Sály a pokladne slovenských kín v týchto dňoch zapĺňa filmové spracovanie románu Dana Browna Anjeli a démoni. Je horším film alebo kniha? Ťažko povedať. Napriek tomu sa opäť očakávajú rekordné tržby. Čím sú čitatelia a diváci tak fascinovaní?

4. máj, Rím. Dan Brown, Ron Howard, Tom Hanks, Ayelet Zurer, Ewan McGregor. Na tlačovej konferencii predchádzajúcej celosvetovej premiére Anjelov a démonov sa zišli všetci dôležití aktéri. „Urobil som triler inšpirovaný divmi tohto mesta. Zároveň dúfam, že film pozve ľudí k reflektovaniu svojej viery,“ povedal pri odpovedi na jednu zo 45 novinárskych otázok režisér Ron Howard. Provokácia? Preháňanie? Áno. Aj nie.

L´Osservatore Romano: Neškodná zábava

Nezvyčajne veľký priestor venoval novému „fantavaticano“ vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Vo vydaní zo 7. mája označil Luca Pellegrini tento film za „neškodnú zábavu“ a hru založenú na odhaľovaní historických nepresností. K podobnej irónii sa uchýlil aj filmový kritik Vladimír Kurek v recenzii publikovanej na portáli kinema.sk: „Na rad prišiel príbeh, ktorý sa v knižnej verzii odohrával ešte pred kódom, ale hry s časom nie sú pre tohto symbolistu žiadny problém. Keď dokáže mihnutím oka posunúť Galileiho o storočie, prehodiť následnosť dvoch príbehov je malina.“ Tajomstvo úspechu príbehov Dana Browna sa v článku Tajomstvo jeho úspechu pokúša odhaliť ďalšia redaktorka vatikánskeho denníka, Lucetta Scaraffia. A celkom úspešne. Konštatuje, že náboženské témy, ktoré sa súčasná sekularizovaná kultúra postavená len na rozume a vede snaží obchádzať so všetkou starostlivosťou, sú stále živé. „To, že náboženstvo čelí tajomstvu života a smrti, a teda zmyslu nášho žitia a umierania, je nespochybniteľné: vlastne preto spoločnosť, ktorá sa zdá byť jednoducho založená na povrchnej a materialistickej kultúre – zakotvenej vo viere v možnosť objasniť každú vec pomocou vedy a skrze ňu zvíťaziť aj nad smrťou – v podstate túži po náboženstve,“ píše Scaraffia. K podobným príčinám úspechu Da Vinciho kódu a Anjelov a démonov dospieva aj Kurek: „Knihy Dana Browna (respektíve jedna z nich) dokázala jednu veľkú vec: nahmatať pulz doby a dať hladnému davu to, čo chce počuť. (...) Literárne a iné kvality nehrajú primárnu úlohu, v prvom rade ide o prostredie, tému alebo hrdinu.“

Všetko, čo ste o cirkvi nevedeli

Ak teda Brownove knihy a Howardove filmy ponúkajú sekularizovanému svetu čitateľov a divákov dotyk so svetom tajomstva, mystéria a viery, prečo sa cirkvi nepozdáva ich úspech? Prečo Brownove a Howardove diela nevníma ako možnosť vzbudiť v ľuďoch opätovnú túžbu po viere? Dokonca odmieta poskytnúť vatikánske interiéry k natáčaniu (Bazilika svätého Petra aj Sixtínska kaplnka sú len dielom počítačovej techniky). Odpoveď je podľa Scaraffie jasná: obaja autori ostali na úrovni politicky korektného vykresľovania cirkvi ako netransparentnej mocenskej organizácie plnej ťaživých tajomstiev a surových intríg. V tomto kontexte sa strácajú všetky kľúčové duchovné otázky. Aj Kamil Fila z portálu aktualne.cz si myslí , že Brownovi Anjeli a démoni by nemali takú čitateľskú obec, keby autor písal len o rituálnych vraždách: „Záujem vyvoláva až to, ako za každou detektívnou indíciou rozvíja úvahy, že oficiálna verzia výkladu dejín je falošná a niekto pred nami ukrýva omnoho závažnejšie pravdy o Bohu a svetovom poriadku.“
Na desiatky hypotéz a konšpiračných teórií, ktoré profesor Robert Langdon v pokluse zo seba chrlí bez Googlu a Wikipedie (Fila) si divák nestíha dávať odpovede, pretože film sa „zámerne ženie dopredu tempom, snažiacim sa vymazať z hlavy všetky „prečo?“ a „ako?“, ktoré čo i len trochu náročnejšiemu divákovi vyvstanú v hlave“ (Kurek).

