V talianskom vydavateľstve Sugarco pred niekoľkými dňami vyšla kniha s názvom Tradícia. Skutočná tvár. Biskup Bernard Fellay, súčasná hlava Kňazského bratstva sv. Pia X. v nej rozpráva o pochybeniach Jána Pavla II., kríze biskupov a prenikaní protestantských ideí do katolíckeho učenia.

Rozhovor s biskupom Fellayom vedú dvaja novinári, Alessandro Gnocchi a Mario Palmaro, ktorí spoločne napísali viacero kníh, napr. o J.R.R. Tolkienovi, A. Conanovi Doylovi či o Kňazskom bratstve sv. Pia X. Obaja pracujú v talianskom Rádiu Mária, kde sa venujú literárnym (Gnocchi) a bioetickým (Palmaro) témam. O obsahu knihy veľa napovie už jej podtitul: Kto sú a čo si myslia Lefébvrovi dedičia.

Keď pápež protirečí Tradícii, treba protestovať

Rozsiahlu knižnú recenziu, ktorej autorom je Mirko Testa, priniesla nedávno agentúra Zenit. Autori rozhovoru sa so svojím respondentom dotýkajú viacerých oblastí: od krízy Cirkvi čeliacej výzvam modernity, cez úlohu biskupov, reformy II. vatikánskeho koncilu, až po otázky hriechu a zatratenia. Základnou témou, píše Testa, je otázka poslušnosti v Cirkvi. „Sme skutoční katolíci, sme a chceme naďalej byť najväčšími podporovateľmi Kristovho vikára,“ hovorí biskup Fellay. Konštatuje, že teológia posledných desaťročí rozpútala boj proti autorite hlavy Cirkvi. Na poznámku novinárov, že samotní lefébvristi vznikli aktom neposlušnosti ich zakladateľa voči pápežovi Jánovi Pavlovi II. reaguje, že sa to takto javí len pri povrchnom pohľade.

„My sme nežiadali, aby bola potvrdená naša vôľa alebo náš pohľad. Iba sme poukázali na problém, že to, čo Cirkev hovorila a učila počas dvoch tisícok rokov bolo v istej chvíli popreté,“ tvrdí biskup. Cirkev je viazaná Tradíciou a pápež nemôže učiť to, čo je s ňou v rozpore. „Ktokoľvek v Cirkvi, vrátane pápeža, tvrdí niečo, čo protirečí doktríne, koná chybne a od nikoho nemôže byť žiadané, aby nasledoval chybné rozhodnutie. Teda, ak je chyba evidentná, je potrebné na to poukázať.“

Potrebujeme zmeniť smer

Fellay v knihe rázne kritizuje dnešných biskupov, ktorí sa zaujímajú o všetko od nárastu množstva odpadkov až po ekonomickú krízu, len nie o učenie a šírenie viery. „Osvojili si čisto horizontálnu líniu a zabudli na tú vertikálnu. (...) Potrebujeme zmeniť smer. Do Cirkvi sa dostala demokratická vízia, ktorá jej neprislúcha.“ Dodáva, že z biskupských konferencií sa stali byrokratické združenia a „v mnohých diecézach je prakticky nemožné osobne stretnúť miestneho biskupa“.

Hlava lefébvristov žiada prehodnotiť aj vzťah Cirkvi a spoločnosti. Odmieta, že by tieto dva svety boli rovnocenné. „Duchovné spoločenstvo je nadradené tomu časnému.“ Akékoľvek dohody Cirkvi so svetom znetvorujú kresťanské posolstvo. „Medzi svetlom a tieňom nemôže dôjsť ku kompromisu.“

Druhý vatikánsky koncil podľa Fellaya indoktrinoval Katolícku cirkev protestantskými ideami. Mirko Testa vo svojej recenzii prináša dva dôkazy predložené biskupom Fellayom. Koncilová konštitúcia Lumen gentium (1964) podľa neho odsunula osobu kňaza na vedľajšie miesto. Koncilový text zdôrazňuje, že úlohou kňazov je hlásať Evanjelium, viesť veriacich a sláviť liturgiu. Privilegovanie hlásania na úkor slávenia obety svätej omše je podľa Fellaya v priamom rozpore s koncepciou Tridentského koncilu, ktorá vníma kňaza predovšetkým ako „muža obety“. „Kňaz stratil svoju identitu a nevie viac, kým je. Prejavuje sa to vo všetkých smeroch, od zbožnosti po liturgickú prax, od starostlivosti o duše po súkromný život“. Táto situácia je ovocím koncilového konceptu „Božieho ľudu“, ktorý je absolútne neznámy v histórii Cirkvi. Fellay sa ďalej domnieva, že liturgická reforma Pavla VI. donútila človeka dívať sa k zemi a „mnohí katolíci, bez toho, aby to chceli alebo o tom vedeli, zamenili svoju vieru“. Privilegovanou cestou k Bohu tak podľa neho ostáva tridentská liturgia.

Len jedna Cirkev je pravá

Ekumenický dialóg je podľa Fellaya druhým dôkazom prenikania protestantizmu do katolicizmu. Negatívnu úlohu zohrala personalistická filozofia (k nej sa hlásil aj pápež Ján Pavol II.) zdôrazňujúca nevyhnutnosť dialógu s každým o všetkom. Návrat odídených synov je síce jednou z najväčších túžob Cirkvi, ale zároveň platí, že „je tu iba jedna Cirkev založená Kristom a to tá katolícka, iba ona prijala od Krista prostriedky pre spásu duší. (...) Ak existuje len jedna Pravda, existuje iba jedno náboženstvo. Keď teda toto náboženstvo je pravé, ostatné môžu byť len falošné“.

Bolo by nevhodné na základe jednej, aj keď rozsiahlej recenzie utvárať si definitívny obraz o tom, kto sú a čo si myslia dediči arcibiskupa Lefébvra. Recenzia Marka Testu však napovedá, že ich zjednotenie s Katolíckou cirkvou je skutočne v nedohľadne.

Imrich Gazda

Ďalšie články nájdete na blogu svetkrestanstva.blogspot.com
Alessandro Gnocchi – Mario Palmaro: Tradizione. Il vero volto. Sugarco edizioni, 2009, 246 s., 14,50 Euro