Myslíte si, že mnohomiliónové platy a bonusy top manažérov sú neetické? Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Vincent Vattai, konateľ BMW Tempus Group: 1. V prípade súkromného sektora, kde manažér na základe dosiahnutých výsledkov a cieľov splní podmienky, je to OK.

2. V prípade sektora firiem, ktoré vlastní štát, ide tiež o splnenie manažérskej zmluvy, ktorá vo väčšine prípadov je nastavená iným spôsobom a častokrát sa vyplácajú títo manažéri vlastne za to, čo ani neurobili, alebo majú nadhodnotené odmeny aj keď neprispeli k rozvoju firmy, zlepšeniu HV..., čo nie je správne.

V obidvoch prípadoch by mali byť manažéri platení za zmeny, ktoré prispeli k zlepšeniu výsledkov spoločnosti, v medziročnom porovnaní, čo sa hlavne v prípade bodu 2 nerešpektuje. A preto je bežné v SR, že práve manažéri / 2/ sú lepšie platení ako manažéri /1/, aj keď ich porovnanie prínosov pre spoločnosti, ktoré riadia, je diametrálne odlišné.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Nepoznám platy manažérov, nepoznám platy ďalších spoločenských skupín, preto sa k nim nedokážem kvalifikovane vyjadriť.

Výška príjmov sa odvíja od cien predaných produktov, ktoré jednotlivci, či skupiny ľudí (firmy) vyprodukovali. Produkty môžu byť rôzne. Iné produkty ponúkajú továrne, iné produkty ponúkajú poisťovne, iné produkty ponúkajú farmári. V obchodnom styku špekulanti, ktorí ovládajú trh, môžu jeden produkt na istý čas urobiť takmer nepredajným, aby jeho ceny stlačili dole, iný produkt môžu na istý čas urobiť takmer nedostupným, aby jeho ceny vysoko zdvihli.

Všetky tieto špekulácie sú praktickou úžerou, ktorá je nemorálna. Úžery sa dopúšťa ten, kto núdzu druhého zneužije na svoje obohatenie. Ak je produkt nedostatkový, záujemci o taký produkt sú v núdzi, vtedy sa dá cena zdvihnúť do nespravodlivej výšky. Ak vytvorím dojem, že produkt je nadbytočný, producent, aby ako tak prežil, je ochotný dať ho pod cenu, ja jeho núdzu zneužijem a prinútim ho nespravodlivo veľmi znížiť cenu.

Aj niektorá odbornosť môže byť „nedostatková“, potom nositelia takej odbornosti môžu „zapýtať“ nespravodlivo vysoké platy. A firma, ak chce obstáť, musí im ho vyplatiť, samozrejme, že na úkor ostatných zamestnancov. Ak niekto dostáva neprimerane vysoký plat len preto, že je nositeľom „nedostatkovej“ odbornosti, ide o nemorálne úžerníctvo. Môže sa pritom stať aj to, že nositeľ „nedostatkovej“ odbornosti s nadmieru vysokým platom nie je až taký odborník a privedie firmu do krachu.

Nebolo by spravodlivé, keby vo firme mal každý rovnaký plat. Plat má byť primeraný výkonu a úžitku, ktorý zamestnanec pre firmu vykoná. Som presvedčený, že nositeľ pre firmu dôležitej „nedostatkovej“ odbornosti si primeranú prémiu zaslúži, len aby nebola úžernícky vysoká. Stanoviť spravodlivú mzdu je veľkým umením. Civilizovaná spoločnosť sa má o to snažiť.

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Tá otázka je trochu všeobecná a zavádzajúca. Nevidím nič neetické na tom, ak si podnikateľ vlastnou usilovnosťou vybuduje firmu, ktorú si sam vedie a má „mnohomiliónový plat“.

Rovnako nevidím nič zlé na tom, ak si takýto podnikateľ nájde schopných manažérov a odmeňuje ich „mnohomiliónovými platmi a bonusmi“, pokiaľ ich práca prináša odpovedajúce hodnoty.

