Medzi textami, ktoré sú súčasťou povinnej študijnej literatúry, málokedy chýba Platónov spis Menon. Ide o brilantný dialóg, v ktorom Sokrates ukazuje priateľovi, ako možno nevzdelaného mladého otroka doviesť k správnymi otázkami o nemenných princípoch geometrie, až sa môže zdať, akoby sa mladík týmto nadčasovým pravdám naučil v predchádzajúcom živote. 

V jednom zo svojich starších článkov som sa zaoberal jednoduchým myšlienkovým experimentom. Istému študentovi jeho priateľ prezradil, že učiteľ – o ktorom si študent myslel, že ho nenávidí – sa ho pred komisiou zloženou z ostatných učiteľov zastával, pričom ostatní učitelia ho chceli vylúčiť zo školy. Otázka: Čo v tejto prípadovej štúdii znamená „uveriť“ alebo „prijať pravdu“?

Za prvé, tento študent by musel najprv uveriť, že došlo k určitej historickej udalosti. Ale to by bol iba začiatok. Študent by musel uveriť aj tomu, že učiteľ konal s úmyslom brániť študenta, a že nebol motivovaný snahou naďalej mu strpčovať jeho študentský život. Za tretie, ak by chcel študent v pravom zmysle slova uveriť, musel by prijať tento čin ako skutok lásky, a musel by sa touto láskou nechať premeniť.

Ako predseda organizácie Aid to the Church in Need U.S.A. (Pomoc cirkvi v núdzi U.S.A.), katolíckej charity pre prenasledovaných a trpiacich kresťanov, prichádzam do styku s množstvom správ o násilí páchanom na katolíkoch po celom svete. Keďže mainstreamové médiá tejto otázke nevenujú zvláštnu pozornosť, rád by som zhrnul najzávažnejšie incidenty namierené proti kresťanom, ku ktorým došlo v roku 2011. 

Dedičný hriech má tri ničivé dôsledky: zatemnenie intelektu, oslabenie vôle a eróziu jednoty tela a duše. V liste Galaťanom 5:16-17 je reč o treťom dôsledku: „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“

Tento citát by mohol naznačovať, že duch a telo sú v zásade v protikladnom, vzájomne nezmieriteľnom vzťahu. Išlo by však o dezinterpretáciu – manichejskú herézu, podľa ktorej má byť telo a duša stvorené dvoma rôznymi nadprirodzenými a protikladnými entitami. Ak by to bola pravda, pozorovali by sme vo svojom vnútri neúprosný boj medzi dvoma radikálne nekompatibilnými silami.

Už viac než rok vám Kolégium Antona Neuwirtha v spolupráci s Postoy.sk prináša preklady článkov prestížneho amerického portálu The Catholic Thing. Portál je „fórom pre inteligentné katolícke komentáre“, pričom vybrané články sa prekladajú aj do francúzštiny, taliančiny, španielčiny. Veríme, že slovenské preklady prispejú k pozdvihnutiu úrovne katolíckej ideovosti u nás. Dnes vám prinášame zamyslenie Jamesa Schalla nad poslaním portálu The Catholic Thing.

Písal sa rok 1989 (ako ten čas letí!), keď som napísal článok pre vianočné vydanie časopisu Crisis pod názvom Good Guys Finish First: Ten Reasons to Smile This Christmas (Dobrí budú prví: Desať dôvodov na úsmev počas týchto Vianoc). To znamená, že už dve desaťročia a aj na začiatku tohto nového roka 2012 zostávam stále optimistom, pokiaľ ide o americkú katolícku cirkev. Je to najmä preto, že tento rok so sebou iste prinesie ďalšiu perzekúciu a úpadok spoločnosti.

Britský ministerský predseda David Cameron vo svojom prejave zo 16. decembra 2011 v oxfordskom Christ Church pri príležitosti 400. výročia anglického prekladu Biblie (King James Bible) vyslovil slová, ktoré zrejme otriasli základmi tohto univerzitného mesta. Cameron povedal, že táto Biblia „je aktuálna tak dnes, ako aj v ktoromkoľvek inom dejinnom okamihu jej 400 ročnej histórie. A nikto by sa nemal báť túto skutočnosť uznať.“

Nedávno sa dvadsaťštyri katolíckych a dvadsaťštyri moslimských lídrov, učencov a vzdelávacích pracovníkov stretlo na východnom brehu Jordánu pri príležitosti druhého z dvoch katolícko-moslimských fór, ktoré uviedol do života Benedikt XVI. v roku 2008 na prehĺbenie dialógu medzi dvoma najväčšími náboženstvami sveta. Hoci je ťažké hovoriť o výsledkoch stretnutí tohto druhu, otec Samir Khalil Samir to vyjadril príznačne – „dialóg je vždy lepší než vzájomná ľahostajnosť alebo mlčanie.“

Rímska ríša vo svojich filozofických východiskách inkorporovala všetkých pod jeden zákon, do jedného bratstva a jedného jazyka.

Hovorí sa, že aj prirodzený zákon je univerzálny, keďže viaže všetkých ľudí. Neberie do úvahy hranice či ľudské delenia. Príkaz apoštolom „choďte a učte všetky národy“ bol napomenutím smerujúcim k univerzalite. Žiadna kultúra sa ešte nestala úplnejšou z uzavretosti do samej seba. Spomínané tradície nemusia, no môžu byť vnímané ako odmietnutie lokalizmu, partikularizmu či federalizmu.

Aj ateisti veria, že Boh neexistuje. Najnovšie knižné hity namierené proti náboženstvu a viere z dielne Richarda Dawkinsa, Sama Harrisa a Christophera Hitchensa ostro kritizujú vieru „bez dôkazov“ – čiže bez vedeckých dôkazov, ktorými by podľa nich mala byť viera podložená.

Skutočnosť, že ani ateisti nedokážu empiricky overiť svoje tvrdenia proti existencii Boha, im zrejme neprekáža. Keďže svetu vládne vedecký naturalizmus, ateista nemusí nič dokazovať. Onus probandi (dôkazné bremeno) je podľa neho na strane teistu, ktorý verí v transcendentnú nehmotnú Bytosť vo svete, ktorý však pripúšťa výlučne imanentné a hmotné dôkazy.