V predvianočnom týždni vydala Kongregácia pre náuku viery stanovisko k dezinterpretáciám pápežových vyjadrení ohľadom používania kondómu v knihe rozhovorov s Petrom Seewaldom. Niektoré z nich zazneli aj od Ivana Šulíka, šéfredaktora Katolíckych novín a morálneho teológa v relácii TV Lux Pápež a kondómy.

Stanovisko Svätej Stolice zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nemožno považovať použitie kondómu pri prostitúcii za menšie zlo. Úmysel chrániť klienta možno považovať za prvý krok k prebudeniu k zodpovednosti, no samotný čin (odhliadnuc od pomýleného faktu zlyhania kondómu v 30%) použitia kondómu naďalej zostáva nezodpovedným činom. Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami, hovorí príslovie. Je otázne, aký význam malo, aby pápež analyzoval úmysly prostitúta, no je nepochybné, že to bolo len novinárske interview, a nie neomylné učenie vo veciach viery a morálky s pečiatkou ex-katedra.

Kondóm frustruje sexuálny akt

Šéfredaktor KN v diskusii vyhlásil, že mimo manželstva je možné použiť kondóm, lebo vraj „z morálneho hľadiska je to za jedny peniaze“. Taký hriech nečistoty je však závažnejší a treba sa okrem smilstva vyspovedať aj z bránenia počatiu, čím sa podstata styku druhýkrát frustruje (prvýkrát tým, že nejde o trvalé darovanie sa, druhýkrát, že darovanie nie je úplne). Šokujúcim však bolo vyjadrenie Ivana Šulíka, že vraj “pápež pripúšťa možnosť, ktorá tu je od nepamäti v rámci katolíckej morálnej teológie, že je možné použiť prezervatív tam, kde hrozí, povedzme nakazenie touto chorobou“. Myslel tým iste pri sexuálnom styku a nie pri dýchaní. Kde však také učenie nájsť?

Kondóm je podľa Šulíkovej morálnej teológie tolerovaný dokonca v manželstve, lebo vraj pohlavný styk manželom nemôže byť upretý. Samozrejme, že v závislosti od okolností môže byť morálne neprípustné mať manželský styk. Napr. na chodbe nákupného centra majú páry sex upretý, lebo by išlo o škandál a jeho intímna podstata by bola narušená tuctom divákov. Odopretie manželského styku považuje pápež Pius XII v Príhovore k pôrodným asistentkám (Vegliare con Sollecitudine, čl. 38) za hrdinskú čnosť i v nutných prípadoch, akými sú „riziko tehotenstva, riziko, v ktorom ani pozorovanie neplodných dní nedáva dostatočnú bezpečnosť, alebo musí byť odmietnuté pre iné dôvody a vtedy ostáva otvorená len jedna cesta, menovite úplná abstinencia. (...) Bude veľa odporu, že taká zdržanlivosť nie je možná, že také hrdinstvo žiada príliš veľa... Je jasné, kto nechce mať sebakontrolu, nie je toho schopný... V tejto záležitosti váš apoštolát vyžaduje jasné a isté stanovisko a pokojnú pevnosť.“

Prevencia HIV kondómom?

Podľa Ivana Šulíka je použitie kondómu dokonca prípustné v manželstve, ak je jeden z partnerov nakazený HIV. Také učenie síce nikde neexistuje, hoci mnohí teológovia v to zbožne dúfajú... Mnohí biskupi to tiež verejne hlásajú, za čo si už vyslúžili uznanie organizácie Katolíci za slobodnú voľbu, ktorá okrem legálnosti potratov, vedie kampaň aj za používanie kondómov či vylúčenie Svätej stolice ako členského štátu z OSN. Vynikajúco argumentuje farmaceut Jozef Laurinec profesorom Edward C. Greenom, riaditeľom Výskumného projektu prevencie AIDS na Harvardskom centre pre populáciu a rozvojové štúdie, ktorý potvrdil v interview pre americký National Review, že tam v Afrike, kde je dostupnosť kondómov väčšia, je aj vyšší nákaz HIV.

Trochu konzervatívnejšie si katolícke učenie vysvetľuje Oľga Pietruchová, šéfka slovenskej Spoločnosti pre plánované rodičovstva, pobočky IPPF, ktorá je najväčšou sieťou potratových kliník a najbohatšou mimovládnou organizáciou sveta. Vo svojom decembrovom komentári pre denník Pravda tvrdí, že používanie kondómu je pre katolícky manželský pár, kde je jedna osoba nakazená HIV, prípustné v neplodných dňoch ženy. Zjavne sa opiera o vyjadrenie europoslankyne Anny Záborskej (KDH) pre denník SME v máji 2009, kde toto prezentovala ako katolícke učenie.

