Prísnejšie pravidlá pre hospodárenie, koordinácia štátnych rozpočtov, urýchlený nástup fungovania trvalého eurovalu. Takto by sa dali zhrnúť výsledky piatkového stretnutia lídrov EÚ. Názory na súčasné smerovanie únie sú však rôzne.

Hospodárska kríza, ktorá naplno prepukla v roku 2008, nemá v histórií obdobu. Hoci zasiahla celý svet, najhlasnejšie sa spočiatku hovorilo o páde veľkých amerických bánk. Situácia sa zmenila a pohľad sveta sa obrátil na Európu, ktorá zatiaľ nedokázala efektívne bojovať proti kríze. Niektorí vinia jej neschopnosť prijímať rýchle opatrenia - o dôležitých veciach sa musí dohodnúť všetkých 27 krajín únie, respektíve 17 členov eurozóny. V takýchto podmienkach môže byť prijímanie niektorých rozhodnutí nadľudskou úlohou. Piatkový summit v Bruseli mal byť ďalším krokom k fiškálnej centralizácii, ktorá má za úlohu boj proti kríze zefektívniť. Niektorí však za týmito snahami vidia aj obmedzovanie suverenity či vzďaľovanie sa od demokracie.

Prísnejšie pravidlá a trvalý euroval

Nemecký Spiegel hodnotí piatkové stretnutie lídrov štátov únie ako jedno z najprínosnejších. Napriek tomu, najodvážnejšie očakávania sa nenaplnili. K dohode o užšej koordinácií rozpočtov jednotlivých krajín sa odmietla pripojiť Británia a zdržanlivo reagovali aj Česi, Maďari a Švédi. Základné body dohody sumarizuje britský Guardian: štáty eurozóny budú mať najnovšie povinnosť zostavovať takmer vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet, čo znamená najvyšší ročný deficit vo výške 0,5% HDP. V prípade nedodržania pravidiel (a po prekročení 3% deficitu) budú pre štát nasledovať automaticky vyvodené dôsledky a sankcie.

Novinkou, ktorú summit priniesol, je, že európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) začne fungovať už v júli 2012, čo je o rok skôr, ako bolo pôvodne plánované. Tento systém, u nás nazývaný aj “trvalý euroval”, by mal postupne nahradiť EFSF, teda “dočasný euroval” fungujúci v súčasnosti. ESM má byť trvalý program garantujúci stabilitu eurozóny. Celková veľkosť fondu ESM by mala byť 500 miliárd eur, podrobnejšie bude prerokovaná v marci. Kritici ESM mu vyčítajú príliš veľké právomoci.

Vplyv ratingových agentúr?

Na rozdiel od niektorých predošlých stretnutí, v prípade tohto sa dá povedať. že prinieslo aj reálne výsledky. Avšak ako je možné, že sa lídri zrazu boli schopní dohodnúť? Dôvodov je viacero, ako jeden však možno vidieť ratingové agentúry. Americká agentúra Standard & Poor's 6. decembra nečakane pohrozila znížením ratingov pätnástich krajín eurozóny. Ratingové agentúry sa v súčasnosti tešia veľkej moci, keďže od ich hodnotenia závisia ceny štátnych dlhopisov a tým pádom do istej miery aj ekonomický stav krajiny. O tom, či sú agentúry pre takúto úlohu kompetentné, sa dá ľahko pochybovať.

Nejasná úloha Číny

Pri zachraňovaní európskej ekonomiky sa vkladá veľa nádeje do veľkých krajín označovaných ako BRIC – Brazília, Rusko, India, Čína. Cieľom mnohých europolitikov je nalákať tieto krajiny, aby investovali do európskych dlhopisov. Najväčší záujem o tieto investície zatiaľ prejavila Čína. Dôvodom je, že Európa patrí medzi jej nadôležitejších obchodných partnerov a pád európskeho hospodárstva by sa negatívne prejavil aj v čínskej ekonomike. Avšak Wang Yiming, viceprezident čínskej národnej rozvojovej a reformnej komisie vyhlásil, že Čína bude mať skôr záujem investovať priamo do európskeho priemyslu, ako do pochybných dlhopisov. Podľa iných informácií však Čína plánuje vyčleniť 300 miliárd práve na investície do európskych a amerických dlhopisov. Každopádne, oba tieto prístupy znamenajú záväzky voči nedemokratickej krajine, ktorých dôsledky do budúcnosti sú nejasné.

Kontroverzia okolo centralizácie

Koordinácia rozpočtov, ako aj európsky stabilizačný mechanizmus sú ďalšími krokmi k fiškálnej únii, ktorá znamená väčšie právomoci pre úniu v prípade rozhodovania o štátnych výdavkoch. Prečo je fiškálna únia dôležitá pre fungovanie eura? Rozhodnutia o rozpočte, ktoré robí Grécko, ovplyvňujú aj Nemecko či Slovensko. Preto je dôležité, aby krajiny robili dôležité rozhodnutia spolu, alebo aspoň podľa istých pravidiel. Pravidlá, ktoré museli odsúhlasiť krajiny pri vstupe do eurozóny, sa však ukázali ako slabé alebo čisto teoretické, preto máme na stole dnešné snahy o väčšiu kontrolu.

Odporcovia centralizácie tiež vidia tieto fakty, vyvodzujú však iný záver. Podľa nich to znamená, že euro ako spoločná mena bol chybný projekt. Istú logiku má aj tento postoj. Skutočne, čím sú krajiny, ale aj iné spoločenské inštitúcie väčšie, tým je ich fungovanie menej transparentné.

Igor Kossaczký
Foto: Flickr.com