Autor: Patrik Vnučko, October 23, 2011

Categories: 

Keby sa sv. Pavol nestal kresťanom, možno by sa z neho stal jeden z popredných rabínov. Bol by zaradený k svojmu učiteľovi Gamalielovi (Sk 22, 3) a k dvom najvýraznejším postavám talmudickej tradície a súčasníkom raného kresťanstva: rabínom Šamajovi a Hilelovi.

Títo dvaja rabíni predstavujú dva najvýraznejšie protiklady Talmudu a mohli by sme povedať, že aj dva protikladné prístupy k viere a k pravde. Jeden by obetoval pravdu kvôli láske, druhý lásku kvôli pravde. Ilustrujme si to na príklade.

Raz chcel istý pohan prijať židovskú vieru, ale pod podmienkou, že mu Tóru vysvetlia za čas, čo bude stáť na jednej nohe. Najskôr prišiel za Šamajom. Ten si ho vypočul a s rozhorčením ho vyhodil, pretože za taký krátky čas si Tóru nemožno vypočuť, nie ju ešte pochopiť. Kvôli pravde sa stal neláskavým.

Potom pohan išiel za Hilelom, ktorý mu povedal: „Tóru ti vysvetlím skôr, než vydržíš stáť na jednej nohe: Nikomu nerob, čo nechceš, aby ľudia robili tebe. To je celý zákon, ostatok je len komentár. Teraz choď a uskutočňuj to vo svojom živote.“

Kto z koho

Hilelova reakcia je nám sympatickejšia, možno pohana svojou interpretáciou Tóry a láskavým prístupom presvedčil, ale svojím spôsobom Hilel nepovedal celú pravdu, keďže z jeho zhrnutia Tóry vymizla jedna podstatná vec: slovo o Bohu. Jeho zhrnutie Tóry je príliš ľudské.

Tak stoja proti sebe dve interpretácie, dva prístupy. Šamaj pristupuje k Tóre ortodoxne ako k Božiemu slovu, ktoré nemožno zredukovať a ktoré si zaslúži úctu a nie komické postávanie na jednej nohe. Oproti nemu sa Hilel kvôli ľudskosti a umiernenosti stáva hlásateľom iba prirodzenej etiky.

Keby Pavol nebol konvertoval na kresťanstvo, ktorý z týchto postojov by zastával? Alebo by prišiel s vlastnou interpretáciou? Zo začiatku zastával pravdepodobne Šamajov postoj. Vieru v Boha bral vážne – až tak, že pre ňu prenasledoval Ježišových stúpencov. Pre svoju vieru zabúdal na lásku k blížnym, ale potom prišlo tajomné stretnutie s rabbim z Nazareta a Pavlove postoje sa zrútili ako domček z karát – z Pavla sa miesto veľkého rabína stal veľký misionár a Kristov vyslanec.

„Ježišova interpretácia podstaty Tóry poukazuje na vzťah lásky a to na troch úrovniach: láska k Bohu, láska k blížnym a láska k sebe.“

Majster z Nazareta nepatrí v Talmude medzi ospevované postavy, no učil Tóre a o Bohu tak, ako ktorýkoľvek iný rabín jeho čias. Ježišovo slovo však nie je ani slovo Šamajovo, ani Hilelovo. Ježiš vo svojej odpovedi oprášil dva výroky z Tóry: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom...“ (Dt 6, 5) a „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19, 18).

Ježišova interpretácia podstaty Tóry poukazuje na vzťah lásky a to na troch úrovniach: láska k Bohu, láska k blížnym a láska k sebe. Treba mať k sebe správnu lásku, veď tak máme milovať aj svojich blížnych. Ale ako vybudovať správny vzťah k sebe? Správne milovať môžeme iba v Bohu. To je východisko, od ktorého sa odvíja správny vzťah k sebe i k blížnym. Správne milovať seba, ako aj blížnych, môžeme iba v Bohu, pretože Boh je láska (1 Jn 4, 8).

Nadovšetko je láska

Všimli ste si, že predmetom najväčšieho prikázania nie je viera, ale láska? Jeden zo starobylých učiteľov cirkvi povedal, že je tomu tak preto, lebo viera je len krok k Bohu, kým láska je Boh sám. Pavol to pochopil a od tej chvíle sa radikálne zmenil jeho život. Jeho učenie je Ježišovým učením. V duchu Ježišovej interpretácie Tóry vraví, že „naplnením zákona je láska“ (Rim 13, 10) a na inom mieste vraví, že „keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol“. (1 Kor 13, 2).

Pavol v Ježišovi spoznáva vtelenú Božiu lásku a tu je aj základ Pavlovej misie. V centre Pavlovej misie je ohlasovanie Božej lásky k nám, ktorá sa nám zjavila v Ježišovi Kristovi. Boh nás z lásky stvoril. Z lásky k nám sa v Ježišovi stal jedným z nás. Z lásky k nám podstúpil potupnú smrť na kríži. Otcova láska ho vzkriesila z mŕtvych. Daroval nám Ducha lásky. Sme obklopení Božou láskou. Sme ospravedlnení Božou láskou, a preto sme vyslancami Božej lásky (porob. 2 Kor 5, 20).

V tom spočíva nielen Pavlova misia, ale misia každého kresťana. Krstom prijímame misiu – poslanie svedčiť o Božej láske svojím životom. Dostávame pečať ducha, aby sme túto všeobecnú misiu uskutočňovali v konkrétnych situáciách každého dňa. Každé ráno, keď vstávame, stojíme pred svojou misiou – láskou k Bohu a k blížnym vydávať svedectvo svojej viere.

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Patrika Vnučka

Keď som bol malý, chcel som byť všeličím. Aj misionárom. Skôr než túžba ohlasovať a žiť Božie slovo ma však poháňala túžba po dobrodružstve. Hoci mi Pán zatiaľ nedal poverenie ísť ad gentes, musím povedať, že – ako každý kresťan – mám určitú misiu: žiť evanjelium tam, kde som. S odstupom času môžem povedať, že život s Bohom je ozajstným dobrodružstvom.

Všetci máme misiu a ani nemusíme ísť za more. Dnešný sekularizovaný svet potrebuje, aby sme svoju misiu žili hodnoverne tam, kde momentálne žijeme.

Patrik Vnučko, OP
Foto: Flickr.com
Autor je dominikánskym kňazom.

 
  pošli na vybrali.sme.sk