Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Zuzana Humajová - Zimenová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Táto otázka zaváňa jánošíkovskou mentalitou, ktorej by sme sa mali konečne zbaviť. Považovať majetných ľudí automaticky za luhárov a zlodejov je rovnako naivné ako chudobných Janov za ideál spravodlivosti. Čestnosť, rovnako ako nečestnosť, možno odčítať iba z mozaiky drobných každodenných rozhodnutí, nie zo sumy na bankovom účte.

Martin Štochmaľ, audítor v oblasti bankovníctva, spoločnosť Ernst&Young: Ak by sme porovnávali ľudí z bohatších a chudobnejších regiónov Slovenska, asi by sme nemohli skonštatovať, že ľudia na Orave či Spiši sú čestnejší ako ľudia z okolia Bratislavy či Trnavy. Podobne by asi dopadlo porovnanie Slovenska s bohatšími či chudobnejšími krajinami. Toto je aj skúsenosť mnohých ľudí, ktorí žili nejaký čas v bohatších krajinách, napr. USA.
Napriek tomu mnohí inklinujú k presvedčeniu, že bohatí ľudia sú menej čestní, podobne ako si mnohí myslia, že bohatí ľudia sú šťastnejší alebo spokojnejší so životom. Možno je to tým, že hriechy tých najbohatších a najúspešnejších sú vďaka bulvárnym médiám viac na očiach, kým človek "milión" ostáva verejnosti skrytý.
Bolo by asi naivné myslieť si, že výhrou v lotérii alebo neočakávaným dedičstvom sa zrazu stane človek viac či menej čestný. Na druhej strane, majetkové pomery
viacerých súčasných politikov či privatizérov vzbudzujú oprávnené otázky o čestnosti spôsobu, ako ich nadobudli.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Kto je nečestným človekom, by sme mohli pravdivo zistiť až vtedy , keby sme mali možnosť vidieť do srdca človeka a spoznať jeho úmysly a motívy. Keďže sa to nedá, nie je možné štatisticky objektívne vyčísliť, aké percento nečestných ľudí je medzi bohatými a aké percento je medzi chudobnými. A kam zaradiť strednú vrstvu?

Nájdu sa ľudia, ktorí majú aj zľahčujúce názory. Politikov, podnikateľov a majetných ľudí kriminalizujú a zaraďujú medzi nečestných ľudí. Pre nich statočným človekom je robotník a nezamestnaný je človekom poškodeným.

Skutočnosť je ale iná. Nečestným sa nikto nestáva preto, že vstúpil do politiky, alebo že začal podnikať alebo preto, že vlastní väčší-menší majetok. Nečestným sa stáva politik vtedy, ak presadzuje nespravodlivé zákony, podnikateľ ak nečestne podniká alebo vlastník ak podvodne prišiel k majetku.

Robotníka nie to robí statočným, že je robotníkom, ale to ak poctivo pracuje. Nie každý nezamestnaný je ukrivdený, ale iba ten, kto neprávom prišiel o prácu. Ak prišiel o prácu preto, že na pracovisko chodil opitý, jeho prepustenie z práce nie je krivdou.

V každej spoločenskej skupine sú čestní aj menej čestní ľudia. Niektorí ľudia sa dopúšťajú len malých priestupkov, malých krádeží, malých podvodov, lebo majú iba malé možnosti. Aj tie ich malé hriechy sú dostatočne veľké, aby ich vzdialili od Pána Boha. Lebo aj za tými malými hriechmi sú možno veľké túžby. Keby mali veľké možnosti, boli by to veľké hriechy. Vreckár, ktorý vyprázdni kabelku, ukradne možno päť eur, viac tam nebolo. Keby tam bolo sto tisíc eur, tak ukradne sto tisíc. Jeho túžba je zobrať všetko. Tá túžba zobrať všetko môže aj z päťeurového zlodeja urobiť v Božích očiach veľkého zlodeja. Tak opačná túžba darovať všetko urobila v očiach Božích z chudobnej dvojmincovej vdovy veľkého darcu.

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: Nesúhlasím. S nečestnými ľuďmi je to ako s tými čestnými. Nájdeme ich všade. Často tam, kde by sme ich najmenej čakali. Poznám veľa bohatých, ktorí sú nečestní, no rovnako poznám veľa bohatých, ktorí sú čestní. A poznám aj takých, ktorí sa na cestu čestnosti vydali. A priviedlo ich k tomu práve ich bohatstvo. Cesty Pána sú nevyspitateľné, no nie nepochopiteľné.

