Agentúra na prieskum verejnej mienky dostane zákazku zistiť, koľko Slovákov uznáva homosexuálne partnerské zväzky a súhlasilo by s ich uzákonením. Zostaví otázku: Súhlasíte s tým, aby mohli homosexuáli uzatvárať legálne partnerstvá? ... a príde s ňou za vami. Čo by ste odpovedali?

Podľa prieskumu, ktorý bol vyhodnotený a zverejnený v uplynulom týždni, sa verejná mienka v tomto smere rapídne posunula a už chýba iba osem percent k tomu, aby boli názory za a proti pol na pol. Štyridsaťdva percent Slovákov by s legalizovaním homosexuálnych zväzkov súhlasilo. Keď chcú bývať spolu, prečo by sme im to nemali dožičiť?

Vtip je v tom, že bývať môžu spolu bez ohľadu na zákony, ba aj dediť môžu už teraz a väčšinu výhod, ktoré by údajne mali zabezpečovať legalizované partnerstvá, umožňujú homosexuálom aj akýmkoľvek iným dvom osobám už súčasné zákony. Ako v tejto súvislosti poznamenal bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic, tu vôbec nejde o právne výhody. Ide o spoločenské uznanie; o príklon verejnej mienky, o presvedčenie ľudí, že tak je to správne, normálne a tak to má byť.

Už sme sa prestali hanbiť za mnoho vecí, ktoré normálne a správne, a už vonkoncom nie dobré nie sú. O predmanželskom spolužití, mimomanželských deťoch a ďalších s tým spojených skutočnostiach sa tu isto netreba šíriť... Žijeme náročnú dobu, keď čelíme viacerým delikátnym problémom s takými hlbokými príčinami, že ľuďom, ktorí nie sú ochotní zamieriť na hlbinu a prijímať argumenty tohto druhu, je priam nemožné vysvetliť, prečo nie... Prečo nie sex mimo manželstva, prečo nie antikoncepcia, ba aj prečo nie interupcia. Do tejto kategórie spadá aj prečo nie homosexuálne partnerstvá.

Keď sa na podobný problém spýtali za oných čias Ježiša, konkrétne keď farizeji chceli vedieť, čo si myslí o rozvode, obrátil Boh ich pozornosť na počiatok: „... ale na počiatku to tak nebolo.“ Ani dnes nemôžeme budovať riešenia na piesku súčasných trendov a verejných mienok, ale na skale počiatku. Na skale toho, čo pre nás ako dobré a prospešné kedysi stvoril Boh – a čo platí doteraz, lebo Boží zámer s nami je stále ten istý. Je ním naše šťastie. Práve na jeho plnšie dosiahnutie sme stvorení ako muži a ženy.

Hovorí sa, že vlastne neexistuje homosexualita a heterosexualita, ale iba sexualita. Každý z nás je muž alebo žena a svoje čo najplnšie šťastie má dosahovať tak, že bude prijímať svetlo o svojej osobe muža alebo ženy. Veľkou pomôckou je nám pritom náklonnosť k opačnému pohlaviu a úzke spoločenstvo s osobou opačného pohlavia. Ľudia s náklonnosťou k osobám rovnakého pohlavia trpia dôsledkami neprítomnosti tohto svetla vo svete. Riešením pre nich však nie je hľadať šťastie a naplnenie spôsobom, ktorý prijatiu toho svetla priamo odporuje. Ani našou pomocou nemá byť podporovať ich v nádeji, že v spojení, ktoré je prirodzene, už len fyzicky, neuskutočniteľné, objavia pravdu o sebe. Keď hovoríme, že súhlasíme s homosexuálnymi zväzkami, prejavujeme nezáujem o skutočné dobro týchto ľudí a pilátovsky si umývame ruky nad rozsudkom o zamedzení ich prístupu k niečomu lepšiemu.

Pilátovský postoj je typickým postojom našich čias. Žijeme totiž v dobe problémov s príliš hlbokými koreňmi a povedať „nie“ jednému rozporu s prirodzeným poriadkom vecí by spustilo lavínu ďalších neprirodzeností. Napríklad na argument, že homosexuálne partnerstvá nie sú v poriadku, lebo nie sú plodné, možno dnes odpovedať protiargumentom neplodnosti mnohých heterosexuálnych párov, ktoré svoje pohlavné spojenie pravidelne sterilizujú antikoncepciou. Z morálneho hľadiska naozaj nie je rozdiel medzi homosexuálnym stykom a takýmto heterosexuálnym stykom. Mnohí ľudia majú preto problém vyjadriť na verejnosti svoj názor proti homosexuálnym partnerstvám, lebo – ako píše v knihe Radostná zvesť o sexe a manželstve Christopher West – boja sa, že by zavrhli aj správanie väčšiny heterosexuálov. To je dilema kultúry, ktorá prijala antikoncepciu.

Je iba prirodzené, že v takej kultúre cit pre to, čo bolo na „počiatku“, otupieva a verejná mienka sa pomaly prikláňa k tzv. novým formám spolužitia. Naši vládnuci politici sa už stihli ústami podpredsedu vlády Dušana Čaploviča vyjadriť, že keď aj verejná mienka na Slovensku prekročí magickú hranicu 50 percent, homosexuálne partnerstvá podporia. Od tých, ktorí chcú moc a nie dobro ľudí, nemôžeme čakať iný postoj. Našťastie, demokratická vláda väčšiny má aj svoje výhody: ak my pochopíme, čo je prirodzené a dobré, nedáme moc pilátom.

Terézia Rončáková
Odvysielané na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár 8. júla 2008.