Postoy

Medzi osobami, ktoré Boh vybral na výnimočné úlohy, nenájdeme žiadnu dokonalú. Prvé čítanie tejto nedele nám dokonca predstavuje muža, ktorého profil akoby spĺňal všetky kritéria nálepky „nevhodný“.

Keď ho prvýkrát Boh posiela upozorniť obyvateľov istého veľkomesta na ich zlobu, on sa vyberie presne opačným smerom. Na svoj útek spred tváre Hospodina dokonca neváha vynaložiť peniaze, keď zaplatí cestovné na loď plaviacu sa do mesta na inom konci sveta (por. Jon 1,3). Neskôr prizná dôvody svojej predčasnej dezercie. Hriešnych Ninivčanov nechce varovať pred Božím hnevom preto, lebo vie, že Boh je „milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote“ (4,2), že sa nad nimi nakoniec zľutuje a odpustí im.

Spáč

Plavba, ktorou zo seba túži striasť Božie povolanie, sa rýchlo dostane do problémov. Na mori sa strhne taká búrka, že plavidlu hrozí stroskotanie. Celá posádka bojuje o holé životy. Námorníci horko-ťažko dokážu udržať loď na rozbúrených vlnách a vyhadzujú do vody náklad, aby ju odľahčili. Od strachu dokonca začínajú vzývať svojich bohov. 

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Petra Fogaša

Len Jonáš nedbá na nebezpečenstvo a ani ho nenapadne modliť sa. V tom zmätku nepochopiteľne zíde do podpalubia a hlboko zaspí. Sám kapitán ho príde prebudiť: „Čo, ty spachtoš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu!“ (1,6) Cestujúci sa vynájdu a lósom zistia, že práve on je príčinou hroziaceho nešťastia. Nebráni sa, priznáva svoju vinu, vyznáva svoju vieru v „Hospodina, Boha nebies, ktorý stvoril more a súš“ (1,9) a hneď ponúkne svoj život ako riešenie. Veslári sa ešte snažia bojovať vlastnými silami, avšak nakoniec pristanú na Jonášov návrh. Jeho telo vyhodia cez palubu a kým mizne v hlbinách, hladina sa utíši a posádku zachváti „veľká bázeň pred Hospodinom“ (1,16). Hneď mu prinášajú obety a zabúdajúc na svojich bohov zaviažu sa mu sľubmi. Tam, kde Jonáš nemal ísť, tam, kde odhaľuje svoju ľahkovážnosť voči Všemohúcemu i voči vlastnému životu – práve tam svojím počínaním nasmeruje ľudí od falošných modiel k pravému Bohu!

Minimalista

Po zázračnom vyslobodení z brucha veľryby poslúchne druhú Božiu výzvu. Prejde tretinu mesta s jedinou vetou na perách: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“ (3,4) Mešťania hneď nato uveria Bohu a vyhlásia generálny pôst, od najstarších občanov po malé deti, od kráľa až po dobytok a ovce. Jonáš svojim pouličným kázaním vstupuje do dejín ako najúspešnejší kazateľ všetkých čias. Napriek tomu, že svojej misie sa všemožne bránil, napriek tomu, že zo seba dokáže vypustiť len jedinkú vetu – napriek tomu sa obráti celé mesto, veľké „na tri dni chôdze“ (3,3), „v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí“ (4,11).

Neprajník

„Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom oľutoval Boh zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to. Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa.“ (3,10 – 4,1) Jeho hnev je tak veľký, že túži zomrieť, lenže Boh mu namiesto toho lekciou s vyschnutým ricínovníkom ukazuje svoje obrovské zľutovanie a milosrdenstvo voči ľuďom. Tam, kde človek nekonečne zlyháva, tam Boh nekonečne víťazí.

Jonášovské inšpirácie dnes

Dvojstranová starozákonná kniha o tomto velikánovi medzi tzv. malými prorokmi je zdrojom nečakaných rozmerov vzťahu medzi človekom a jeho Stvoriteľom. Na základe Jonášovho pôsobenia je potrebné potvrdiť, že aj vzdor voči Bohu má svoje výhradné miesto v ľudskom srdci. Ak je radikálny a úprimný, môže spôsobiť zázraky. Ďalšia aplikácia spočíva v uvedomení, že i jediné dobré slovo, hoci vyrieknuté s nechuťou a odporom, môže priniesť „stonásobnú úrodu“. Do tretice – a táto inšpirácia je najpoburujúcejšia – aj cez tú najzblúdilejšiu ovcu medzi pastiermi a cez jej slabosť je Boh schopný prejaviť svoju moc. Dokonca sa zdá, že jedine jej zlyhania dajú do pochodu také mechanizmy, ktoré nakoniec vyústia v obrátenie mnohých.

Bože, daj nám odvahu hľadať ťa tam, kde to považujeme za najmenej pravdepodobné. 

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.
Foto: wikimedia.org