Autor: Peter Nevedel

Pred krátkym časom som dostal ako dar knihu Levy prichádzajú. Ponúkané témy poskytovali odpovede na moje hľadanie.

Kniha v 10-tich kapitolách rozoberá fungovanie euroamerických kresťanských strán, ich postoje a správanie spojené s otázkami kultúry života. Osobitná časť je venovaná vývoju KDH v súvislosti so zmluvami o výhrade vo svedomí a voľbou prezidenta.

Ponúkané pohľady sú informácie, ktoré sa k bežnému občanovi nedostanú, nie sú uvádzané v médiách, či tlači. Sú dôkazom toho, že v globálnom priestore pod rúškom hospodárskej krízy prebieha dôležitejší civilizačný zápas- zavedenie kultúry smrti.

Ján Pavol II. to pomenoval presne: „Nie politika, nie ekonomika, ale kultúra je hybnou silou dejín.“ Najviac ma zaujali nasledujúce kapitoly.

4.kapitola - Európske choré hviezdy kresťanskodemokratické.

Denne nám média ponúkajú európske elity, ktoré nám riešia ťažké problémy našej civilizácie. Sú to lídri, ktorí vyrástli v kresťanských stranách a naďalej v nich pôsobia. Hovoria mediálne príťažlivým jazykom, vedia sa usmievať. Sú skutočne také hviezdy aj pri hlasovaniach o ochrane ľudského života? Podľa mňa nie, pripomínajú mi skôr obielené hroby.

Konkrétne príbehy Holandska, Talianska, Luxemburska, V. Británie, Nemecka, Rakúska, Česka hovoria o niečom inom. Ako hlasovali Juncker, van Rompuy, Barroso sa dozviete v uvedenej kapitole. Nie je to príjemné poznanie. Spoločným znakom týchto krajín je, že rezignovali na otázky ochrany ľudského života.

7. 8. 9. kapitola - Zápas malého Slovenska, čo sa stalo v KDH, čo ukázali prezidentské voľby

Pre mňa kľúčovým posolstvom týchto kapitol je pozadie okolo odmietnutia zmluvy o výhrade vo svedomí začiatkom r. 2006. Ideový tvorca zmluvy Mudr. Neuwirth, ktorý pocítil na svojej koži prenasledovanie žalára i prenasledovanie v práci, videl, že v sekularizovanej Európe sa presunie prenasledovanie kresťanov z jednej formy k druhej. Riešenie videl v medzinárodnom právnom uznaní princípu výhrady vo svedomí, napr. formou medzištátnej zmluvy medzi Svätou stolicou a štátom Slovenská republika. Vo svojej židovskej intuícii jasne predvídal, že otázka svedomia kresťana bude v legislatívach najmä západných štátov vystavená v budúcnosti obrovskému tlaku. Treba dodať, že takúto zmluvu zatiaľ neprijal žiadny štát na svete.

Potom ako zmluva o výhrade vo svedomí bola odmietnutá, KDH odišlo z vlády. Neskôr tento krok trpko oľutovali. Až potom, keď R. Fico odmietol KDH (nasledujúce voľby), naplno sa ukázalo ako ťažko štruktúry znášali vystúpenie z Dzurindovej vlády kvôli výhrade vo svedomí. Výstižne to vyjadril M. Fronc na jar 2007. Na zasadnutí rady KDH v Žiari nad Hronom zakončil svoj prejav otázkou: A chce snáď ešte niekto tvrdiť, že vystúpenie z vlády nebolo chybou? Rada mu búrlivo zatlieskala.

Nie menej zaujímavým bolo posolstvo, ktoré vyslali niektorí biskupi. Slová hovorcu biskupskej konferencie - M. Gavendu, slová kardinála Korca, slová metropolitu J. Sokola boli sklamaním. Akoby nedocenili historickú možnosť ukotvenia kresťanstva v Európe. V samotnom KDH len prehĺbili pocit rozčarovania a frustrácie. Jeden biskup A. Imrich reagoval inak. Tento postoj treba oceniť.

Neskoršia voľba prezidenta naplno ukázala, kde sa nachádza KDH. Podpora I. Radičovej bola zlyhaním.

Určité vypäté situácie vypovedajú o našom vnútornom nastavení. Život prináša dva typy skúšok. Skúšky utrpením (choroba, kríž) a skúšky mocou (účasť na verejnom živote, vedúce funkcie v spoločnosti). Ľudia, ktorí pôsobia vo verejnom živote sú vystavovaní skúške mocou. Je to najväčšie pokušenie.

Na základe týchto dvoch udalosti si myslím, že v KDH došlo k psycholog. zlomu vo svojom smerovaní. Najmä verejná podpora I. Radičovej je dôkazom toho, že sa nechalo zomlieť spoločenským tlakom. Trhlina vytvorená pri zákone o výhrade vo svedomí sa šírila ďalej.

Podľa mňa odchod KDH z vlády bol hviezdny okamih, ktorý nemá obdobu ani v Európe, zároveň treba dodať, že to bol začiatok konca ľudí okolo V. Palka. Trúfam si napísať, že Palkovci predstavujú slovenský príbeh patróna kresťanských politikov T. Móra. Ich odkaz je živý: „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil“?

Vydanie knihy bol dobrý čin.  

Peter Nevedel

 
  pošli na vybrali.sme.sk