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Neviem na túto otázku odpovedať, lebo poznám ľudí, ktorí majú veľa peňazí a sú čestní a pracovití. Poznám aj chudobných ľudí, ktorí sú nečestní a leniví. Nemyslím si, že je dobre dávať rovnítko medzi bohatstvo a nečestnosť, aj keď na Slovensku je určite mnoho nečestných zbohatlíkov. Prial by som si, aby bolo na Slovensku čo najviac bohatých a čestných ľudí. Jedno viem však isto – čestní a statoční ľudia v dnešnom svete sú bohatí, aj keď nemajú veľa peňazí a nečestní zbohatlíci sú proti nim chudobní chudáci.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Staré ľudové príslovie hovorí, že podľa ovocia poznáš strom. Mne pri rozoznávaní veľmi pomohol sv. Ignác, ktorý vo svojich Duchovných cvičeniach hovorí o dvoch bohatstvách, ktoré pochádzajú od dvoch duchov. Satan vo svojej úlisnosti chytá do svojich sieti ľudí a láka ich na bohatstvo. Po bohatstve nasleduje vážnosť a postavenie v spoločnosti. Posledným stupňom je pýcha. Na druhej strane Ježiš posiela svojich učeníkov medzi ľudí a nesľubuje im bohatstvo, ale naopak. Pripravuje ich na ponižovanie, odmietanie, ktoré je spojené s pokorou. V dnešnej dobe spoločnosť potrebuje bohatých a silných duchom, aby pomáhali chudobným a slabším v prospech spoločného dobra. A práve to nám najviac chýba.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Neexistuje priamy vzťah medzi bohatstvom a schopnosťou človeka načúvať a konať podľa svojho svedomia. Každý z nás, chudobný či bohatý, je denne vystavený množstvu pokušení konať nečestne. Od malých priam banálnych prehreškov až po skutočne veľké zlyhania. Peniazmi nemožno zmerať škodu, ktorú tým okolo seba páchame na svojich blízkych, kolegoch, priateľoch či dokonca v konečnom dôsledku sami na sebe. Možno práve ten prešľap, ktorý nie je vôbec spojený s peniazmi a zdá sa nám banálny, zanechá najväčšie rany.

Je však celkom iste pravda, že peniaze sú a vždy boli zdrojom veľkého pokušenia. O to viac si preto cením a obdivujem ľudí majetných, ktorí napriek tomu, že sú týmto lákadlám vystavení, zachovajú si zdravý rozum a konajú čestne. To najlepšie čo môžeme urobiť, je inšpirovať sa nimi, ako využiť svoje schopnosti a šikovnosť v prospech dobra.

Ivan Rončák, politológ: Slovenskí boháči sa oproti iným líšia dvoma vecami: nikto svoj majetok nezdedil (okrem pár reštituovaných výnimiek) a niekoľko boháčov k svojmu majetku prišlo politickou privatizáciou. Na Slovensku teda chýba typ boháča-aristokrata, ktorý vie, že vlastníctvo veľa majetku zaväzuje. Že zo svojho majetku treba pomáhať iným. Slovenský boháč peniaze statočne zarobil alebo nestatočne ukradol (politicky sprivatizoval alebo verejne obstaral). Medzi boháčmi je preto veľa nečestných a zároveň šikovných ľudí. Nemyslím si však, že medzi nešikovnými je statočných ľudí viac.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Nie, nesúhlasím. Bohatstvo nemusí robiť človeka nečestným tak, ako ani chudoba nerobí človeka čestným. Bohatý človek môže byť čestným alebo nečestným. Ale čestným alebo nečestným človekom môže byť aj chudobný, resp. nemajetný človek. Nevediem si štatistiku o čestnosti a nečestnosti bohatých i chudobných. Môžem vysloviť iba moje presvedčenie. Je predsa verejným tajomstvom, aké obrovské množstvo "chudobných" žije v chatrčiach, zdevastovaných bytovkách, žijú z práce pracujúcich ľudí 2-3 dni, pretože sociálne dávky a rodinné prídavky svojich detí stihnú "zlikvidovať" za taký krátky čas, pracovať nebudú, skládky odpadu si robia okolo vlastných chatrčí a v noci vyrážajú v tlupách tam, kde sa dá niečo nakradnúť. Áno, sú chudobní, ale určite sú aj nečestní. Ako často možno vidieť, mravná bieda a absencia sebadisciplíny sú doprevádzané aj majetkovým nedostatkom. Ale sú aj chudobní ľudia, ktorí žijú mravne, čestne, ale z nejakých príčin (intelektuálnych, fyzických či zdravotných) sú chudobní. Tu je vidieť, že čestnosť nejde ruka v ruke s chudobou. To isté platí aj o majetnosti. Sú majetní ľudia, ktorí sú čestní a sú aj takí, ktorí nie sú čestnými. Toto je však racionálne hľadisko.

