Santa Klaus tak, ako ho poznáme z televízie, jednoznačne víťazí. Je milý, veselý, vtipný, veľký, oblečený v červenom, s bielou bradou a deti si kladie na kolená. Nosí darčeky, jazdí na super soboch a za jednu noc obíde celú Zem, aby každému dieťaťu doniesol darček. Stačí mu napísať list na severný pól a detská túžba sa okamžite splní. O jeho živote nevieme nič viac, netušíme, odkiaľ sa vzal. Zdá sa, akoby jestvoval odjakživa, akoby nemal začiatok ani koniec. Akoby patril na tento svet...
Na pomyselnom opačnom protipóle, i keď nie geografickom, stojí Ježiš Kristus. Podľa istého muzikálu je síce Superstar, ale v televízii ho pomaly ani nevidieť. V slovenskej kultúrnej tradícii ho tiež poznáme ako toho, kto nosí darčeky, lenže chýba mu farebný oblek i parádny dopravný prostriedok. Akoby ani nemal svoj štýl a svoju značku... Ježiško je vlastne taký slovenský Santa Klaus. A hádam každé dieťa na neho verí.
Santa Klaus môže byť fajn, ale nedá to, čo môže dať Ježiš. Jednoducho na to nemá. Dokáže poskytnúť zábavu počas dlhých vianočných večerov, vie rozosmiať a pohladiť, ale po Vianociach je fuč. Môžeme mu písať listov koľko len chceme, no on dokáže vyplniť iba naše materiálne potreby a to aj tak len cez Vianoce. Môžeme sa k nemu modliť, ale naše prosby ostanú nevypočuté. Santa Klaus môže mať všetky znaky novodobého bôžika konzumu a spotreby, no on sám seba nikdy nedá ako Dar. Predstavte si, že by ste ho požiadali, aby za vás nielen zomrel, ale aj zmyl vaše hriechy. Nepodarí sa mu ani jedno, ani druhé. Zo Santa Klausa sa možno už stal kult, no nikdy z neho nebude Boh.
Ježiš má oproti Santovi ešte jednu marketingovú výhodu. Je osobný. Darmo sa pokúšate stretnúť so Santa Klausom, v živote sa to nepodarí. Ježiš je blízko. Bližšie, ako si myslíme. Obzvlášť v okamihu Jeho zrodenia.
Santa Klaus nie je nič iné len symbol konzumu. Zaplaviť deti darčekmi ich nezachráni, nenahradí im potrebu funkčnej a úplnej rodiny, nedokáže ich potešiť aj v inom ako vianočnom čase alebo im dať zmysel života. Ježiš je však ten najlepší darček, ktorý môžu rodičia svojím deťom venovať: skrz neho každý dostáva plnosť života a všetky darčeky potom už nebudú cieľom a zmyslom Vianoc, ale len príjemným spestrením a ľudským vyjadrením toho, ako veľmi nás Boh obdaroval, keď na túto Zem poslal svojho Syna.

Matúš Demko