Pavol VI. v encyklike Humanae Vitae jasne píše, že existuje „neoddeliteľné spojenie – založené Bohom a neporušené ľudskom voľbou – medzi jednotiacim a prokreatívnym významom, ktoré sú podstatné pre manželský akt“. Cirkev učí, že styk páru nie je jednotiacim autentickým spôsobom, ak nemá otvorenosť pre kreáciu. Nie je nevyhnutné, aby normálny sexuálny styk mal za výsledok počatie, teda aby bol prokreatívny. Je otvorený pre kreáciu natoľko, pokiaľ pár nerobí nič pre sterilizáciu tohto aktu. Táto otvorenosť pre počatie nie je len v úmysle, ale v činoch.

Pri použití kondómu, aj keď úmyslom nie je prevencia počatia, ale nákazy HIV, muž musí dbať o to, aby ejakuloval do kondómu a nie do reprodukčného traktu ženy. To oberá styk o prokreatívny význam a zároveň jednotiaci význam de facto. Práve kondóm je obštrukciou zjednotenia. Aj pri najlepšom úmysle je čin potrebné hodnotiť v závislosti od faktov a okolností, ktoré spôsobí.

Náležitosti manželského aktu

Kanonické právo ide do detailov v tom, čo je podstatou manželstva, a teda manželského styku.

Podľa kán. 1061, § 1 Kódexu kanonického práva z roku 1983: „Platné manželstvo medzi pokrstenými sa nazýva iba uzavreté, ak nie je dokonané; nazýva sa uzavreté a dokonané, ak manželia ľudským spôsobom medzi sebou vykonali manželský úkon, sám osebe vhodný na splodenie dieťaťa, na ktorý je manželstvo svojou prirodzenosťou zamerané a ktorým sa manželia stávajú jedným telom.“

Styk musí byť vhodný na splodenie dieťaťa! Jeho výsledkom nemusí byť splodenie. Čo je vhodný styk na splodenie? Kán. 1084, § 1: „Predchádzajúca a trvalá impotencia mať styk buď zo strany muža, alebo ženy, buď absolútna, alebo relatívna, zneplatňuje manželstvo zo samej svojej prirodzenosti.“ Kán. 1084, § 3: „Neplodnosť manželstvo ani nezakazuje, ani nezneplatňuje pri zachovaní predpisu kán. 1098.“

V prípade vstupu do manželstva starších platí prezumcia sexuálnej potencie, teda schopnosti styku, pokiaľ sa nedokáže opak, ak by to jeden z partnerov namietal. V čom teda spočíva schopnosť styku?

Manželský akt z historického pohľadu

Väčšina teológov a kanonistov pred neskorým 16. storočím bola presvedčenia, že takáto schopnosť u muža existovala, ak bol schopný erekcie, penetrácie a ejakulácie nejakého semena do pošvy (bez ohľadu na to, či semeno bolo vhodné alebo nie pre počatie) a na strane ženy, ak bola schopná prijať ejakulát v pošve. Inseminácia mužom bola považovaná za nevyhnutnú pre dosiahnutie sekundárneho cieľa manželstva (jednotiaceho prvku – dobro manželov), pretože bez inseminácie nedošlo k „sedatio concupiscentiae“ (uspokojenie zmyslovej túžby). Tento názor bol kompatibilný s tým, že muži, ktorí boli vykastrovaní po dosiahnutí sexuálnej zrelosti a boli schopní erekcie, penetrácie a produkcie semenálneho ejakulátu, boli schopní dokonania manželstva.

V Španielsku bolo v 16. storočí nespočetné množstvo manželstiev s kastrátmi, čo viedlo k teologickej diskusii o platnosti ich manželstiev. Pápež Sixtus V. vydal inštrukciu Cum Frequenter, ktorá zakazovala, aby muži, ktorí nemali oba semenníky, ale aj tí, ktorí neboli schopní styku, vstúpili do manželstva. Tí, ktorí uzavreli manželstvo, mali byť separovaní a ich manželstva vyhlásené za nulitné. To súviselo s tým, že kastráciu podstúpili ešte pred sexuálnym dozretím, ktoré bolo zabrzdené. Neprotirečí to však tomu, že vasektómia pred uzavretím manželstva nie je prekážkou platnosti manželstva. Podviazanie či prerezanie kanálika v semenníkoch pritom spôsobí, že spermie nedosiahnu ejakulačný kanál, hoci muž ostáva schopným sexuálneho styku. Jeho ejakulát neobsahuje však nič zo semenníkov. Do 60. rokov 20. storočia boli také manželstva považované za neplatné. Neskôr však Kongregácia pre náuku viery niekoľkokrát odmietla vasektómiu ako dôvod zneplatnenia manželstva. Tento chaos viedol k hĺbkovej analýze Pápežskou komisiou pre revíziu Kódexu kanonického práva a Kongregácie pre náuku viery. Výsledkom bol dekrét z 13. mája 1977, ktorý potvrdil, že nie je nevyhnutné pre manželský styk – taký styk, ktorý je vhodný pre splodenie dieťaťa – aby časť ejakulátu musela pochádzať zo semenníkov.

