Môj otec nebol novinár, ani neštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite. Do sedemdesiatehopiateho bol samostatne hospodáriacim roľníkom. Vlastne nie samostatne, lebo na poli pracovala aj moja mama a vypomáhali sme, samozrejme, aj my, deti. V lete robil na gazdovstve, v zime chodil na brigádu do Ostravy, aby si privyrobil a tak zvýšil životnú úroveň našej rodiny.

Táto pesnička mi prišla na um teraz, keď sa diskutuje o návrhu poslankýň Tóthovej a Muškovej, ktoré chcú, aby parlament schválil zákon na ochranu mládeže pred pijatikou. Keď sme sa po desiatich rokoch bývania v paneláku presťahovali z mesta na vidiek, kde sme si postavili rodinný domček, nemohli sme si s manželkou zvyknúť na niektoré vidiecke zvyklosti, či maniere.

Prihlasoval som zamestnanca do jednej poisťovne. V spodnej časti tlačiva je kolónka podpis zamestnávateľa a pečiatka. Keď som teda prišiel do poisťovne, úradníčka ma upozornila, že nemám na prihláške pečiatku. Vravím: pečiatku nepoužívam. Nato úradníčka: každý zamestnávateľ musí mať pečiatku. Najprv ako daňový úradník, teraz už daňový účtovník sa roky hrabem v zákonoch. Žeby som nepostrehol, že vyšiel zákon, ktorý určuje, ako má vyzerať pečiatka zamestnávateľa? Tak som teda bol zvedavý a pýtam sa úradníčky: ktorý zákon prikazuje, aby zamestnávateľ, resp.