Minulý týždeň sa v Bruseli stretli špičky EÚ s náboženskými lídrami. Témou bola otázka chudoby, ale aj zakazovanie moslimských šatiek v niektorých členských krajinách. V októbri sa chcú európski predstavitelia poradiť aj s humanistickými združeniami a slobodomurármi.

Otvorený, transparentný a pravidelný. Takýto dialóg má podľa Lisabonskej zmluvy viesť EÚ s cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Aj keď Zmluva vstúpila do platnosti až v decembri 2009, európski a náboženskí lídri absolvujú každoročné spoločné stretnutia už od roku 2005.

Zmluva však zároveň hovorí o tom, že rovnaký dialóg má EÚ viesť aj s „filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami“. Práve na tieto slová sa odvoláva Belgicko, ktoré podľa portálu Euobserver presadilo, aby sa už 15. októbra tohto roku konalo podobné stretnutie aj s humanistami a slobodomurármi. Momentálne predsedajúca krajina EÚ je známa tým, že rovnako ako cirkvi podporuje aj humanistické organizácie.

Nespokojní humanisti

Paradoxom je, že pozvanie humanistov a slobodomurárov do Bruselu znepokojilo viac ako cirkvi samotné humanistické organizácie. „Nemáme dôvod toto pozvanie komentovať. Koncentrujeme sa na pozitívny a konštruktívny prístup z našej strany,“ reagoval na akceptáciu belgickej požiadavky hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik. Predsedovi Európskej federácie humanistov Davidovi Pollockovi však pripadá zvláštne, že sú hádzaní do jedného vreca so slobodomurármi. „Niektoré veľké lóže sú sekulárne organizácie a silno podporujú oddelenie cirkvi a štátu, ale stále majú kopu táranín a bájok o Veľkom architektovi vesmíru,“ uviedol pre Euobserver s tým, že radšej by sa zúčastnil stretnutia s cirkvami. Správca portálu mladých slovenských humanistov Humanisti.sk Ján Parada pre Postoy.sk uviedol, že „humanisti bojujú proti chudobe rovnako ako proti tmárstvu“. Podľa neho humanisti rešpektujú teistov, ale zároveň by chceli byť rovnako viditeľní. Sebakriticky dodal, že o nich nepočuť, lebo „je nás málo, ktorí sme ochotní verejne povedať, že sme humanisti“.

Hovorkyňa Európskej komisie Katharina von Schnurbein spojenie oboch skupín vysvetlila tým, že Brusel slobodomurárov vníma ako jednu z foriem humanistických organizácií. Euobserver sa pokúsil osloviť anglickú Spojenú veľkú lóžu, najstaršiu slobodomurársku lóžu na svete, ale tá neostala nič dlžná svojej tajomnej povesti. Na otázky nereagovala.

K rozvoju a expanzii slobodomurárov došlo na konci 16. storočia v Anglicku. V roku 1877 však došlo k rozkolu v otázke Boha: kým anglofónne lóže od svojich členov vyžadujú vieru, kontinentálni slobodomurári túto podmienku nemajú.

V delegácii aj slovenskí biskupi

Na stretnutí EÚ – cirkvi bolo výrazne zastúpené aj Slovensko. Súčasťou štvorčlennej delegácie Katolíckej cirkvi bol aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Ďalšími členmi boli maďarský kardinál Péter Erdö, predseda Rady európskych biskupských konferencií, holandský arcibiskup Adrianus van Luyn, predseda Komisie biskupských konferencií krajín EÚ a Talianka Flaminia Giovanelli, podsekretárka Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

Členom delegácie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania bol zasa slovenský biskup Miloš Klátik. Okrem zástupcov európskych kresťanských cirkví boli prítomní aj moslimovia, židia, hinduisti a sikhti. Na ďalší rok by mohli pribudnúť aj budhisti. Na druhej strane stál predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman van Rompuy, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek a viacerí eurokomisári, vrátane Slováka Maroša Šefčoviča.

Témou tohtoročného stretnutia bol boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podľa aktuálnych čísel žije v EÚ okolo 85 miliónov ľudí pod prahom chudoby. Arcibiskup Zvolenský vo svojom príspevku zdôraznil, že chudobu je potrebné vnímať aj v jej duchovnom rozmere. Tento typ chudoby podľa neho postihuje najmä rozvinuté krajiny. V podobnom duchu kardinál Erdö zdôraznil, že chudoba je úzko spätá s otázkou ľudskej dôstojnosti. „Nepostačia rozsiahle systémy sociálnej pomoci, ktoré najmä dnes fungujú stále neúčinnejšie. Vyžaduje si to najmä ľudskú blízkosť k núdznym,“ uviedla jeho slová agentúra Zenit.

O šatkách len korektne

Portál Euobserver zdôraznil, že pri otázke zakazovania moslimských šatiek v Belgicku, Francúzsku a Španielsku všetci prítomní európski lídri reagovali uhýbavo. „Toto nie je v kompetencii EÚ. Ako predseda komisie nebudem zaujímať postoj k tejto otázke,“ uviedol Barroso a dodal, že problém si musia vyriešiť jednotlivé štáty. Van Rompuy sa zmohol len na slová: „Moja odpoveď je rovnaká.“ Honor Mahony z Euobserver pripomína, že takýto postoj lídri zaujímajú napriek tomu, že potenciálny zákaz môže vyvolať horúce diskusie okolo náboženských slobôd, individuálnych práv a európskych spoločenských požiadaviek.

Kardinál Erdö sa nezdržal kritickej pripomienky, že možnosti dialógu medzi EÚ a náboženskými spoločnosťami nie sú naplno využité. Predseda europarlamentu Buzek na to zareagoval slovami, že v septembri by sa mohlo uskutočniť stretnutie s kresťanskými lídrami, ktoré by sa zameralo práve na diskusiu o možnostiach prehĺbenia tohto dialógu. Možno len polemizovať, prečo majú byť pozvaní už len zástupcovia kresťanských cirkví. Portál Euobserver citoval francúzsky katolícky denník La Croix, podľa ktorého cirkvi tlmočili svoje výhrady k tomu, že v duchu politickej korektnosti EÚ pozýva na stretnutia aj zástupcov náboženstiev, ktoré nie sú v Európe zakotvené.

Imrich Gazda

Foto: Flickr.com