Autor: Lukáš Obšitník, February 03, 2012

Categories: 

Kauza Gorila odsunula niektoré témy úzadia, ale na dôležitosti nestratili. Jednou z nich je smerovanie prehlbujúcej európskej integrácie, čoho prejavom je aj aktuálne schválenie trvalého eurovalu (ESM) vládou.

Na odpor voči centralizačným riešeniam európskej krízy sa tento týždeň zaujímavým spôsobom postavilo niekoľko slovenských mimovládnych organizácií. V pondelok 30. januára predstavili v Bratislave dôležitú Iniciatívu za slobodnú a prosperujúcu Európu, ktorá v kritike bruselskej politiky spája naprieč kontinentom viacerých rešpektovaných ekonómov a think-tanky a dáva si za cieľ ponúkať alternatívne riešenia.

Medzi signatárov patria významné osobnosti ako napr. Jesús Huerta de Soto, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride a kandidát na Nobelovu cenu, Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie na Univerzite Paris-Dauphine a bývalý prezident Mont Pelerinskej spoločnosti, Philipp Bagus, profesor ekonómie a autor knihy Tragédia eura, či viaceré think-tanky ako britský Adam Smith Institute, rakúsky Hayek Institute, český Liberálni institut a ďalšie. Slovensko zastupujú napr. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Pastor bonus, Nadácia F. A. Hayeka, či Inštitút Leva XIII.

Na svojej internetovej stránke uvádzajú svoje štyri hlavné ciele takto: 1. upozorniť verejnosť na reálne hrozby a negatívne dôsledky posilňovania politickej a ekonomickej centralizácie EÚ, 2. vyzývať hlavných lídrov EÚ, aby ustúpili od snáh riešiť ekonomické problémy posilňovaním centralizácie, vrátane vytvorenia európskej fiškálnej únie a európskej hospodárskej vlády, 3. navrhovať alternatívne riešenia európskej dlhovej krízy, ktoré sú zamerané na odstraňovanie jej príčin, nielen jej prejavov , a po 4. iniciovať o týchto riešeniach diskusiu.

Iniciatívu predstavili Marek Nikolov z Pastor bonus, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda a člen Spoločenstva Ladislava Hanusa Jozef Filko. Ako sa vyjadrili v rozhovore pre Postoy.sk, iniciatíva vznikla z dlhodobého nesúhlasu s politikou európskych lídrov a z potreby vytvoriť odbornú platformu na poskytnutie alternatívnych riešení krízy. Marek Nikolov: „To, že politickí lídri na Slovensku schválili euroval (EFSF), považujem za do neba volajúcu nespravodlivosť. V texte našej iniciatívy upozorňujeme na devastačné dôsledky a riziká všetkých súčasných a plánovaných pokusov riešiť dlhovú krízu posilňovaním politickej a ekonomickej centralizácie Európy. Spomedzi dôsledkov ide najmä o prehĺbenie dlhovej krízy bez riešenia jej príčin, znižovanie kúpnej sily eura (inflačné euro), zvyšovanie nákladov a finančnej záťaže ľudí, koncentráciu moci a nakoniec obmedzovanie slobody a prosperity občanov.“

Jozef Filko považuje za nezodpovedné, že otázky budúcnosti EÚ sa rozhodujú formou politického nátlaku a bez odbornej verejnej diskusie. „Veľmi pozitívne vnímam snahu niektorých think-tankov, ekonómov a osobností neúnavne upozorňovať na nebezpečenstvá vyplývajúce z politiky súčasných európskych lídrov a byrokratov. Na druhej strane som ale sklamaný, že politické elity nie sú ochotné alebo schopné rozumný dialóg viesť. Predkladajú nám neustále nové ‚hotové‘ riešenia hospodárskych problémov, ktoré sa ale ďalej prehlbujú, a presviedčajú nás, že niet lepších alternatív. Často operujú argumentom akejsi nevyhnutnosti týchto riešení.“ Podobne kritický je aj Marek Nikolov: „Ja som žiadnu diskusiu nepostrehol. Vnímam však diktát eurobyrokratov, ktorí ‚demokraticky‘ nechajú odhlasovať napríklad na Slovensku na druhý krát euroval, kým je tak, ako chcú oni. Naši slovenskí politici sa eurobyrokratom servilne skláňajú. Aká diskusia?“

