Čo si tam herci dávali (a nielen Streep), bolo zrelé na Oskarov.

Tvrdenie, že “snímka Doubt pravdu relativizuje”, je samozrejme holý nezmysel. A rovnako zdôvodnenie “keďže to je ďalší hollywoodsky film”. To inak hovorím ako zarytý konzervatívec, ktorý liberálny Hollywood mainstream nemusí. Doubt je adaptáciou divadelnej hry, čo premiérovala na Manhattane a s Hollywoodom pôvodne nemala nič. A ani filmová verzia nie je typická Hollywood práca, aj keď ju produkoval Miramax. Tento film nerieši ani (ne)existenciu objektívnej pravdy ani morálny relativizmus. Je hlboko ľudský. Vykreľuje život s pochybnosťou – ako stav aj ako proces, vykresľuje jej pôvod a výsledok v medziľudských vzťahoch. Nepopiera sa existencia jedinej pravdy, skôr naopak – okolnosti sú úmyselne nastavené tak, aby túžba tú pravdu poznať diváka dráždila, ako tu aj autor naznačil. Treba si ale uvedomiť, že Doubt je DRÁMA, nie detektívka ani pamflet. Ide tu o umenie, estetiku – nie o to, či bol chlapec skutočne zneužívaný ani o to, kto bude mať navrch v Culture Wars.

Nesúhlasím s ani jednou interpretáciou, čo je tu uvedená. Ani s liberálneším Kat. týdenníkom, ktorý klišovito velebí toľký údajne blahodárny účinok pochybností na vieru. Istá dávka liberálneho sentimentu sa u Shanleyho prehliadnuť nedá, ale v podstate je Doubt svetonázorovo neutrálny – žiadne angažované “posolstvá”, “zameranie proti ...” “ospravedlňovanie...”, ani „ukazovanie skazenosti...“. Daná doba a prostredie slúžia ako POZADIE k príbehu. Koniec koncov, sám Shanley tieto špekulácie vyslovene poprel: http://www.huffingtonpost.com/marshall-fine/john-patrick-shanley-disc_b_152753.html Zobrazené prostredie veľmi dobre poznal: vyrastal v Bronxe a chodil v danej dobe do miestnej katolíckej školy. Btw. character Sister James je založený na jeho obľúbenej reálnej učiteľke, ktorá mu s detailami filmu aj radila.

Nemám rád, keď kdejaký zanietený pisálek fušuje do umeleckých diel, premieta do nich svoju vlastnú myseľ a špekuluje nad takými konšpiračnými teóriami o možných úmysloch autora, že keď to ten počuje, neraz sa nestačí diviť. (Nebrať prosím príliš osobne, tu myslím predovšetkým ten link na ncregister.) Jedna vec je poukázať na morálny a kultúrny kontext filmu, resp. poukázať na to duchovne pozitívne či neg. v ňom - aj bez ohľadu na (pseudo)úmysel tvorcov. Iná vec je spriadať hneď prapodivné interpretácie v štýle školáčikovského “čo tým chcel básnik povedať”, väčšinou mylné.
S pozdravom, Kuša z www.inverse.sk

... páčilo sa mi na filme, že napriek svojej vážnosti sa tam mihlo pár duchaplných heftov od Flynna aj hlavnej sestry :) stoja za to.

A neviem či ste si všimli, ale podľa mňa sú vo filme drobné anachronizmy: interiér kostola je strohý, bez malieb a sôch – čo si v období, keď ešte direktívy 2. Vat. koncilu neboli implementované, neviem predstaviť. Rovnako ako kázanie kňaza z ambóny miesto z kazateľnice. I keď u U.S. katolíkov veru je a bolo možné všeličo :) česť výnimkám.