Jana Tutková. Stačí, aby sa niekde vyslovilo toto meno a o diskusiu je postarané.

Už jej minuloročné bilbordy vyvolali množstvo rozporuplných reakcií. Tento raz prišla s výstavou Stop genocíde zameranou na vysokoškolákov. Je spojená so zbieraním podpisov pod petíciu za zrušenie interrupčného zákona. „Výstavu plánujeme postupne inštalovať pred všetkými vysokými školami na Slovensku,“ vyjadrila sa pre Postoy Tutková.

Genocída medzi študentmi
V Ružomberku umiestnili panely s fotografiami obetí potratov a genocíd pod oknami Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v čase najväčšej „študentskej“ špičky. Chceli vyvolať reakciu. Podarilo sa. Vlny prekvapenia striedali vlny znechutenia, ale aj podpory. „Pri pohľade na tieto obrázky sa tu cítim ako v mäsiarni,“ reagovala budúca matka Sylvia. Takéto názory neboli ojedinelé. Ďalších pohoršilo, že si takéto niečo niekto vôbec dovolil zverejňovať. „Podľa mňa je úplne scestné spájať niečo ako je genocída s niečím, ako je interrupcia,“ rozhorčovala sa mladá študentka Veronika. Nie všetkých však táto výstava pobúrila. 35-ročná Gabriela si myslí, že „súčasný človek musí vidieť obraz. Cez obraz dostáva veľa informácií, ktoré ho môžu preniknúť a zmeniť tak jeho postoj“.

Košická kovbojka
Rozporuplné reakcie nevyvolala len výstava v Ružomberku. Týždeň pred ňou sa rovnaká prezentácia uskutočnila v Košiciach. Vtedy na podnet televízie JOJ zasiahla voči aktivistom polícia. Zámienkou zákroku bolo, že fotografie nenarodených detí vystavené pred Technickou univerzitou pohoršujú okoloidúce deti. Psychológ Juraj Holdoš pochybuje, že takéto obrázky môžu mať nepriaznivý vplyv na psychiku detí. „Podľa niektorých výskumov dieťa ešte pred nástupom do školy vidí okolo 3000 vrážd,“ povedal pre Postoy.

Ako uviedol denník SME, Tutková sa rozhodla nakoniec fotografie stiahnuť aj napriek tomu, že mala na výstavu povolenie mestského úradu. Podľa Františka Mikloška (KDS) nešlo vôbec o pohoršovanie, ale o informovanie o dôležitom spoločenskom probléme. Ku kritike zásahu sa pripojil aj jeho stranícky kolega Vladimír Palko, ktorý prirovnal zásah polície k zásahu na kazašskú novinárku Bali Marzec. Ministerstvo vnútra aktivitu polície schvaľuje. „Priestupkový zákon pozná priestupok proti verejnému poriadku vzbudzovaním verejného pohoršenia, zároveň legislatíva umožňuje v takomto prípade policajtom zasiahnuť,“ povedal pre TASR hovorca ministerstva Erik Tomáš.

Krv na bilbordoch
Proti čomu však ľudia v tomto prípade bojujú? Proti drastickým fotkám? Tie odzrkadľujú skutočnosť, ktorá sa odohráva legálne každý deň. Pravdou však ostáva, že spôsob, akým sa CBR snaží ľuďom predstaviť zlo potratov, je na prvý pohľad naozaj tvrdý. „Predstavte si ženu, ktorá prekonala prirodzený potrat. Alebo ženu, ktorá bola na umelý potrat a potom trpela výčitkami svedomia. Ako na ne asi bude pôsobiť pohľad na tieto zábery?“ pýta sa bývalý šéfredaktor Katolíckych novín Marián Gavenda. Krvavé obrázky roztrhaných detských telíčok tak nie všetci považujú za najvhodnejšiu formu boja proti potratom.

Na druhej strane ľudia potrebujú vidieť, čo sa skrýva pod povrchom pojmu „interrupcia“, aby si jej pravý význam uvedomili. Tutková argumentuje: „Je bežné, že médiá používajú zábery z vojny a jej obetí, aby mobilizovali verejnú mienku proti vojne. Napríklad fotografie zlynčovaných černochov z 30. rokov 20. storočia. Keď ľudia videli to zlo, odmietli ho.“ Bývalý minister vnútra Martin Pado (SDKÚ) na tému potratov pre Postoy povedal, že s potratmi nesúhlasí. Avšak nie je presvedčený o tom, že „táto forma výstavy je tou najlepšou a najvhodnejšou metódou, ako zmeniť názor ľudí na daný problém“.

Talianska alternatíva
Riešenie by sa našlo v Taliansku. Členka talianskej organizácie Movimento per la vita (Hnutie za život) Elisabetta Pittino v rozhovore pre Postoy povedala, že v Taliansku bojujú iným spôsobom ako prezentáciou krvavých obrazov. „My sa snažíme robiť veci opačne. Rozhodli sme sa ukazovať krásu života. Vidieť krásu života je podľa mňa silnejšia zbraň, ako vidieť nejakú škaredú vec.“ Zároveň však dodala, že podľa nej by sa mali robiť obidve kampane súčasne. Tutková potvrdila, že v zime zapožičiavajú bilbordy talianskemu hnutiu.

Neviditeľné Fórum
Na otázku, či sa aj CBR neplánuje inšpirovať svojou talianskou kolegyňou, odpovedala, že túto úlohu na Slovensku plní organizácia Fórum života. O činnosti tohto združenia však počuť málo. Jedinou väčšou aktivitou je 25. marec – Deň nenarodeného dieťaťa. Spolupráca medzi týmito dvomi organizáciami je minimálna. Podľa výkonného riaditeľa Fóra života Marka Michalčíka ich nespája žiadny projekt, keďže oni volia formy prezentácie, s ktorými sa dokážu všetci ľudia stotožniť. Tutková taktiež povedala, že ich vzťah je založený iba na vzájomnom informovaní sa o akciách. Aj napriek tomu, že spolupráca týchto dvoch pro-life organizácií nie je úzka, ich aktivity vyvolávajú na Slovensku diskusiu.
Ako hovorí Holdoš, je však otázne, či takéto debaty založené na emóciách niekam vedú. Vytráca sa racionalita, ktorá je tu potrebná. A kde nie je racionalita, nie je riešenie.

Andrea Šalková, Marek Mačica
Foto: Marek Mačica

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na