Hoci to niekedy nie je vidieť, aj v meste univerzity s najkomunistickejšou minulosťou – a prítomnosťou – žije dostatočné množstvo inteligentne konzervatívnych ľudí s povedomím verejného priestoru.

Prešovská diskusia Terézie Rončákovej a Štefana Hríba priniesla viacero prekvapivých momentov. Prvým a najväčším prekvapením bol holý fakt, že podujatie sa udialo. Všetka česť organizátorom z Kresťansko-demkoratickej mládeže Slovenska (KDMS) a Univerzitnému pastoračnému centru (UPC). Zaujímavá téma a silná dvojčlenná zostava diskutérov. Poklona patrí najmä hosťom, ktorí merali cestu do Prešova cez polovicu či celé Slovensko. Prvá prišla z podujatia domov do Ružomberka nadránom, druhý obetoval necelé dva dni svojho času.

Téma? Kresťan a mediá. Diskusiu možno zhrnúť do dvoch okruhov tém: moc médií a mediálny jazyk. Majú mediá moc? Majú vplyv na naše životy? Ovplyvňuje náš život Nora Mojsejová? Ovplyvňuje náš život Nový čas? Ako to, že žiadne významné médium nepíše o Ficovi pozitívne, ale národ ho miluje? Aký jazyk používame v komunikácii prostredníctvom tzv. kresťanských médií? Je delenie médií na kresťanské a “tie iné” oprávnené? Nie je kresťanstvo univerzálne? Je označenie “pastoračné” médium namieste? Sme tu „my, kresťania” a potom „oni, tí druhí”? Je toto delenie normálne? Ak hovoríme o svete, nehovoríme tým tak trochu aj o Bohu?

Bolo zaujímavé sledovať stret akademického skúmania odborníčky na médiá a praktických poznatkov azda najpozoruhodnejšieho slovenského novinára v pozícii diskutéra. Mimochodom, veľmi ostrého diskutéra. Odpovede príkre, vyhranené, pre mnohých prekvapivé. A občas aj vtipné.

Ďalšie prekvapenie: publikum. Nielen nižším vekovým priemerom, ale aj vcelku duchaplnými reakciami. Dokonca aj argumentačná línia obrany užitočnosti Katolíckych novín ako pastoračného média bola v poriadku.

To najpodstatnejšie na celom podujatí však ešte len príde. To, čo príde, závisí aj od toho, ako sa ľudia, ktorí sedeli v ten večer v hľadisku, vnútorne vyrovnajú s tým, čo počuli. A čo s prípadnými závermi urobia. Ak to bude „niečo“ a nie „nič“, potom tá dlhá cesta cez celé Slovensko mala zmysel.

Hoci to niekedy nie je vidieť, aj v meste univerzity s najkomunistickejšou minulosťou – a prítomnosťou – žije dostatočné množstvo inteligentne konzervatívnych ľudí s povedomím verejného priestoru. Ľudí, ktorí majú záujem diskutovať. Veľmi povzbudivé.

Marek Hrubčo
Autor je spoluzakladateľom Fóra pre kultúru.

Fotografie z besedy nájdete tu.