Politici, ekonómovia, umelci ani novinári nedokážu urobiť to, k čomu sa veriaci podujímajú každý rok: sypať si popol na hlavu a priznávať svoje nedostatky.

Prezident, predseda vlády a predseda parlamentu kráčajú na čele sprievodu ministrov a poslancov. Pomalá procesia sa presúva z úradu vlády do budovy parlamentu, kde všetci prítomní uznajú svoje zlyhania z uplynulého roka. Ministri výstavby a životného prostredia s pokorou priznávajú, že prihrávali zákazky spriateleným firmám, minister vnútra ľutuje, že jeho ľudia ublížili nevinným rehoľníkom, viacerí poslanci s hanbou konštatujú, že zneužívali poslanecké výhody a svojim správaním budili verejné pohoršenie.

Fikcia? Samozrejme. Veď kto by si verejne sypal popol do vlasov?

Popol na pápežovej hlave

Pápež Benedikt XVI., vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone, generálny vikár Rímskej diecézy, kardinál Agostino Vallini kráčajú na čele sprievodu, ktorý sa po kajúcnej pobožnosti presúva z Baziliky sv. Anzelma do Baziliky sv. Sabíny na historickom Aventíne. V chráme hlava Katolíckej cirkvi skláňa hlavu pred slovenským kardinálom Jozefom Tomkom, ktorý ho značí popolom. Obradom, ktorý bol kedysi určený verejným hriešnikom, ktorí sa chceli vrátiť do cirkevného spoločenstva, prechádza v tento deň celá cirkev.
Fikcia? Nie. Každoročná realita.

Vo svojej homílii kajúcnik Benedikt XVI. hovorí slová, ktoré by mal nejaký prorocký „hlas volajúci na púšti“ neustále pripomínať (nielen) slovenským politickým elitám. „Prvým úkonom spravodlivosti je uznať vlastnú neprávosť a uznať, že korení v ,srdci´, v samotnom strede ľudskej osoby.“ Vinní nie sú tí navôkol – Ficova vláda, Dzurindova vláda, médiá, monopoly, Mečiar – vinný som ja. Priznanie viny by však svojim „produktom“ neodpustili nielen politickí marketéri, ale ani voliči. Volanie po očiste politiky je len prázdnou pózou neúspešných.

„Odpustiť niekomu, totiž v skutočnosti znamená, povedať mu: nechcem, aby si zomrel, ale aby si žil; chcem vždy iba tvoje dobro,“ spomenul ešte pápež. O čie dobro sa usilujú politici vyťahujúci hriechy tých druhých?

Pokánie v praxi

Autor tohto článku si uvedomuje, že predchádzajúce riadky vyzneli nielen moralizátorsky, ale aj odtrhnuto od reality. Napriek tomu zostáva presvedčený o platnosti tvrdenia, že nový začiatok je nemožný nielen bez priznania starých vín, ale aj bez ich odčinenia. A to sa nedá dosiahnuť ináč ako pokáním.

Takto nejako vidia vec aj írski biskupi, ktorí majú za sebou horúci rok. V máji minulého roka tzv. Ryanova komisia odhalila rozsiahle zneužívanie detí v írskych katolíckych školách. Dublinskej arcidiecéze sa dokonca musela venovať osobitná, tzv. Murphyho komisia, ktorá svoje zistenia zverejnila v novembri. Bezprostredne po tom pápež prijal abdikáciu štyroch biskupov, ktorí pôsobia alebo pôsobili v tejto diecéze. Benedikt XVI. si vtedy do Ríma „na koberec“ zavolal kardinála Séana Bradyho, írskeho prímasa, ako aj arcibiskupa Dublinu Diarmuida Martina. Počas uplynulého týždňa museli do Ríma dokonca napochodovať všetci dvadsiati štyria írski biskupi, aby pápeža oboznámili s opatreniami prijatými v ich diecézach.

Nový začiatok spája írsky episkopát s verejným pokáním, ktoré zahájil na Popolcovú stredu. Kardinál Brady vyzval všetkých veriacich k modlitbám za „uzdravenie, zmierenie a obnovu“. Niekomu sa to môže zdať málo. No ukážte mi politika, ktorý by do nového funkčného obdobia vstupoval s popolom vo vlasoch.

Imrich Gazda

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.