Autor: mucka, May 30, 2012

Categories: 

Z kresťanstva v Európe zostanú malé, skromné komunity, ktoré spravujú kňazi popri svojom civilnom džobe. Také, aké boli na Slovensku počas komunizmu či v prvých storočiach kresťanstva. S touto teóriou už pred takmer 50 rokmi prišiel terajší pápež a vtedajší kardinál Joseph Ratzinger.

Hoci odvtedy padol komunizmus, jeho slová sa pomaly napĺňajú. Počet nových kňazských a rehoľných povolaní v západnej Európe sa prepadol hlboko pod úroveň potrebnej na udržanie súčasného stavu. Praktizujúci kresťania tvoria v západnej Európe menšinu - približne 10-20 percent z populácie. Kresťanstvo čelí strate svojich pozícií aj vo verejnom živote. Známe sú prípady z Veľkej Británie, kde štátne firmy zakazujú nosenie krížika na retiazke, súdy znemožňujú adopcie do hlboko veriacich rodín a verejné autority v mene sekularizmu zakazujú verejné kresťanské zhromaždenia. Tí, čo na tento trend upozorňujú, hovoria o nových levoch, ako pripomienku na dobu, keď boli kresťania hromadne hádzaní v Koloseu pred šelmy na pobavenie publika.

(Debata v britských médiách na túto tému napríklad tu, fenoménom „christianophobie“ v Európe sa zaoberá napríklad OBSE. Stránky, ktoré prípady dokumentujú: christianpersecution.info, či persecution.org, zo slovenských lifenews.sk).

Popierať trend odkresťančovania Európy je podľa akýchkoľvek čísel nemožné. Objavujú sa však fenomény, ktoré dávajú tušiť, že vývoj bude spletitejší, ako sa dnes zdá.

Zostane len islam a sekularizmus?

Internetom letí video, ktoré hovorí, že o pár desaťročí v Európe prevládne ako náboženstvo Islam. Mešity rýchlo pribúdajú po celej EÚ, imigrácia pokračuje silným tempom a miera pôrodnosti a plodnosti moslimov je oveľa vyššia ako Európanov.

Stret kultúr však nevyznieva pre západnú civilizáciu tak obohacujúco, ako je politicky korektné tvrdiť. Napríklad relatívne malé severské krajiny, ktoré boli moslimskej imigrácii nadštandardne otvorené, čelia nečakaným problémom. Nórsko, jedna z top krajín islamskej imigrácie na počet obyvateľov, sa trápi násobným nárastom znásilnení. Pripisujú ho práve cudzincom z mimoeurópskych krajín (hlbšie dáta tu,  alebo reportáž nórskej TV z policajnej tlačovej konferencie na túto tému), podobne Švédsko. Iným fenoménom je vytváranie paralelných súdnych systémov, kde sa občianske, majetkové, ale aj trestné spory v moslimských komunitách riešia podľa islamského práva (nemecký Spiegel stručne o princípoch fungovania týchto súdov).

"Popierať trend odkresťančovania Európy je podľa akýchkoľvek čísel nemožné. Objavujú sa však fenomény, ktoré dávajú tušiť, že vývoj bude spletitejší, ako sa dnes zdá."

Koľko teda bude v EÚ moslimov v roku 2050? Určite nie väčšina, ako tvrdí spomínané video. Napríklad aj preto, že moslimské ženy sa v Európe rýchlo prispôsobujú v miere pôrodnosti. Horné odhady hovoria o 20 percentách islamskej populácie v roku 2050 v EÚ, spodné asi o polovici. No keďže moslimská imigrácia smeruje do veľkomiest, tam bude ich prítomnosť cítiť oveľa viac. Veľké mestá budú bodom dennodennej hlasnej konfrontácie dvoch kultúr.

Budúcnosť Európy je teda určite o raste islamu a sekularizácii. Čo to ale spraví s kresťanstvom?

Jedným slovom: iné

Určite ho bude menej, bude iné a nebude také biele. A osudy krajín sa v tomto budú rozchádzať výraznejšie, ako doteraz. A bude plné zvláštnych fenoménov.

Konkrétnejšie: začnime Veľkou Britániou. Tá zažíva inú story, než sa pred desiatimi rokmi predpokladalo, napriek poklesu tam kresťanstvo ožíva. Na svedomí ho má široká kresťanská imigrácia z Poľska, Slovenska, no popri moslimskej imigrácii začína byť cítiť aj kresťanskú imigrácia z Afriky či Ázie. Počet seminaristov, budúcich katolíckych kňazov, sa v Británii už niekoľko rokov zvyšuje, hoci stále ich je menej, ako napríklad na Slovensku. U nás sa každoročne vysvätí asi 70 kňazov.