Eurooptimisti zvyknú svojich odporcov označovať za "antieurópanov“, Jozef Filko s takýmto videním nesúhlasí. „Rád by som zdôraznil, že si osobne neželám akýsi rozvrat európskeho spoločenstva, ako sa to niekto možno mylne domnieva. Považujem Európu za jedinečnú pre svoju kultúrnu rozmanitosť. Zároveň vnímam zbližovanie európskych národov ako dobrú a prospešnú vec. Ale, toto zbližovanie je možné len vďaka spoločnému vzhliadaniu k princípom a hodnotám, ktoré Európu spájajú, ako napríklad vláda zákona, ochrana súkromného vlastníctva, obmedzenie a kontrola moci alebo sloboda prejavu." Považuje za potrebné zachovať osvedčené prvky, ako napríklad voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. "Ale mali by sme upustiť od ambicióznych politických projektov, ktoré nevychádzajú zo skutočných potrieb, ale sú len nedomysleným želaním európskych elít a byrokratov. Len málokto by pred rokmi súhlasil so spoločnou menou za cenu obmedzenia vnútornej suverenity štátov, spoločnej fiškálnej politiky, daňovej harmonizácie, centralizácie moci bez primeranej kontroly a demokracie, splácania cudzích dlhov a za cenu hazardnej menovej politiky Európskej centrálnej banky.“ 

Obidvaja vidia budúcnosť EÚ nie vo forme jednotného štátu, fiškálnej únie či federácie, ale v spoločenstve suverénnych národov v rámci európskeho spoločenstva. Marek Nikolov: "Európska únia mohla pokojne fungovať, ako fungovala pred zavedením eura, teda ako združenie suverénnych štátov, ktoré vyznávajú spoločné hodnoty. Problém nastal, keď si eurobyrokrati začali uzurpovať právomoci, na ktoré nemali mandát a začali sa vyjadrovať k otázkam, ktoré mali byť výsostným právom suverénnych štátov. Dnes prijímajú také absurdné nariadenia, kde rozhodujú o zakrivenosti uhoriek, alebo o zákaze predaja dlhoročne používaných žiaroviek a príkaze výroby výlučne úsporných žiariviek od roku 2012. V našej histórii sme tu mali takých, čo rozkazovali vetru a dažďu. Nemali by sme opakovať rovnaké chyby."

Podľa Jozefa Filka mnoho Slovákov a občanov európskych krajín zdieľa skeptický pohľad na súčasné smerovanie Európy. "Za úspech budem považovať, ak sa nám podarí zlepšiť povedomie o týchto problémoch. A nakoniec som presvedčený, že odhliadnuc od našej iniciatívy budú aj európski lídri skôr či neskôr čeliť nepríjemnej realite, že na dlh a úkor druhých sa dlho žiť nedá, že riskantná menová politika sa nikdy nevypláca a že centralizácia moci korumpuje a vedie do slepej uličky totalitných režimov."

Jedným zo signatárov je aj dlhoročný spolupracovník Postoy.sk Imrich Gazda. Iniciatívu považuje "za ukážku toho, že dnešná diskusia o Európe rozdeľuje ľudí len do dvoch skupín: na prívržencov riešenia krízy ďalšou centralizáciou a bruselizáciou, a na tých, ktorí, hoci sú zástancami rôznych ideových prúdov, takéto iracionálne riešenia vnímajú ako ohrozovanie slobody jednotlivcov a národov, a preto navrhujú alternatívne možnosti." Spolu s ostatnými verí, že návrhy tejto platformy budú mať časom vplyv aj na reálnu politiku. 

Ponúknutie reálnej alternatívy proti bruselskej politike je významným prvkom do diskusie. Ak by sa ju podarilo aj uviesť do politického života, budúcnosť Európy by mohla mať solídnejšie základy.

Viac o tejto iniciatíve si môžete prečítať aj v rozhovore s Petrom Gondom.

Lukáš Obšitník

Foto: www.ifpe.sk

 
  pošli na vybrali.sme.sk