O tom, prečo je toľko reholí, hovorí brat Patrik Vnučko, dominikán. Začína vtipom.

Na pustom ostrove stroskotala loď s rehoľníkmi. Vyhladovaní rehoľníci sa rozhodli získať poživeň. Ulovili zlatú rybku, ktorá im sľúbila, že ak ju nechajú nažive, splní každému jedno želanie.

Františkán sa hneď chytil slova a vravel, že by chcel žiť a kázať medzi tými najchudobnejšími ľuďmi na svete. Puf. Františkán bol preč. Osmelil sa i verbista, ktorý túžil ohlasovať evanjelium kanibalom. Puf – a bol preč. Jezuita neváhal: „Chcem dávať duchovné cvičenia hollywoodskym celebritám." Puf – a nebolo už ani jeho. Salezián sa chcel venovať najproblémovejším výrastkom sveta. V okamihu zmizol i on. Dominikán zatúžil obrátiť Richarda Dawkinsa. Puf. Neostal po ňom ani mastný fľak. Nakoniec prišiel rad na kartuziána. Ten sa poobzeral vôkol seba, blažene sa pousmial a povedal: „Moja najväčšia túžba sa už splnila...“

Koľko chariziem, toľko reholí

Teším sa z rôznorodosti foriem rehoľného života. Podľa mňa rôznorodosť reholí vyviera z tajomstva Najsvätejšej Trojice. Boh má záľubu v rôznorodosti. Veď On sám je Rôznorodosťou, zároveň i Jednotou troch božských osôb. Nikdy nestvoril dvoch úplne rovnakých ľudí a ani dvaja ľudia neprežili ten istý životný príbeh. Hoci by boli spolu od materského lona až po smrť, ich životné príbehy budú niesť punc jedinečnosti.

Táto rôznorodosť sa právom prejavuje aj v Cirkvi. Už od raných čias sa Cirkev konfrontuje s rôznorodosťou. Svätý Pavol pripomína Korinťanom, že rôznorodosť patrí k Cirkvi; je prejavom Ducha a bohatstva chariziem: „Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých je ten istý. Každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok,“ (1 Kor 12, 17. 4-7).

Nemožno sa diviť, že je toľko reholí, veď aj Božích chariziem je bezpočet, ako aj výziev, na ktoré treba v priebehu stáročí odpovedať. Rozdielnosť reholí je bohatstvom Cirkvi. Krása Cirkvi spočíva v rôznorodosti jej spiritualít. Vďaka Bohu, že jestvuje táto pestrosť.

Množstvo reholí neoddeliteľne patrí ku katolicite. Ťažko si predstaviť katolicitu, všeobecnosť, bez rôznorodosti a jedinečnosti jednotlivých spiritualít. Katolícka cirkev je katolíckou, preto lebo v sebe zahŕňa množstvo odlišných spiritualít. Popritom tieto spirituality tvoria obdivuhodný súlad; veď ich pohýna tá istá láska, spája tá istá viera i ten istý cieľ – oslava Boha a spása duší.

Čo brat, to iný spôsob života

Som Bohu vďačný za túto pestrosť reholí i za pestrosť v jednotlivých reholiach. My, dominikáni, sme sa v histórii nerozdelili, ako mnohé iné stredoveké rehole (na konventuálov a observantov, obutých alebo bosých) vraj preto, že u nás vždy platilo: čo brat, to observancia (spôsob rehoľného života). Môžem potvrdiť, že pestrosť v dominikánskej reholi je obrovská. Rovnako dnes, ako v minulosti. Moji spolubratia boli a sú vskutku rôznorodí: intelektuál Tomáš Akvinský, maliar fra Angelico, otec medzinárodného práva Francisco de Vitoria, obranca práv Indiánov Bartolomé de las Casas, mystik Ján Tauler, nositeľ Nobelovej ceny mieru George Pire, nedávno zosnulý kontroverzný teológ Edward Schillebeckx, či autor olympijského hesla „Vyššie, rýchlejšie, silnejšie“ Henri Didon, alebo jeden z prvých svätcov Latinskej Ameriky černoško Martin de Porres. Táto diverzita bratov vôbec nie je na škodu reholi, skôr naopak. Veľmi ju obohatila.

Keď už len jedna rehoľa je tak bohatá vo svojej spiritualite a pôsobení, o čo viac to platí o množstve reholí, ktoré Boh vzbudil v Cirkvi počas stáročí. Poklady, ktoré v sebe nesú jednotlivé rehole, sú nesmiernym obohatením Cirkvi a ľudstva. Každý zdravý rehoľník pristupuje k rehoľníkom iných reholí s úctou k ich spiritualite a tradícii.

Nemožno poprieť, že v minulosti sa medzi rehoľami občas objavila aj nezdravá rivalita. Snáď najznámejším a najsmutnejším prípadom je otázka krachu misií v Číne. Ako dominikána ma mrzí, čo moji spolubratia pred štyristo rokmi vyviedli jezuitom a uškodili tak napokon šíreniu Radostnej zvesti. Naopak som rád, že 25. januára 2010 započal proces blahorečenia Mattea Ricciho, hybného ducha inkulturácie evanjelia do starodávnej čínskej kultúry. Od ľudí ako bol on a iný jeho rovesník, Robert de Nobilis, taktiež jezuita, sa aj dnes má Cirkev a každá rehoľa, čo učiť.

Ak sa rehole snažia žiť podľa Kristovho učenia, ich rôznorodosť a svornosť v zápase za evanjelium je skutočným požehnaním.Som rád, že jestvuje v Cirkvi táto pestrosť spiritualít i reholí. Cirkev sa tak podobá sadu, ktorého rôznorodosť druhov ovocia je iba jeho chválou a obohatením. Smutný by bol sad, pozostávajúci iba zo samých jabloní. Rovnako by bol smutný a chudobný svet, keby nejestvovali jednotlivé odrody Jonathan, Idared, či Ontario, ale iba samé plánky...

brat Patrik Vnučko, OP
Foto: Flickr.com

V rámci seriálu Rok kňazov odpovedajú kňazi každý týždeň na vybrané otázky.

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.