Prečo má Ivan Gašparovič spomedzi kandidátov najvyššie voličské preferencie, hoci za päť rokov prezidentovania nebolo počuť o jeho prelomových počinoch, či rozhodnutiach? Asi preto, že je modelom politika odzrkadľujúceho povahu svojho ľudu. Potiahnuť za ľahší koniec, postaviť sa pod správnu zástavu a popritom sa tváriť ako neskutočne férový chlapík.

Ivan Gašparovič vyštudoval právo na Univerzite Komenského, v symbolickom roku 1968 získal hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. Na prezidentovej oficiálnej stránke sa v jeho životopise dočítate o jeho pedagogickom pôsobení, či funkciách v športe, no darmo by ste hľadali zmienku o členstve v KSČ. V online rozhovore na portáli Aktualne.sk sa na otázku, či bol členom Komunistickej strany prezident vyjadril: „V roku 1968 som pracoval na prokuratúre... V tom čase Alexander Dubček presadzoval v komunistickej strane nové demokratické princípy. Bolo to niečo na tú dobu veľmi revolučné. Chceli sme mu pomôcť.“ Gašparovič tvrdí, že na žiadosť mladých členov strany vstúpili do strany a Dubčekovi vyjadrovali veľkú podporu. Údajne však nemal ani stranícku legitimáciu.

Kariéra v HZDS
Na začiatky Gašparovičovej politickej kariéry v HZDS spomína niekdajší spolupracovník a dnes hádam najväčší prezidentov kritik Vladimír Mečiar takto: „Boli sme ho v roku 1990 vybrať z domu takmer v montérkach.“ V tomto čase Ivan Gašparovič nastúpil na post Generálneho prokurátora ČSFR v Prahe, z ktorého ho odvolal prezident Václav Havel. Dôvodom bola nečinnosť v kauze Tisova vila (trenčianske sídlo ŠtB), z ktorej sa podľa špekulácii mali ukradnúť záznamy o spolupráci Mečiara s ŠtB . V tom istom roku sa stal Gašparovič predsedom Slovenskej národnej rady. Pri vymenovávaní pozitív svojej osoby v predvolebnom boji sa prezident nezabúda pochváliť, že stál pri zrode Slovenskej republiky a je spoluautorom Ústavy SR. O to bizarnejšie v súčasnosti vyznievajú jeho výroky, ktoré svedčia o neistotách v znalosti tohto dokumentu. Jeden z príkladov pochádza z roku 2007, keď sa v parlamente prerokovával zákon, ktorý umožňoval stavbu diaľnice na súkromnom pozemku (a tento zákon za protiústavný označili aj ústavní právnici). Docent práva naň zareagoval: „Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že je to protiústavný zákon. Jednak protiústavný zákon by znamenalo, že je proti celej ústave, ale je tu v rozpore s dvoma článkami.“ Naposledy nás prezidentove vedomosti o Ústave mohli oslniť v relácii De Facto Špeciál, kde prezident mylne poznamenal, že prezident menuje dvoch (nie troch, ako hovorí 7. hlava) sudcov Súdnej rady.
Z obdobia, keď bol Gašparovič predsedom parlamentu a s Mečiarom si boli blízki, však pochádzajú aj udalosti, pri ktorých sa Ústava znevažovala v priamom prenose. K najvypuklejším prečinom tohto obdobia patrí protiústavné odobratie mandátu poslancovi Františkovi Gauliderovi, ktorý po odchode z HZDS musel nadobro opustiť NR SR, únos prezidentovho syna a udelenie amnestií mužom obžalovaným z tohto zločinu Mečiarom. Minulosť, ktorá je výrazným hendikepom Gašparovičovej kandidatúry pripomenul jeho protikandidát František Mikloško v utorňajšej debate v TV JOJ a prezidenta vyzval, aby sa vyjadril. Prezident sa bránil, že za svoje chyby sa ospravedlnil počas svojej prvej kandidatúry.
V roku 2002 sa „privatizačná dvojka“ rozišla a Ivan Gašparovič založil svoje HZD. To by bol zrejme konečný bod jeho politickej osi, keby neprišlo nečakané víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Diplomat
„So Slovenskom som prežil ťažké chvíle, radosť i úspechy . Cesta k nim však nebola ľahká a každý z nás musel tejto ceste niečo obetovať.“ Prezident Ivan Gašparovič s obľubou rozpráva o Slovensku ako o krajine „modernej, demokratickej, hrdej, silnej a dôveryhodnej s vysokým kreditom v zahraničí“. Tieto vyjadrenia však znejú trochu ironicky z úst politika, ktorý bol predsedom parlamentu v období, keď Slovensko nemalo v zahraničí absolútne dobré meno. Zdôrazňuje úspechy svojich zahraničných ciest a srdečné prijatiach zo strany štátnikov a na svojej stránke vymenúva vysoké štátne vyznamenania, ktoré počas piatich rokov vo funkcii obdŕžal. Slovenská Ústava však prezidenta drží do veľkej miery na reťazi, a tak od jeho zahraničných ciest nemožno čakať žiadne diplomatické výkony, len dobrú reklamu štátu pri reprezentatívnych stretnutiach. Práve jeho občasné rétorické výpady nie sú pre potenciálneho prezidenta najvhodnejšou vlastnosťou. Navyše, jediný cudzí jazyk, ktorý Gašparovič aktívne ovláda, je ruština. Na druhej strane, aj keď nebol zapamätateľný svojou osobnostnou charizmou, iste zanechal dojem početnými preklepmi v geografických názvoch, či menách alebo malým ťahákom v cudzom jazyku.

