Prezidentská kampaň Františka Mikloška sa od začiatku niesla v znamení ťažkého zápasu. Či už tým, že takmer každý deň kampane od Košíc až po Bratislavu nám na volebných výjazdoch pršalo či snežilo, ale aj pre všeobecnú apatiu ľudí.

To sa samozrejme prejavilo aj na nízkej účasti ľudí na týchto stretnutiach. Bol to kontaktný typ kampane, náročný sám o sebe - stretávanie sa s náhodnými ľuďmi na ulici, pri ktorom im boli odovzdávané letáčiky s Mikloškovým mottom „Môžete sa nám pozrieť do očí“. Na plazmových obrazovkách bežal videozáznam archívu ŠTB zo sviečkovej manifestácie a nežnej revolúcie a v mieste kampane bola rozložená výstava fotiek z týchto udalostí.

Fera Mikloška sprevádzali počas celej kampane jeho kolegovia z Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS) – Vladimír Palko, Pavol Minárik a Rudolf Bauer, Mikloškova hovorkyňa Mária Majdová (všetci bývalí poslanci za KDH), regionálni zástupcovia KDS a nápomocní sympatizanti prezidentského kandidáta, ktorých bolo všade ako šafranu. Stretávali sme sa väčšinou s pozitívnymi alebo neutrálnymi reakciami ľudí, ktorí sa s pánom Mikloškom nechali radi odfotiť, nechali si podpísať autogram, prípadne s ním podiskutovali na najrôznejšie témy. Napriek nedostatku ľudí a finančných prostriedkov potrebných na túto kampaň sa mi javí celkom vydarená, no vždy je čo zlepšovať. Ale to je už daň aj za to, že dnes sa málo ľudí chce angažovať v politike a vo veciach verejných, priamo alebo nepriamo. Je to výzva najmä pre praktizujúcich kresťanov, z ktorých mnohí od cirkevnej hierarchie až po bežných laikov akoby nemali scitlivené svedomie a schopnosť pretaviť hodnoty evanjelia do spoločenského a občianskeho života.

Známkou toho je aj nižší volebný výsledok Fera Mikloška. Ukazuje holú pravdu o nás samých, o charaktere kresťanstva na Slovensku, o tom, ako je málo tých, ktorí si ctia život pred narodením. Kampaň otvorila nové témy, prinútila cirkevných predstaviteľov konfrontovať sa s prezidentskou kampaňou a morálnymi dilemami, a v tom vidím veľký prínos a predzvesť kultúrneho - etického zápasu, ktorému sa ani Slovensko ani Cirkev nevyhne. Celá pravda o zmysluplnosti kampane je zrejme skrytá v pocitoch pani Mikloškovej (pôvodom z Moravy), ktorá sa počas volebnej noci vyjadrila, že je trošku sklamaná z toho, že katolícke Slovensko nie je katolícke.

Napriek tomu, že sa očakával lepší volebný výsledok, Fero Mikloško ostáva realisticky naladený s nádejou do budúcna. Ako úprimný kresťan si je vedomý, že vo svojej osobnej misii politika treba kráčať vytrvalo ďalej. Čakajú nás voľby do Európskeho parlamentu, do ktorých kandiduje za KDS aj Vladimír Palko. A koniec koncov KDS sa bude uchádzať o hlasy slovenských voličov v slovenských parlamentných voľbách. Ak sa KDS dostane do parlamentu, je pravdepodobné, že sa natrvalo ujme na politickej scéne. A nielen na slovenskej. Totiž, hodnoty, ktoré bránia jej reprezentanti, takmer žiadna (ak vôbec nejaká) európska politická strana s názvom „kresťanská“ v praxi dôrazne nebráni. A to Európa, ktorá zabudla na svoje kresťanské korene, potrebuje ako soľ.

Ak sa KDS podarí uspieť na slovenskej a neskôr európskej politickej scéne, naplnia sa tým slová Jána Pavla II., ktorý nášmu národu prorokoval dôležitú úlohu v evanjelizácii Európy. Túto dôležitosť potvrdil aj dĺžkou pobytu u nás, ale aj tým, že Slovensko navštívil ako jednu z posledných krajín vôbec.

Ak sa KDS nepodarí uspieť, trúfam si povedať, že by to znamenalo, že kresťania chcú naďalej ignorovať ich povinnosť angažovať sa vo veciach verejných pre spoločné dobro.

Avšak pokiaľ máme ľudí ako František Mikloško, neostáva mi nič iné ako spolu s ním vykročiť v nádeji do nových zápasov za hodnoty evanjelia. A k tomu, milí čitatelia, povzbudzujem aj vás. Bez vás to určite nepôjde.

Tomáš Bezák
Dobrovoľník pri prezidentskej kampani Františka Mikloška.

Foto: Lukáš Obšitník, viac fotografií z kampane tu.

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na