Podľa môjho názoru príspevok arcibiskupa vysvetľuje aj to, čo sa v posledných mesiacoch dialo aj na Slovensku. Vysvetľuje prečo niektorí katolíci boli proti Radičovej, iní za Radičovú; prečo boli niektorí za Mikloška a v druhom kole nemali kandidáta, kým niektorí kandidáti druhého kola počítali s hlasmi katolíkov a prečo im niektorí katolíci hlasy dali, iní nie. Vysvetľuje, prečo niektorí v eurovoľbách volili KDH, iní KDS. Podobná polemika sa uskutočnila v USA pri doktoráte honoris causa prezidentovi Obamovi na Katolíckej univerzite Notre Dame: mnohí boli proti, iní boli za. A mohli by sme pokračovať a prechádzať postupne jednotlivé krajiny a zistili by sme viac menej podobné takmer protichodné postoje. Táto polemika ani v najbližších rokoch neprestane, ale bude pokračovať. A mnohí sa neprestanú čudovať, ako sa aj doteraz už čudovali, že niektorí katolíci sa priklonili k hŕstke odvážlivcov a nepriklonili sa, ako sme si to už tradične zvykli, k väčšine. To preto, lebo je čoraz viac tých, ktorí si neželajú, aby "soľ stratila svoju chuť, lebo ak ju stratí, čím ju osolia?".

Ja to tiež tak chápem, že sa nevyčneňujú, ani že ide o vytváranie nejakého geta. Bude zaujímavé sledovať ďalšie reakcie, ak budú. Snáď treba brať do úvahy fakt, že to píše Francúz, kde Cirkev už padla na svoje "dno", od ktorého sa azda už odrazila a po druhé, ak sa pozerám na veci, tak napr. Obama - a sám si to Imro písal - napriek protestom ohľadom svojho doktorátu na Notre Dame, nič nezľavil zo svojich postojov. Ak niekto musel ustúpiť zo svojich princípov a vyšiel na "hanbu" bola práve Cirkev. Prečo potom Michael Novak a iní, kritizovali Vatikán a niektorí dokonca žiadali pád šefredaktora Osservatore Romano? Alebo, ak sa vrátime k Radičovej, neurobila voči katolíkom nijaké ústretové gesto, pričom v druhom kole jasne počítala aj s hlasmi Mikloškových voličov. Viem, že ju napriek tomu mnohí volili, ale - podľa môjho názoru - rastie počet tých, ktorí nepristúpia na takéto zneužívanie vlastných postojov. Kde by boli Židia, ktorí od roku 70 do roku 1947 nemali vlastný štát, ak by si nedržali vlasnú identitu? Kde by boli Slováci, ktorí tiež nemali stáročia vlastný štát, ak by si počas maďarizácie, nedržali vlastnú identitu? Ale nechcem ostať len v oblasti politickej, lebo ide aj o ďalšie a ďalšie oblasti spoločenského života. Nemôžeme ostať v pozícii, že katolík ide radšej "skočiť do myšacej diery", než by sa mal prejaviť ako katolík, kým hŕstka krajne liberálnych postojov rôzneho druhu "hrdo" vykrikuje do sveta a dožaduje sa svojich údajných práv. Ale bude naozaj zaujímavé počuť názory ďalších.

Myslím si, že Katolícka cirkev u nás na Slovensku veľmi veľa stráca práve preto, že akosi vyhľadáva pokoj. Jeden z našich biskupov povedal už dávnejšie, že sú jednotní, čo sa týka viery a mravov, i keď môžu byť nejednotní, čo sa týka podporovania politikov, či politických strán. Bolo to niekedy v tom období, keď bolo pri moci HZDS. Ako mohli byť jedni za, druhí proti, pritom byť jednotní v morálke. Bola to strata pre Katolícku cirkev. Aj dnes, zdá sa, že niektorí biskupi podporujú súčasnú vládu (vraj je sociálna), iní jej mnohé vyčítajú. Znovu, myslím si, že Katolícka cirkev stráca. Mnohokrát aj pastierske listy, ktoré so podpísané "vaši biskupi" sú veľmi všeobecné a nejasné. Hľadajú pokoj. Boja sa akosi byť priami, rázni a jasní. Znova, myslím si, stráca Katolícka cirkev. Ukazuje sa, že je potrebné byť jasnými, ráznymi, nekompromisnými voči zlému.