Úspešnosť mnohých firiem závisí na schopnosti lídrov, manažérov, ale aj špičkových inovátorov, designerov alebo konštruktérov. Ich nadpriemernosť často umožňuje to, že je firma úspešná a môže poskytovať prácu aj ďalším ľuďom. Výnimočné osobnosti nech sú výnimočne odmenené tak, ako je to aj medzi špičkovými športovcami. Za neetické považujem poskytovanie vysokých odmien a bonusov „manažérom“ v podnikoch, ktoré majú monopoly alebo organizácie, kde sú pravidlá nastavené tak, že výsledky budu vždy dobré a vplyv manažéra na ne je minimálny.

Nepáči sa mi ani americký model, kde má každý manažér nastavené svoje ročné ukazovatele a podľa nich je odmeňovaný. Často to vedie ku krátkodobej orientácii manažérov, ale môže to viesť aj k určitému narušeniu integrity firmy. Nie je jednoduché popísať a riadiť zložitý firemný organizmus iba formou ukazovateľov a bonusov.

Za zvrátenosť považujem vysoké platy, bonusy a odstupné manažérov v podnikoch, ktorých výsledky nie sú dobré, alebo manažérov v štátnych a pološtátnych podnikoch, kde sú pravidlá nastavené tak, že podnik ani nemôže byť v strate – teplárne, vodárne a kanalizácie a pod. Je až zarážajúce, koľko podnikov a manažérov v nich sa vôbec nespráva podnikateľsky, ale pracujú ako „rozpočtové socialistické organizácie“.

A ešte jedna vec je dôležitá – manažéri môžu mať vysoké platy, ale musia sa starať aj o slušné platy pre svojich podriadených a zamestnancov.

Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Bonusy a platy by mali byť primerané činnosti a hospodárskemu výsledku
firiem. Zisk by mal byť rovnomerne, podľa zásluh, rozdeľovaný všetkým,
ktorí sa na jeho vytvorení podieľajú. Je prirodzené, že ten, kto preberá
väčšiu zodpovednosť, má aj vyšší podiel na zisku. No musí to byť
primerané.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Treba rozlišovať: 1. manažérov, ktorí spravujú súkromné podnikateľské spoločnosti (akciové spoločnosti, s.r.o.) a 2. manažérov verejných inštitúcií, ako sú zdravotné poisťovne, dôchodcovské správcovské spoločnosti, zdravotnícke zariadenia, štátne fondy, ap.

V prvom prípade, ak ide o legálne a čestné zisky (?), na základe ktorých sú títo manažéri odmeňovaní, a ak to akcionári odsúhlasia, je to jedno, kto platí daň z príjmu – či právnická alebo fyzická osoba. Daň ide spravodlivo do štátneho rozpočtu.

V druhom prípade vyplácané platy a bonusy top manažérov sú neetické, pretože manažujú financie zdravotných poisťovní, resp. dôchodcovské správcovské spoločnosti, zdravotnícke zariadenia a je to na úkor občanov. Myslím si, že je to dokonca v rozpore s Ústavou, lebo sa to týka verejných služieb, ktoré garantuje štát. Verejné prostriedky by mali byť efektívne, hospodárne, účelne a dokonca aj účinné využité...

Martin Štochmaľ, podpredseda CEBSI: Aj platy top manažérov, podobne ako platy všetkých ostatných zamestnancov, by mali odrážať hodnotu ich práce a produktivitu, akou prispievajú k vytváraniu bohatstva v podniku. Takto to predkladá aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi. Stanovenie hodnoty práce vyžaduje
aplikáciu ekonomických poznatkov pre určenie podielu, akým prispeli k
vytváraniu hodnôt. Na takéto hodnotenie sú potrebné odborné vedomosti z ekonómie ako aj dostatočné poznanie odvetvia, trhov a technológii, hospodárskeho prostredia. Ak teda dosahuje príspevok práce manažérov k spoločnému úsiliu "mnohomiliónové" hodnoty, ani "mnohomiliónové platy a bonusy" by nemali byť neetické. Určite to neplatí o niektorých podnikoch, ktoré permanentne vyrábajú stratu a je ich potrebne donekonečna dotovať zo spoločných prostriedkov, ktoré sú potrebnejšie v zdravotníctve alebo školstve.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Myslím si, že otázka platov v súkromných spoločnostiach nie je etickou otázkou. Takou však je, ako s týmito peniazmi top manažéri naložia.