Športovec
Prezident sa svojou láskou k športu netají. V rokoch 1966-1989 bol dokonca podpredsedom medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Dnes ho možno vidieť na Pezinskej babe v pretekárskej kombinéze pri pretekoch do vrchu. Fakt, že sa to stalo pre prezidenta príznačné sa mu zrejme nepáči : „Raz ročne jazdím preteky do vrchu a potom celý rok píšu, že sa len zabávam. Keď však rokujem s odborármi o kríze a hľadám riešenia, tak to novinárov nezaujíma."
Dôkazom, že náš prezident je naozaj športovcom od kosti, je bohatá podpora jeho kandidatúry športovcami. Medzi nimi Jozef Golonka, Vladimír Weiss, Marek Uram, Jozef Adamec, Ľubomír Moravčík, Elena Kaliská a ďalší.
Prekvapivo vyznela prezidentova reakcie, keď sa ho v roku 2006 pýtali, či mu nevadí, že finančným zdrojom športu na Slovensku je aj mafia. Zjavne to berie športovo: „Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal. A potom s nimi nebudem ani ja. Budem sedieť doma alebo v robote.“

Háklivé témy
Na otázky kladené každý deň denníkom SME odpovedal prezident väčšinou vágne a vyhýbavo. Pri kontroverznej téme potratov sa vyjadril nemenej jasne: „Je to morálna stránka tejto zložitej otázky. Naša legislatíva to pri splnení zákonných podmienok umožňuje, najmä ak je ohrozený život matky.“ Pri eutanázii si spomenul na kresťanskú tradíciu a ľudský život označil za najväčšiu hodnotu, na ktorú nemožno siahnuť. Tradičnú rodinu považuje za základ morálnych hodnôt spoločnosti. Homosexuálne páry svoje majetkové a iné vzťahy môžu podľa neho upraviť občianskym zákonníkom.

Majster prevlekov
Kritici vytýkajú Ivanovi Gašparovičovi, že nenaplnil svoje sľuby o politickej nezávislosti. Od poverenia Róberta Fica zostaviť vládu je medzi prezidentom a súčasnou vládnou koalíciou neskrývaná sympatia. Napriek hanlivým vyjadreniam premiéra Fica z roku 2002, že Gašparovič a Mečiar by mali byť zo spoločenského života diskvalifikovaní, je dnes súčasný prezident kandidátom koalície na post hlavy štátu. Podľa Gašparoviča ho s koalíciou nespája politická, ale programová blízkosť – teda národná a sociálna. Každopádne táto bilaterálna dohoda vyhovuje obom stranám.
Na margo Gašparovičovej „prelietavosti“ sa Vladimír Mečiar vyjadril: „Ak je niekto dobrý za Mečiara, ak je dobrý za Moravčíka, ak je dobrý za Dzurindu, ak je dobrý za Fica, tak v prírode je pomenovanie na takého živočícha, je to chameleón."
Podľa predsedu OKS Petra Zajaca je Gašparovičov príbeh banálny svojím oportunizmom, ktorý je však ľuďom blízky. Prezidenta označil za „majstra prevlekov“.
Aj keď Ivan Gašparovič často menil farbu, vždy vedel s prostredím splynúť natoľko, aby z toho nevyšiel ako porazený. Uvidíme, či sa s touto taktikou jeho menu podarí vyniknúť na hlasovacom lístku 21. marca.

Mária Škvarlová

Foto: prezident.sk, zimbio.com, gasparovic.sk