Autor: Gleb Chesnokov on December 05, 2005

Categories: 


Neporiadky a bitky emigrantov z moslimských krajín s bezpečnostnými službami vypukli na predmestí Paríža na začiatku novembra. Potom zachvátili nielen Francúzsko, ale i okolité krajiny – Belgicko a Nemecko. To všetko je zjavným zvýšením napätia medzi západným a moslimským svetom.

V septembri v Moskve sa uskutočnila prezentácia nového románu známej ruskej spisovateľky Jeleny Čudinovovej «Mešita Matky Božej v Paríži». Hlavnou témou je krach európskej civilizácie. Príbeh sa odohráva v roku 2048 vo Francúzsku. Moslimská expanzia na Západ privádza k tomu, že sa o dvadsať rokov štátnym náboženstvom zjednotenej Európy stáva islam. Európska únia sa zmení na Euro-moslimský blok krajín, ktoré žijú podľa islamského práva šari´ah.

Chrám Matky Božej v Paríži sa stáva hlavnou mešitou ako sa to predtým stalo s chrámom Hagia Sofia v Istambule. Katolícka cirkev ide znovu do katakomb. Výroba vína je zločin, za ktorý sa kameňuje, obrazy a sochy sú zničené, hudba je zakázaná, ženy chodia v závojoch, kostoly sú prerobené na mešity. Francúzi, ktorí neprijali islam majú obmedzené práva a žijú v getách. Ich osud je chudoba, prehliadky, zajatie, mučenie a iné svojvoľnosti, zo strany vládnucej moci.

Ale vo Francúzsku existujú dve sily stojace proti islamskému poriadku: katakomboví kresťania, ktorí v tajnosti slúžia liturgiu a prijímaju za to mučeníctvo a partizáni, ktorí vedú boje s okupantmi. Partizáni a kresťania sa spájajú a organizujú vzburu. Pokiaľ prebiehajú krvavé bitky, biskup musí stihnúť nanovo požehnať poškvrnený Chrám Matky Božej v Paríži a odslúžiť omšu – Requiem.

Potom musí byť chrám zamínovaný – to je rozhodnutie všetkých Francúzov – buričov. Je to akt beznádeje a svedectvo víťazstva kríža nad polmesiacom. Chrám vystúpi do neba – na zemi už nemá miesto – ale mešitou neostane.Takto hodnotí svoju knihu autorka: "Táto kniha je úprimne, politicky nekorektná. Takou môže byť len pravdivá antiutópia. Je to kniha napísaná človekom, pre ktorého je viera svätá a Cirkev nieje etnicko-kultúrne prostredie, ale Telo Kristovo. Táto kniha bude pre mnohých urážlivá. Ale všetko, čo je opísané v románe je pravda. Kvôli pravde sa urážajú len hlupáci a zločinci".

Vráťme sa do našich čias. Je jasné, že vo Francúzsku a v celej Európe zostanú stopy po prežitej "novembrovej" kríze. Problémy republiky spojené s krachom francúzskej migračnej politiky. Korene terajších neporiadkov treba hľadať v 50. až 60-tych rokoch 20. storočia. Vtedy sa západoeurópske štáty snažili riešiť vnútorné problémy zamestnania a pôrodnosti otvorením hraníc a prívalom cudzincov. Na rozdiel od Spojených štátov sa neodhodlali urobiť tvrdú selekciu prisťahovalcov. To viedlo k tomu, že obyvatelia bývalých kolónií sa začali sťahovať do metropoly.

To, že vo Francúzsku vypukol problém migrantov je logické. Predovšetkým moslimskí imigranti sa presídlili a pokračujú v tom v obrovskom množstve. Ale ich komunita sa neintegruje do francuzského spoločenstva, oni žijú vo svojom paralelnom svete. Tento proces pritom prebieha nielen vo Francúzsku, ale i v celej Európe. Európske štáty nutne potrebujú migrantov a čím ďalej, tým viac. Ekonomický stroj Európy sa bez prichádzajúcich pracovných síl zapcháva. Ale EÚ, ako vidíme z posledných udalostí, nedokáže integrovať prívaly migrantov predchádzajúcich vĺn, a nemáme ani nádej, že sa tak stanev blízkej budúcnosti. Európsky model asimilácie nefunguje v moderných podmienkách. Pre túto príčinu európské politiky musia nutne reformovať svoje migračné zákony.

Vedľajším efektom francúzskych neporiadkov sa môže stať pozdvinutie nacionalistických nalád v európskom spoločenstve. Túto vzniknutú situáciu aktívne používajú radikálni politici na zvýšenie svojho rejtingu. Niektorí si nárokujú vyhodiť z Francúzska všetkých imigrantov a viac tam nikoho nevpustiť.
Z druhej strany rast nespokojnosti v emigrantskom prostredi môžu zneužiť iní radikáli – islamskí extrémisti. Terajšie európske elity sú pod tvrdým tlakom, aj pod vplyvom nacionalistických strán, ktoré sú čím ďalej tým populárnejšie, no aj pod tlakom islamistov.
Vo Francúzsku islamskí migranti a ich potomci tvoria 10 % obyvateľstva. Pre extrémistov je to dobrý potenciál aby mohli vystúpiť proti západnej civilizácií. Ako je známe, teroristov verbujú v európskych štátoch spomedzi migrantov z Blízkeho Východu a Severnej Afriky. Oni sa nachádzajú v pre nich netradičnom prostredí a preto sú otvorení radikálnym náladám. Cítia sa byť totiž odvrhnutí.
Európe sa musí reálne zamyslieť nad tým, že islamská menšina začína vystupovať proti spoločenskému systému a hodnotám európskych štátov. Západná spoločnosť je dosť konzervatívna.Ešte si neuvedomila nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí. Islamizmus sa pre Európu stáva bombou, ktorá vybuchne. Otázka je len jedna: Kedy?

Gleb Chesnokov

 
  pošli na vybrali.sme.sk