Je na zodpovednosti majiteľov a zároveň v ich najlepšom záujme nastaviť platy tak, aby na jednej strane získali a motivovali najlepších zamestnancov, ktorý prinášajú spoločnosti najväčšiu hodnotu a na druhej strane nezvyšoval zbytočne náklady viac ako je potrebné. Ak sú platy manažérov neprimerane vysoké či naopak podhodnotené, môže to pre firmu znamenať pohromu.

Inou otázkou je, ako jednotlivec s takto získaným majetkom naloží, či aspoň časť tohto požehnania použije na dobre veci a pomoc blížnym, alebo iba sebecky uspokojuje svoje túžby a želania. Sú to práve tieto veľmi osobne správne rozhodnutia bohatých ľudí, na ktoré treba apelovať.

Ján Duda, profesor kánonického práva: To myslíte v korunách alebo eurách? Ale teraz vážne. Otázka navádza na odpoveď, že je to neetické. Ja si však myslím, že problém je o morálke či etike, ale v širších hospodárskych, ekonomických a politických súvislostiach. Kedysi boli bankovky kryté zlatom. Dnes čím sú kryté, neviem. Dokonca aj euro si už "chodí" raz hore, inokedy dolu (voči napr. doláru alebo zlatu). Nie som ekonóm, ale akosi postrádam v ekonomike a bankovníctve nejaký pevný bod. Totiž ak tento pevný bod nejestvuje (alebo jestvuje, ale občania o ňom nevedia, kde vlastne je, ak ovšem je), úspory občanov v bankách sa v krátkom čase môžu stať len "kopou smetí". Takto sú občania vystavení machináciám špekulantov a bankovým manažérov či veľkých finančných hráčov alebo vládnych politikov. Uvedomujem si napr. aký priestor pre eventuálnu nespravodlivosť môžu vytvárať bankové listiny na doručovateľa, pretože ani len banka sa nedozvie meno skutočného vlastníka majetku. Na druhej strane si viem dobre predstaviť "dlhoprstých" politikov, ktorí radi žnú aj tam, kde nesiali, a preto sa s určitým rešpektom snažím pozerať aj na občanov, ktorí si svojou anonymitou v bankách chránia svoj väčší alebo menší majetok, pretože aj na banky platí štátny, teda politický dohľad.

Takže jedným slovom nie je to také jednoduché. Ale súhlasím, že v čase, kedy si občania priťahujú opasky sa žiada, aby si tie opasky priťahovali aj manažeri i politici. V opačnom prípade je to naozaj neetické. Táto forma neetickosti je však už len "čerešničkou na torte", ktorá nastoľuje oveľa vážnejšiu otázku: čo vlastne dokáže zastaviť koróziu etiky a morálky v súčasnej ľudskej spoločnosti? Lebo finačná a hospodárska nespravodlivosť je len inou "tvárou" etickej nespravodlivosti. A každá nespravodlivosť má svoje obete.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Na jednej strane treba uznať, že schopnosť človeka uchrániť a zveľaďovať veľké materiálne i duchovné dobrá treba vedieť primerane oceniť. V tomto zmysle vysoký plat z princípu nie je neetický. Avšak aj odmeňovanie musí mať isté hranice, najmä v situácii, ak veľká skupina obyvateľstva zjavne nedokáže uspokojiť základné životné potreby. A medzi ne nezaraďujeme len stravu, bývanie a ošatenie, ale aj prístup ku vzdelávaniu, zdravotníctvu a sociálnej starostlivosti. Je v úplnom rozpore s etikou, ak sú neprimerane vysoké mzdy a odmeny vyplácané manažérom firiem, ktoré sú revitalizované za štátne peniaze. Mzda je síce vecou vzájomnej dohody, ale mala by zohľadňovať nielen očakávania a schopnosti zamestnanca, ale rovnako aj možnosti firmy a ekonomicko - sociálnu situáciu v spoločnosti.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.