Ak mnohí voliči SDKÚ hádzali dosiaľ svoj lístok do urny v „gumených rukaviciach“, teraz budú potrebovať aspoň gumený skafander. A rukavice požičajú voličom KDH.

Politologická vízia Jána Čarnogurského o pakte pravice s Ficom, lebo Slovensko potrebuje v ťažkých časoch jednotné a stabilné vedenie, presahuje horizont uvažovania bežných štruktúr hnutia. Tí používajú rovnaký prostriedok – s odlišným cieľom. Ide im o stabilitu svojich stoličiek. Tento masívny tábor už vyhnal z hnutia palkovské krídlo, teraz zazerá na lipšicovcov a čoraz väčšmi rozčuľuje voličov, ktorých ponižuje, keď ich hlas slúži iba na zabezpečovanie dobra niekoľkých straníckych rodín.

Zblízka to možno sledovať v regiónoch. V ktorom mestskom či obecnom zastupiteľstve sú práve kádeháci tí, čo mútia vodu, idú s kožou na trh, pranierujú politické kšefty? V okruhu skúsenosti autorky tohto komentára v žiadnom. Naopak. Tandem so Smerom je už v mnohých obciach a mestách dávno odskúšaný. Zhoda nastáva ľahko, keď prednejšie než verejné zdroje sú osudy vlastných prednostov, šéfov predstavenstiev, generálnych riaditeľov, ale aj radových požieračov renty upichnutých na úradoch práce či v poisťovniach. Pre tieto vyššie záujmy sú kresťanskí zástupcovia ľudu ochotní hlasovať aj s výhradou vo svedomí.

Preto aj tam, kde by KDH mohlo rozdávať karty, nemá záujem. Výhodnejšie je byť s každým zadobre. Dlhodobý boj pragmatikov a idealistov v hnutí vyhrávajú pragmatici. Aj teraz sa natlačili voličovi pod nos na dobré štyri pätiny zvoliteľnej časti kandidátky. Ostáva len zúfalo krúžkovať a dúfať, že ak už preferenčný hlas nevynesie kandidáta vyššie hneď, spraví tak vnútri straníckych štruktúr a možno o štyri roky... Neschopnosť uvoľniť miesto je najvýrečnejším dôkazom politického rentierstva.

"Kalkulovanie so svojou pozíciou strany, ktorá nemá pre kresťana vystrašeného liberalizmom alternatívu, sa raz vypomstí." 

Pragmatici, navyše, už z podstaty svojho založenia, nie sú nositeľmi ideí. Autority s názorom v štýle zakladateľa Jána Čarnogurského, odídených Mikloška s Palkom alebo aktuálne aktívneho Procházku dobre vedia, čo je to byť vypískaný od vlastných. Ak ostávajú, je za tým pokorný duch a hrdý boj za dobrú vec. A volič len tŕpne, kedy im nejaký Ficov pätolízač na sneme naleje do pohára poslednú kvapku.

Bolo by prejavom politickej slepoty vysvetľovať si aktuálny vzostup preferencií inak ako zúfalým hľadaním znechutených ľudí odinakiaľ. Kalkulovanie so svojou pozíciou strany, ktorá nemá pre kresťana vystrašeného liberalizmom alternatívu, sa raz vypomstí. Nové menu podľa receptu KDS a OKS už zamiešal Igor Matovič. Nedovaril, ale aj tak by predsedovi KDH mohol predať zo svojho gumidžúsu. Ak sa dá len z ješitnosti zatočiť so striebrovlasými legendami čistej politiky, dá sa všetko. Lebo heslo – ja som čistý a ostatní nech si robia podľa svedomia – nie je heslom silného predsedu. S dinosaurami žijúcimi z politiky sa nezaobchádza v rukavičkách, pán Figeľ. Lebo potom budú voliči voliť v rukavici. Ak vôbec.

Terézia Rončáková
Foto: Pavol Rábara