Autor: Michal Považan, September 16, 2010

Categories: 

Nový školský rok sa začína s novým ministrom školstva. Novým nielen čo sa týka dĺžky jeho pôsobenia vo funkcii ministra, ale aj čo sa týka jeho profesionálnych skúseností s riadením školstva.

Keď sa pozrieme na uplynulých dvadsať rokov zistíme, že všetci jeho predchodcovia prišli z oblasti školstva a teda sa mu mali rozumieť. Na druhej strane vidíme neradostný stav slovenského školstva a vedy na všetkých úrovniach a musíme konštatovať, že byť „zo školstva“ určite na dobrého ministra nestačí a ani nemať skúsenosti zo školstva na ministerskú funkciu nikoho nediskvalifikuje.

Školy ako továrne

V posledných rokoch je na Slovensku módou, že vzdelanie sa degraduje na získanie zručností, ktoré majú pomôcť k uplatneniu sa na trhu práce. Po rokoch je na Slovensku minister, ktorý chápe dobrú školu inak, a to ako tú, ktorá „môže zlepšiť morálku a atmosféru v spoločnosti. Napríklad tak, že z nej vyjde čoraz viac mladých ľudí, ktorí sú schopní a ochotní nielen presadiť sa v zamestnaní, či podnikaní, ale aj pomôcť ľuďom v núdzi, či starším, môže zlepšiť morálku tak, že z nej vyjde čoraz viac mladých ľudí, ktorým záleží na tom, aby sme žili v úspešnej krajine, ale nie na úkor budúcich generácií. Tak, že z nej vyjde čoraz viac ľudí, ktorí sa netešia z úspechu v škole, podnikaní, zamestnaní, politike či športe, ak ho nedosiahnu korektne“ (prejav ministra Eugena Jurzycu k začiatku školského roka 2010/2011, STV, 2. september 2010).

“Ministerstvo školstva je už dva mesiace viac-menej ticho a asi rozmýšľa, čo ďalej.”

Naozaj vznešené myšlienky, ktoré hľadajú skutočnú úlohu školy v jej snahe napomôcť rodičom pri výchove plnohodnotných ľudí. Ako to však dosiahnuť? Ako školy po rokoch degradácie na továrne na úspech v zamestnaní zmeniť na inštitúcie pomáhajúce rodičom pri výchove a vzdelávaní ich detí?

Slová nestačia

Čítajúc programové vyhlásenie vlády alebo ministrov príhovor k začiatku školského roka je zrejmé, že vláda ani minister v tom nemajú veľmi jasno. Uvádzajú tézy o podpore športu ako priestoru pre prirodzené učenie sa férovosti, o angličtine ako povinnom predmete, ďalšej reforme obsahu štátneho študijného programu, transparentnosti, zvýšení množstva finančných prostriedkov v školstve a mnohé iné. V skratke: žiadnu Ameriku neobjavili a vlastne ministerstvo je už dva mesiace viac-menej ticho a asi rozmýšľa, čo ďalej.

Napriek tomu dôraz na morálku je dobrým začiatkom, ale iba slová nestačia. Potrebné sú činy a tie nebudú ľahké v spoločnosti ako je naša, kde je morálka čoraz viac Popoluškou a kráľom je pragmatizmus.

Ťažko ministrovi radiť. Možno iba malú poznámku: Nedovoľte utopiť morálku v technických riešeniach, o ktorých sa bude tvrdiť, že sú hodnotovo neutrálne. V riadení vecí verejných nič nie je hodnotovo neutrálne.

Michal Považan
Autor je výkonný riaditeľ Asociácie pre podporu projektov spolupráce verejného a súkromného sektora.

Foto: archív

 
  pošli na vybrali.sme.sk