odmieta pokrok ktorý je zrejmý a nezastaviteľný aj v cirkvi,vyvoláva napätie v spoločnosti,privatizuje si právo na určovanie morálky.Ako priame ohrozenie mojej osoby vnímam stavbu obrovských čiernych kovových a betónových krížov ,tie Tutkovej nechutnosti obludných rozmerov nejdem ani komentovať.No a tá antikampaň proti antikoncepcii.Čo tak radšej sa starať o už narodené deti tretieho sveta ktoré húfne umierajú každou minútou.Ja by som mal rád aj viac detí(mám dve)ale vážne existenčné problémy mám už teraz a vždy hovorím že mám o dve deti viac ako si môžme dovoliť.Nech je tak či onak ,žiadny kňaz nevie čo sú to vážne existenčné problémy s vlastnej skúsenosti.Hlásať v rómskych osadách o neprípustnosti antikoncepcie... :( Ten druhý prúd stojí na dogmách a jeho vplyv je zrejmý na intelektuálne a emociálne slabších jedincov.Moriteru Satori (-_-)

Ak dovolíte, vrátim sa k pôvodnej problematike, lebo sa mi zdá, že diskutujúci trochu od témy "odbočili". Použijem na to príklad zo života sv. Cypriána, biskupa z Kartága. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia mnohí kresťania boli pod hrozbou trestu smrti nútení obetovať modlám a jesť zakázaný pokrm. Mnohí si vo svojom srdci povedali, že navonok síce porušia zásady cirkvi, ale že vo svojom vnútri s tým nebudú súhlasiť a ostanú kresťanmi. Paradoxne tu nastala zaujímavá situácia: navonok konali ináč, než bolo ich vnútorné presvedčenie a mnohých kresťanov uviedli do omylu, iných pohoršili. Biskup Cyprián musel riešiť tento problém. Po konzultácii s vtedajším rímskym biskupom sv. Kornéliom, nariadil pre týchto veriacich verejné pokánie. Kto ho nekonal alebo odmietol konať, tomu bolo upreté právo na Eucharistiu. "Lapsi", tak totiž nazývali týchto ľudí mali aj svojich silných zástancov v radoch cirkevných štruktúr, ktorí robili tlak na Cypriána, že koná neoprávnene, lebo títo ľudia vo svojej duši ostali vernými kresťanmi, hoci navonok a v mene záchrany svojho života konali v rozpore s kresťanstvom. Ale ani Cyprián, ani Konélius neustúpili. Podľa nich vnútorné presvedčenie kresťanov musí by ť v súlade s ich vonkajším správaním a naopak.
Poučenie: dnes to nemôže byť inak! Kto je kresťan, nemôže sa navonok správať ako polovičný kresťan alebo hovoriť ako liberál alebo polovičatý liberál a vyhlasovať o sebe, že je kresťanský demokrat. Takéto schizofrenické reči i správanie treba jasne pomenovať a odmietnuť.

Neviem, či si uvedomujeme v dostatočnej miere, že hľadanie vlastnej identity a toho, čo je Cirkvi autenticky vlastné, už samo osebe pôsobí vo svete provokujúco, akoby šlo o niečo cudzie. Ak napr. v EP môže vystúpiť s prejavom akýkoľvek náboženský predstaviteľ, ale nesmie byť to pápež, čo môžeme k tomu dodať: pápež nie je náboženský predstaviteľ? Ak sa v EP môžete klaňať akémukoľvek bohu, ale nie Bohu kresťanov, akáže je to náboženská tolerancia? Boh presťanov pôsobí provokujúco, či to chceme alebo nechceme, je to proste tak! Takže dovolávanie sa kresťanskej identity, aby kresťania nesplynuli so svetom, nie je otázkou na prvom mieste provokujúcou a konfrontačnou, ktorú spôsobujú kresťania. Na pokojné spolunažívanie treba jednu i druhú stranu. Ak druhá strana je a nebude spokojná, ťažko sa dočkáme pokoja. Kresťanstvo je pacifistickým náboženstvom zo svojej podstaty, pretože Ježiš nás naučil odpúšťať. Viete si predstaviť, keby nás Ježiš nebol naučil odpúšťať a čo by sa dialo po roku 1989 na Slovensku za to, čo napáchali komunisti proti kresťanov v časoch totality? Mne to jednoducho vychádza tak, že ani druhý prúd spomínaný arcibiskupom Brugésom nie je konfrontačný, ale je skôr pokojný, ale opozičný. Nie fundamentalistický, ale reálny, nie bojovný, ale kritický pokojný. Podobá sa Kristovi, ktorý "nesúhlasí", ale sa vystavuje riziku útokov na vlastnú osobu. Kristus, a každý kresťan s ním, môže si to dovoliť, lebo vie, že ľudský život smrťou nekončí, ale sa iba mení.