Občania Slovenskej republiky si už čoskoro budú môcť slobodne vybrať poskytovateľa sociálnych služieb. V súčasnosti o ich umiestnení totiž rozhoduje úradník na miestnej alebo regionálnej samospráve. Ako člen sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS (ďalej len Sociálna subkomisia) chcem týmto čitateľov Postoy.sk informovať o krokoch, ktoré subkomisia vykonala od účinnosti zákona o sociálnych službách. Aj tieto kroky viedli k tomu, že zákon bude podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR zmenený práve v týchto diskriminačných ustanoveniach.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu skupiny 45 poslancov Národnej rady, zastúpených PhDr. Mgr. Monikou Gibalovou, PhD., že v paragrafe 8 ods. 2 a ods. 3 Zákona o sociálnych službách došlo k neprimeranému obmedzeniu prístupu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb k predmetu ich činnosti, ktoré zasahuje ich právo na podnikanie garantované v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Sociálnu vládu supluje KBS a opozícia

Už v marci 2009 začala Sociálna subkomisia na podnet Slovenskej katolíckej charity ako „neverejného poskytovateľa sociálnych služieb“ úzko spolupracovať s odborníkmi zo sociálnej oblasti. Na základe skúseností všetkých neverejných poskytovateľov sociálnych služieb bol vypracovaný návrh pre legislatívne zmeny. Návrh bol prezentovaný na stretnutí s riaditeľkou odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a po prediskutovaní bol odovzdaný na ďalšie legislatívne konanie.

Začiatkom júla 2009 Mons. Peter Rusnák, predseda Sociálnej subkomisie, spolu s niektorými členmi subkomisie, informoval na osobnom stretnutí ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú o nepriaznivých dopadoch zákona na občanov, ako aj na neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zariadení. Zriaďovateľom niektorých z nich je aj Katolícka cirkev na Slovensku. Ministerka Tomanová vo svojej odpovedi uviedla, že „občan si môže vybrať aj iného poskytovateľa sociálnych služieb, ako mu pridelí samospráva. V tom prípade si ale občan musí za poskytnutú službu v plnej výške platiť sám“. (citované z komuniké zo dňa 14.7.2009).

Hluchí vo vláde

V júli 2009 vtedajší predseda KBS Mons. František Tondra informoval predsedu vlády SR Roberta Fica o zásadných pripomienkach k Zákonu o sociálnych službách, ktoré diskriminujú zariadenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a požiadal ho, aby podporil novelizáciu zákona.

Po týchto stretnutiach s premiérom a ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny nasledovalo vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska o tom, že zákon je v rozpore so Sociálnou náukou Cirkvi, najmä s princípom solidarity, subsidiarity a spoločného dobra pre všetkých občanov. Národná rada SR ukončila súčasné volebné obdobie bez požadovanej a očakávanej novely Zákona o sociálnych službách, napriek hore uvedeným snahám.

Až Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 18. mája 2010 rozhodol o podaní poslancov NR SR zo dňa 14. apríla 2009. Po zverejnení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov je povinná Národná rada SR do 6 mesiacov novelizovať príslušné diskriminačné ustanovenia Zákona o sociálnych službách.

Na záver tohto príspevku považujem za správne a spravodlivé poďakovať sa tým, ktorí sa aktívne podieľali na spomínaných iniciatívach. V prvom rade poslankyni NR SR PhDr. Monike Gibalovej, za jej vytrvalosť pri opakovanom predkladaní návrhov novely zákona o sociálnych službách, ako aj úspešnému podaniu na Ústavný súd. Zároveň patrí vďaka aj Mons. Petrovi Rusnákovi za jeho neúnavný a jasný postoj, aby bolo všetkým občanom slobodne umožnené právo výberu poskytovateľa sociálnych služieb. V neposlednom rade patrí vďaka aj všetkým členom Sociálnej subkomisie.

Andrej Sočuvka
Autor je dlhoročným odborníkom pre oblasť sociálnych vecí.
Foto: Flickr.com