Veda opäť víťazí

Anjeli a démoni sú politicky korektným filmom aj pri spracovaní témy, ktorá je neuralgickým bodom celého príbehu: vzťah viery a vedy. Cirkev, Vatikán, viera sú opäť prezentované ako zaprisahaní nepriatelia vedy, ktorí sa – aká to irónia! – v čase svojho smrteľného ohrozenia musia obrátiť k svojmu základnému nepriateľovi: svetu vedy personifikovanej v osobe agnostického profesora Langdona. Harvardský akademik opäť raz dokazuje, že kým viera spôsobuje problémy, svetlo rozumu prináša riešenia.

Prečo cirkev nekričí?

Šéfredaktor L´Osservatore Romano Gian Maria Vian ako aj hovorca Svätej stolice Federico Lombardi odmietli najnovší filmový počin Rona Howarda komentovať. Jezuita Lombardi si dokonca vo filme takmer zahral. Ako uviedol pre taliansky denník Il Giornale, keď v jeden podvečer kráčal v kňazskom oblečení po Via della Conciliazione zaplnenej filmovou technikou, priskočil k nemu ktosi z filmového štábu, aby zistil, či už nemal byť na scéne. Šéfredaktor Vian zas pre rovnaký denník ironicky uviedol, že bude o filme rozprávať, ak hollywoodská produkcia zabezpečí pre jeho denník tisíc predplatiteľov na desať rokov. Čím chcel naznačiť, že nebude filmu robiť reklamu. Tento postoj ukazuje, nakoľko sa cirkev po skúsenostiach s Da Vinciho kódom poučila: čím hlasnejšia kritika, tým lepšia reklama.
Zdanie nového konfliktu sa pokúsil navodiť aspoň Howard, keď si počas spomínanej tlačovky výdatne posťažoval na prístup cirkevnej hierarchie. „Som sklamaný, ale nie prekvapený,“ povedal „Chcel som film ukázať niektorým cirkevným predstaviteľom. Neúspešne. Boli mi adresované len kritické výhrady. Je mi to ľúto.“
Na druhej strane, v prípade Anjelov a démonov nemala cirkev dôvody na vážne protesty. Podľa Michele Anselmiho z denníka Il Giornale síce zavraždený pápež charakterovo pripomínal Jána Pavla II. a jeden z kardinálov Josepha Ratzingera (ktorý?), ale k útokom na základné články viery, ako v prípade Da Vinciho kódu, tentokrát nedošlo. Podľa Lucetty Scaraffia z denníka L´Oservatore Romano bol práve preto najprv sfilmovaný útočnejší Da Vinciho kód a až potom „neškodný“ snímok Anjeli a démoni, ktorý bol viazaný na úspech svojho predchodcu.

Poplašný zvon

Redaktorka vatikánskeho denníka končí svoju excelentnú analýzu kritikou. Do vlastných radov. Oba Brownove romány podľa nej zobrazujú „otázky, ktoré sú kľúčové pre cirkev dneška“: sexualita (Da Vinciho kód) a vzťah vedy a viery (Anjeli a démoni). To, že pohľad na cirkev prostredníctvom týchto dvoch parciálnych tém ma taký úspech svedčí o tom, že ľudia vnímajú cirkev práve cez tieto otázky. „Asi by bolo prehnané považovať knihy Dana Browna za poplašný zvon, ale môžu predstavovať stimul k prehodnoteniu a oživeniu mediálnych foriem a spôsobov, ktoré cirkev využíva k prezentácii svojich postojov k pálčivým otázkam dnešnej doby.“

Imrich Gazda

Súvisiace články: Skutočná tvár Da Vinciho kódu, Da Vinciho kód očami autora, ROZHOVOR: Opus Dei: Médiá nám škodia

Foto: ayeletzurer.info, images.starpulse.com, z.about.com, 4.bp.blogspot.com,
justpressplay.net

Trailer: Angels and demons

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na