No v západnej Európe ide skôr o výnimku. Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko zaznamenávajú prudký pokles kandidátov. Za posledné roky ide medziročne až o desatinu každý rok v krajinách ako Nemecko či Francúzsko.

Kňazov bude v západnej Európe oveľa menej, než je dnes. Napriek tomu, že časť problému sa rieši imigráciou duchovných z Afriky a Indie, kde ich počet prudko rastie, tradičný model spravovania farností na úrovni obcí v budúcnosti vo väčšine Európy fungovať nebude. V súlade s odhadom vtedajšieho kardinála Ratzingera možno čakať menšie, no oddanejšie komunity kresťanov. Na rozdiel od minulosti bude kresťanstvo jednoduchšie žiť v mestách ako na vidieku.

No treba si uvedomiť, že podobný model, ako doteraz fungoval v Európe, teda hustá sieť katolíckych farností, nemá vo svete obdobu práve pre náročnosť na počet kňazov. V Európe pôsobí asi polovica všetkých katolíckych kňazov sveta, no je tu len asi desatina katolíkov. Podobný pokles vidno aj u protestantských cirkví.

Koniec vlažných

Pokles však nebude priamočiary a všeobecný. Skôr sa dá povedať, že sa stratí zvykové a vlažné kresťanstvo, zatiaľ čo hlboké, či už „pustovnícke“ alebo aktívne komunitné, bude výrazne rásť.

"V podstate už sekulárnom Francúzsku zažívajú konzervatívne semináre a rády slušný boom oproti tým, ktoré sa označujú za 'modernistické'."

Napríklad v podstate už sekulárnom Francúzsku zažívajú konzervatívne semináre a rády slušný boom oproti tým, ktoré sa označujú za „modernistické“.

Iným príkladom boomu sú angažované hnutia ako Neokatechumenát, ktorý po desaťročiach váhania dostal tento rok súhlas od Vatikánu. S miliónom členov, 85 seminármi a tisíckami kňazov najmä v Španielsku a Taliansku predstavujú nový, silný fenomén. Iným, silnejúcim fenoménom je rast popularity putovania, najmä pešieho, ktoré v 20. storočí takmer zaniklo, no dnes sa odhad takto putujúcich kresťanov ráta na státisíce. Veľkú popularitu si udržuje aj ekumenické hnutie Taize, ktoré jeho zakladateľ Roger Schutz postupne približoval ku konzervatívnejšiemu štýlu katolicizmu a po jeho vražde v 2005 stojí na čele hnutia katolícky teológ.

Mimo katolíckych kresťanov stojí za zmienku silnejúci fenomén protestantských evanjelikálnych cirkví v Európe.

Celkovo však bude pre kresťanov ťažšie žiť v roku 2050 v Európe, ako je tomu dnes. Keďže legislatíva bude menej brať do úvahy ich videnie sveta, budú čoraz častejšie musieť robiť kompromisy so svedomím, alebo prídu do sporu s verejnými úradmi, či budú diskvalifikovaní pre výkon niektorých verejných funkcií (ako sa to napr. už dnes stáva pri sobášnych úradníkoch). A zrejme budú stále častejšie prípady migrácie z náboženských dôvodov.

Kto čaká, že kríza masového kresťanstva v Európe musí znamenať hlbokú reformu vo Vatikáne, však vidí veci príliš lokálne.

Vyzerá to, že hlasy, ktoré volajú, že krízu katolicizmu v Európe treba riešiť odklonom od katolíckej tradície (napr. svätenie žien), zostanú nevyslyšané. Jednak preto, že rezistenciu voči kríze nových povolaní preukazujú práve konzervatívnejšie rády, či preto, že podobné zmeny, napríklad u anglikánov, dlhodobo neznamenajú zásadnú zmenu trendu. Nehľadiac na to, že by to znamenalo veľmi silný kompromis s platným teologickým konceptom. Aj pohľad na charakter kardinálov-voličov, ktorých menoval terajší pápež, možno povedať, že vo Vatikáne prevahu získava opäť konzervatívnejší pohľad na katolicizmus.

Zaplatené krvou

Napriek osudu Európy sa však žiadna globálna kríza kresťanstva ani katolicizmu nekoná. Európa, kde žije menej ako 10 percent svetovej populácie, je v tomto ojedinelá. Kresťanstvo i katolicizmus celosvetovo rastú v počte členov aj v podiele na svetovej populácii. Počet katolíckych kňazov sa za posledné roky zvýšil o dvetisíc ročne (dnes približne 415 tis.), čo je tiež zmena trendu oproti poklesu spred 20 rokov. Rast sa koná najmä v Afrike a Ázii. Len v samotnej Afrike žije viac ako pol miliardy kresťanov, pričom začiatkom storočia tam prakticky neexistovali, okrem dvetisíc rokov starých komunít založených ešte prvými apoštolmi a ich súčasníkmi. Podobne rýchly rast možno vidieť aj v Ázii a najviac v Indii.