Z teologického hľadiska Pán Ježiš povedal, že skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč do Božieho kráľovstva. Povedal to v súvislosti s bohatým mladíkom, ktorý dodržiaval svedomito Desatoro, ale so zármutkom odmietol radu Pána Ježiša, aby sa vzdal majetku, prišiel a nasledoval ho. Na tomto príbehu vidíme, kde číha pre majetných nebezpečenstvo: ak sa stanú voči svojmu majetku neslobodnými, ak svoje srdce upíšu nie Pánu Bohu, ale svojmu majetku. A ak sa majetnosťou nadobudne aj spoločenský vplyv, pýcha a opojenie mocou či iné vážne neresti, toto sa naozaj môže stať pre človeka veľmi vážnou prekážkou pre nadobudnutie Božieho kráľovstva. Avšak Pán Ježiš nikdy neodsúdil majetnosť ako takú. Či nemáme svätcov Cirkvi, ktorí vlastnili veľké bohatstvá, ba máme aj takých, ktorí boli kráľmi a kráľovnami (sv. Václav, sv. Štefan, sv. Ľudovít, sv. Hedviga, aby som spomenul aspoň niektorých). Napokon, každý človek, bohatý i chudobný, pozná svoju veľkosť, ale i svoju biedu. A pred Bohom sa predsa nedá nič ukryť.

O majetných však možno povedať, že spravidla sú to úspešní ľudia. Často aj ich majetnosť je výsledkom ich úspešnosti. Talent úspešnosti je Božím darom, preto ten, kto je úspešným v majetkovej oblasti, má v rámci svojich možnosti pomáhať tým, ktorí sú na pomoc iných odkázaní. Preto aj Cirkev podľa príkladu Pána Ježiša vždy vykonávala a vykonáva charitatívnu činnosť z kresťanských dôvodov (tie dôvody pripomína Pán Ježiš, keď mu Judáš dohovára, že drahú nardovu masť, ktorou mu Mária Magdaléna natierala nohy, mohli darovať chudobným, ale tie dôvody spomína Pán Ježiš aj v reči o poslednom súde). Cirkevná charita nie je činnosťou čiste z humanitných dôvodov, ale náboženských. Na druhej strane aj tí, ktorí sú obdarovaní a uvedomujú si to a sú schopní niečo urobiť, mali by sa aspoň modliť či obetovať svoje utrpenie (ak by boli napr. chorí) za tých, ktorí "im pomáhajú pre Ježišovo meno". Je to určitá vzácna výmena Božích darov, keď každý, z toho čo má a môže, dokáže pre Ježišovo meno obdarovávať toho druhého. Adresátmi kresťanskej charity však nie sú iba kresťania, ale vôbec všetci ľudia.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha:
Tí, ktorí majú príliš veľa, stoja určite pred mnohými pokušeniami k nečestnosti. Takým pokušeniam však čelia aj tí, ktorí majú príliš málo. Kto obstojí v tejto skúške lepšie? To hádam závisí od tej ktorej spoločnosti, doby a každého jednotlivca. Osobne poznám veľmi čestných ľudí v oboch skupinách.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Nemám rád čiernobiele videnie v zmysle bohatí rovná sa nečestní a chudobní naopak. Ak má človek od Boha dar, ktorý naplno využije a preto sa stane materiálne bohatým, nie je to zlé. Bohatý určite neznamená automaticky nečestný. Na druhej strane sú bohatí ľudia vystavení vyššiemu riziku podľahnutia ilúzii, že si môžu všetko dovoliť a že už nikoho (ani Boha) nepotrebujú. Na dobré sa rýchlo zvyká. A život v prebytku môže rýchlo skončiť v hodnotovej kríze. Nemyslím si, že materiálne bohatstvo robí ľudí nečestnými. Avšak môže vyvolať opojenie a ďalšie túžby, pri realizácii ktorých jednotlivec stratí morálne zábrany a začne sa správať nečestne.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.