Autor: Jana Tutková on December 14, 2010

Categories: 

Posledná novembrová diskusná relácia Štefana Hríba Lampa sa venovala téme „Deti zo skúmavky“. Pro-life stranu v nej zastupoval psychiater Alojz Rakús. Tých, ktorí by chceli prevziať jeho argumenty, chcem upozorniť na jeden, v ktorom sa závažne mýli, a poukázať na ďalšie, ktoré neodzneli.

Alojz Rakús hovoril mnohokrát o ľudskom embryu ako o potenciálnom človeku. Jedno alebo viacdňové embryo však nie je potenciálnym človekom, ale už aktuálnym človekom. Potenciálne človekom je ľudská spermia alebo vajíčko. Embryo je potenciálne novorodencom, adolescentom, dospelým, atď., ale nie potenciálnym človekom. Potencialita embrya spočíva vo vývoji orgánov. Ani novorodenec nemá všetky orgány vyvinuté (lebečná kosť, pohlavné orgány, atď.), tie sa potenciálne vyvinú, ale už je aktuálnym človekom práve tak ako embryo či plod.

Kľúčová samopotencia

Ľudskosť nie je definovaná prítomnosťou, resp. počtom orgánov, ale prítomnosťou jedinečnej ľudskej genetickej informácie, ktorá v embryu, na rozdiel od každej inej bunky, má tzv. samopotenciu, schopnosť vyvinúť sa na kompletný organizmus. Toto je zásadný argument, ktorý v diskusii nepadol. Veľmi nevhodné bolo prirovnanie embrya k stavebnému materiálu alebo ešte častejšie používaný príklad architektonického plánu ako potenciálneho domu. Tie totiž nikdy samé od seba nepostavia dom, potrebujú zásah zvonku a preto sa dajú prirovnať len ku gamétam, nie k embryu. Zygota, teda embryo má však samopotenciu rásť samo od seba a potrebné živiny postupne premeniť na orgány kompletného človeka.

Zástancovia kultúry smrti sa bežne snažia spochybniť embryo ako nového človeka jeho prirovnaním k akejkoľvek telovej bunke, ktorá môže byť potenciálne človekom a to buď klonovaním alebo akousi novou metódou indukcie, čím argumentoval prochoice biológ Peter Sýkora, PhD. Pri klonovaní je potrebné umiestniť jadro telovej bunky do vajíčka nahradením jeho jadra a následne ho vhodne umelo stimulovať. Pri genetickej indukcii, akomsi reprogramovaní telovej bunky „istými biologickými trikmi“, ktoré sa vraj zatiaľ podarili iba u myší, získava bunka vlastnosti embrya. Klonovaním či indukciou vzniknuté embryo sa stáva novým jedincom, hoci umelo. Je teda zrejmé, že tak ako spermie a vajíčka sú potenciálne novým človekom, môže byť aj každá iná bunka v tele potenciálnym človekom. Každé živé embryo však je novým človekom.

Prečo je klonovanie zlé

„Klonovaný jedinec navyše zomiera skôr, lebo jeho DNA ostáva tak stará ako DNA osoby, ktorej genetický materiál nesie.“

V čom však spočíva etický problém s takýmto vznikom života, ktorý ani nie je počatím? Počatie pri znásilnení či mimo manželstva je nedôstojné, lebo neberie ohľad na dieťa, ktoré potrebuje trvalý vzťah rodičov. Pri znásilnení žiaden vzťah zvyčajne neexistuje a neexistuje ani súhlas dotknutého so sexuálnym aktom, ktorý môže viesť k počatiu. Dieťa potrebuje matku a otca, čo mu však klonovanie nevie zaručiť. Ak by sme chceli regulovať klonovanie tak, aby sme to zaistili, rodili by sa len muži, lebo žena by vždy poskytovala vajíčko bez jadra a otec kompletný genetický materiál jadra. To by narušilo rovnováhu v prírode a viedlo k vymretiu človeka. Klonovaný jedinec navyše zomiera skôr, lebo jeho DNA ostáva tak stará ako DNA osoby, ktorej genetický materiál nesie. Keďže starnutie súvisí so skracovaním telomérov v DNA, ľudský klon (mimochodom dnes sa v Británii legálne klonujú i ľudskoživočíšne hybridy, ktoré sa podľa zákona musia, tak ako ľudské klony, do 14 dní zničiť) môže zomrieť značne mladý, ak jeho pôvodca je staršieho veku. Samotná ovca Doly zomrela po dvoch rokoch života na rakovinu.