Úmysel nemení náležitosti manželstva

Vysvetlením je, že pre platnosť manželstva nie je potrebné skúmať prítomnosť spermie či vajíčka pri pohlavnom akte, teda biologické podmienky. Čo sa vyžaduje pre plodnosť je však splnenie tzv. podmienok správania a teda, aké úkony má akt obsahovať. U muža takým splnením podmienok aktu je ejakulovať a u ženy je podmienkou prijať tento ejakulát. Ak takého správania nie sú schopní, nie sú schopní manželstva. Kondóm znemožňuje taký manželský akt, ktorého podstatou je darovanie a prijatie ejakulátu, čím sa vyjadruje úplne sebadarovanie sa. Podobne znemožnenie sebadarovania sa deje pri prerušovanej súloži.

Advokáti kondomistického sexu tvrdia, že úmyslom nie je prevencia počatia, ale prevencia nákazy HIV, a teda ide o morálne riešenie. Úmysel nie je hlavným determinantom morálnosti skutku. Človek môže tvrdiť, že mal dobrý úmysel vyživovať svoje telo, keď pojedol kamene, nič to však nemení na nemorálnosti či neracionálnosti tohto činu. Podobne nemožno tvrdiť, že existuje otvorenosť k splodeniu ľudského života ejakuláciou do kondómu.

Zaujímavé štúdie proti kondomistickému sexu

Štúdiu s názvom Používanie kondómu pri sexuálnom styku súvisí s mechanizmami nezrelej psychologicke obrany publikoval prof. Stuart Brody zo Západoškótskej univerzity v časopise Archives of Sexual Behaviour. Podľa jeho výskumu „frekvencia pohlavného styku s kondómom priamo koreluje s nezrelým obranným mechanizmom“ podľa štandardného testu psychologických reakcií. Tiež zistil, že „nezrelé obranné mechanizmy“ súviseli s masturbáciou oboch pohlaví. Preto všeobecne zhrnul, že používanie kondómu pri pohlavnom styku súvisí s „psychologickou nezrelosťou a predispozíciou k slabšiemu mentálnemu zdraviu“, vrátane depresie a samovražedných tendencií.

Prof. Brody tiež tvrdí, že „čím častejší sex bez kondómu, tým lepšie mentálne zdravie“. „Možným vysvetlením zásahu kondómov do mentálneho zdravia pri pohlavnom styku je blokácia antidepresantov a imunologických agentov v semene a genitálnych sekréciách, znížené sexuálne uspokojenie a intimita; osoby psychopatologicky inklinované, ktoré sú psychologicky nezrelejšie a/alebo majú heterosociálny strach, oveľa pravdepodobnejšie používajú kondóm pri pohlavnom styku.“ V roku 2007, Brody nahneval homosexuálnych aktivistov v Británii, keď publikoval výskum, ktorý zistil, že pohlavný styk medzi mužom a ženou je jedinou formou sexuálneho správania, ktoré zlepšuje „psychologickú a fyziologickú funkciu“. Zistil, že miera prolaktínu, hormónu, ktorý poskytuje telu sexuálne uspokojenie, bola o 400% vyššia u heterosexuálnych párov, ktoré mali styk než u tých, ktorí mali iné formy sexu.

Nezávisle na tom výskumníci na Newyorskej univerzite v Albany, pod vedením psychológa Gordona G. Gallupa, PhD., ukázali, že ženy, ktoré pri sexuálnom styku používajú kondóm, sú depresívnejšie a majú vyššiu mieru pokusov o samovraždu, ako tie, ktoré ho nepoužívajú. Semeno totiž obsahuje niekoľko hormónov, vrátane testosterónu, prolaktínu, estrogénu, prostaglandinov a luteizačného hormónu, ktoré sú absorbované stenou pošvy. Tieto látky sú známe tým, že spôsobujú zmeny nálad. Aj táto štúdia potvrdila, že dochádza k chemickej závislosti na týchto látkach, ktoré fungujú ako antidepresant.

Jana Tutková