Počet kresťanov ako takých rastie ešte rýchlejšie. No vo svete to nemajú ľahké. Podľa prieskumu Bulletin of Missionary Research ich každoročne zomrie násilím z dôvodu vyznávania viery približne stotisíc, iné údaje hovoria až o 160 tisícoch.

Veľký protestanský zázrak v Číne

Samostatná kniha sa dá napísať o tom, čo sa deje v Číne. Režim, ktorý kresťanstvo prenasleduje (s výnimkou štátnej cirkvi), musí začať rátať so stále silnejúcou populáciou kresťanov. Keďže ide o podzemné hnutia, odhady počtu členov sa líšia. Povedzme, že konzervatívne odhady hovoria o stovke miliónov kresťanov, pričom vzhľadom na dynamiku rastu ich do roku 2050 bude asi 400 miliónov. Už teraz má Čína viac návštevníkov bohoslužieb ako Európa. Najrýchlejšie pritom rastú protestanské cirkvi - evanjelikáli.

"Anglický Guardian predpokladá, že Čína môže byť o pár desaťročí centrom kresťanského sveta čo do počtu veriacich."

Hoci v tejto chvíli je tam za šírenie kresťanstva za mrežami približne dvetisíc ľudí, v mnohých provinciách začínajú kresťania získavať vplyv a miestne úrady kresťanstvo podporujú, napríklad príspevkami na stavbu kostolov. Anglický Guardian predpokladá, že Čína môže byť o pár desaťročí centrom kresťanského sveta čo do počtu veriacich.

Malý katolícky zázrak v USA

Má však kresťanstvo budúcnosť aj vo vyspelých krajinách, alebo je len náboženstvom pre chudobných a nevzdelaných? Zažije USA rovnaký osud ako Európa?

Podľa Gallupovho inštitútu sa podiel kresťanov za dvadsať rokov takmer nezmenil (takmer 80 percent populácie), vyše tridsať rokov je konštantný počet tých, ktorí považujú vieru (akúkoľvek) za dôležitú pre svoj život. Hlbšie výskumy tiež ukazujú, že vieru berú povrchnejšie, ako ich rodičia. Nie rýchlym, ale viditeľným tempom sa zvyšuje počet ľudí bez vyznania.

Hoci legislatíva sa za dvadsať rokov posúva skôr k liberálnym hodnotám, celkový trend je menej zreteľný, ako v Európe. Podľa Gallupa sa stále viac ľudí označuje za konzervatívcov a tento trend môže v strednodobom horizonte pokračovať.  Zmenu paradigmy v niektorých oblastiach vidieť už dnes, napríklad pri pohľade na potraty, kde sa výrazne zvyšuje podpora verejnej mienky v prospech pro-life a začína prevažovať. Zdá sa, že súčasný prudký rast pro-life je dôsledkom Obamovej aktívnej politiky podpory umelého ukončenia tehotenstva, napríklad jeho zámerom rozšíriť túto povinnosťaj na kresťanské polikliniky.

No to je iba časť príbehu. Trend sa mení už od 90-tych rokov, kedy bol pro-life názor výrazne menšinový.

Rast všetkých spomínaných parametrov je však pomerne nerovnomerný, akoby sa Amerika rozbiehala viacerými odlišnými smermi podľa regiónov. Niekde silnie tendencia aktívne odbúravať kresťanstvo aj cez legislatívu, inde, naopak, vzrastá aj vo verejnom priestore. Niektorých to vedie až k názoru, že v budúcnosti budú preto silnieť tendencie štátov vyčľenovať sa z únie.

Zvláštny "malý boom" vidno aj v katolíckej cirkvi. Počas krízy poznačenej škandálmi so sexuálnym zneužívaním záujemcov o kňazstvo výrazne ubúdalo. Navyše sa americkí biskupi rozhodli pritvrdiť v kritériách výberu adeptov a dnes odmietajú oveľa vyšší počet žiadostí ako v minulosti. Napriek tomu sú semináre sú plné, ako už dávno nie. Dobre spracované dáta tu.

Podľa konštatovania dvoch americkych profesorov (v biznis denníku Wall Street Journal) sa ukazuje, že najviac adeptov na kňazstvo mali diecézy, v ktorých sa biskupi nebáli konfrontovať sa so svetom a neustupovať z tradičných pozícií. No a nakoniec sa zdá, že kňazi sú so svojim poslaním spokojní. Keď nedávno robil Forbes prehľad najšťastnejších džobov, na prvom mieste skončili práve oni.

František Múčka

Ilustračné foto: flickr.com

 
  pošli na vybrali.sme.sk