Klonovanie tiež narúša diverzitu, ktorá je zaručená voľnou kombináciou génov. Kopírovanie identických jedincov by viedlo k oslabeniu ľudskej imunity a následnému vymretiu. Geneticky identickými jedincami sú síce aj dvojčatá či trojčatá, no tento fenomén sa vyskytuje ako odchýlka od normálu. Ak by sa však identickosť stala normou, k čomu môže viesť snaha o dosiahnutie iba geneticky chceného potomka prostredníctvom umelých metód, ohrozilo by to diverzitu a preto aj imunitu ľudstva. Nepochybne by takéto myslenie viedlo k diskriminácii, eugenike a iným nespravodlivostiam. Ak sa prirodzene vyskytne taká odchýlka, neznamená to, že umelé vytváranie takýchto okolností je odôvodniteľné.

Dobro dieťaťa v kultúre smrti?

Najmä homosexuálne a feministické hnutie dnes argumentuje tým, že dieťa treba adoptovať alebo umelo vyrobiť aj homosexuálom, lebo deti vyrastajú aj slobodným matkám či otcom, a teda bez rodiča druhého pohlavia. Taká situácia sa môže vyskytnúť nešťastne, keď jeden rodič zomrie alebo v manželstve zlyhá. Toto sú nechcené okolnosti, ktoré nie sú prospešné pre dieťa. Legislatívne však vytvoriť podmienky na to, aby sa takéto okolnosti zámerne a umelo vytvorili pre dieťa, teda aby sa narodilo bez akejkoľvek nádeje na biologického rodiča druhého pohlavia, je nerešpektovaním potrieb a práv dieťaťa. Viaceré štúdie potvrdzujú, že dieťaťu viac prospieva trvalé manželstvo, úplná rodina na rozdiel od neúplnej. Prvé štúdie zo San Francisca, porovnávajúce kvalitu výchovy dieťaťa v rodine matky a otca a v homosexuálnom vzťahu, podporujú prirodzenú inštitúciu rodičovstva matky a otca.

Ak sa podarí, aby sa dieťa narodilo len indukciou telovej bunky (teda podľa Sýkorovej vízie), o čo sa isto nejaký slávychtivý vedec pokúsi, bude hroziť, že rodič ani len nebude identifikovaný a dieťa v umelej maternici bude vlastne produktom nejakej objednávky, a nie plodom lásky muža a ženy. Dieťa sa už dnes umelým oplodnením redukuje na produkt, ktorý nie je darom, a sex sa oddeľuje od plodenia, lebo pre antikoncepciu už nie je vzájomným darovaním sa.

„Dieťa sa už dnes umelým oplodnením redukuje na produkt, ktorý nie je darom, a sex sa oddeľuje od plodenia, lebo pre antikoncepciu už nie je vzájomným darovaním sa.“

Prof. Rakús vhodne použil argument, že právo na dieťa nie je zadefinované ako ľudské právo v základných ľudsko-právnych dokumentoch, no nevysvetlil viac. Všeobecná deklarácia ľudských práv definuje právo muža a ženy na manželstvo a sformovanie rodiny. Ide o jedno právo, ktoré definuje, že základom rodiny je manželstvo. Podstatou manželstva, ktorú dnes homosexuáli predefinovávajú len na citový vzťah (ktorý človek môže mať s rodičmi, súrodencami či dokonca so psom), je práve manželský akt, skrze ktorý sa môže počať dieťa. Manželským aktom majú muž a žena právo rozširovať, teda formovať svoju rodinu práve skrz deti podľa Deklarácie. Počatie iným spôsobom ako manželským aktom je teda nedôstojné. K dieťaťu nemá človek prísť za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom. Pretože trvalý vzťah muža a ženy je najlepším miestom na prijatie dieťaťa, má dieťa právo počať sa manželským aktom.

Etické a úspešné alternatívy

V diskusii ostali nespomenuté ešte dva fakty. Alternatíva umelému oplodneniu s názvom naprotechnológia. Je to nová vec z USA, na 80% úspešná (oproti 15% úspešnosti umelého oplodnenia), ktorá je navyše embryo- a woman-friendly. Pomaly sa rozbieha aj u nás.

V celom tom rečnení o výskume na kmeňových bunkách zaznievali teoretické dohady o úspechoch embryonálnych buniek. Bola to skvelá príležitosť spomenúť fakt, ktorý aj slovenské média ignorujú, že z dospelých kmeňových buniek sa dá liečiť už 73 chorôb na rozdiel od embryonálnych, ktoré neliečia zatiaľ nič, len zabíjajú bezbranných ľudí v embryonálnom štádiu.

Ale keďže sú to menší ľudia (majú menej buniek), tak ich považujeme za druhú kategóriu ľudí, ktorí nemajú rovnaké práva. Zaobchádzanie veľmi typické pre genocidálne režimy, ktoré legalizovali zabíjanie ľudí „druhej kategórie“...

Jana Tutková
Autorka je riaditeľkou Centra pre bioetickú reformu.

Ilustračné foto: illinoisfamily.org, prolifeunity.com

 
  pošli na vybrali.sme.sk