Prečo sú ľudia zlí, aj keď veria v Boha?

Knihožrút Rado Baťo si opäť nechal poslať z Amazonu knihu, kde sa kladú zaujímavé otázky a hľadajú odpovede. Najnovšie si vybral už osvedčeného Stevena Landsburga, ktorý je pre schopnosť populárneho písania o zložitých problémoch zárukou slušnej show. Baťo si na svojom blogu zvolil jednu z téz jeho najnovšej knihy. A síce, že veriaci klamú, keď tvrdia, že veria.

Prinášame zamyslenie z pera popredného slovenského biznis konzultanta a univerzitného profesora Jána Košturiaka.

O morálnej inteligencii lídrov

Manažéri firiem a podnikatelia sú často tí, ktorí majú možnosť výrazne ovplyňovať svet okolo nás. Na jednej strane vytvárajú bohatstvo, pracovné príležitostí pre ľudí, platia dane, aby sa štát mohol lepšie postarať o nemocných alebo starých ľudí. Na druhej strane niekedy získavajú pocit všemocnosti a nadradenosti, svoj vplyv využívajú v politike, úplatkami, nečestnými praktikami a aférami vytvárajú negatívne vzory v spoločnosti.

Náboženstvo v Číne nepatrí na prvé miesta v rebríčku tamojších hodnôt. O to viac prekvapuje hlas čínskeho ekonóma, ktorého meno v anglickom prepise znie Zhao Xiao. Bývalý člen Komunistickej strany, ktorý neskoršie prestúpil na kresťanstvo, si myslí, že práve ono je cestou k ekonomickému úspechu Číny.

V roku 2002 počas návštevy USA pochopil významný rozdiel medzi americkým a čínskym hospodárstvom: "Zistil som, že americká trhová ekonomika stojí na morálnom základe. V Číne sme sa, naopak, sústredili na veľa ekonomických reforiem, ale nevenovali sme veľa pozornosti tomuto morálnemu základu. Stále potrebujeme túto premenu do oblasti morálky. Až potom môže byť tento druh organickej premeny úplnou reformou," povedal Zhao Xiao v rozhovore pre projekt Frontline/World.

Mnohí nesprávne stotožňujú chudobu s problémom nedostatku základných životných potrieb – jedla, pitnej vody, oblečenia, bývania či liekov. A vidia utrpenie, ktoré takýto nedostatok spôsobuje.

Motivovaní solidaritou, súcitom a láskou sa snažia toto utrpenie zmierňovať. Organizujú zbierky jedla, oblečenia a peňazí a tieto potom posielajú chudobným, či už doma alebo v ďalekých krajinách. Podobne konajú aj štáty, ktoré upravujú a prehodnocujú systémy poskytovania sociálnych dávok v snahe čo najskôr odstrániť chudobu.

Najlepšia vec, ktorú z pohľadu ekonomiky možno o uplynulom roku povedať, je to, že sa končí. Tvrdiť, že budúci bude dobrý, sa odváži málokto. Predpovede odborníkov (ktorých dôveryhodnosť tiež čaká na zotavenie) hovoria, že podobne veľký zoskok v ďalšom roku nehrozí a situácia by mala byť stabilná s tendenciou zlepšovania.

Nedávno som počas diskusie s vysokoškolskými študentmi dostal túto otázku: odkiaľ viete, že politici kradnú?

Predtým som totiž prehlásil, že niektorí (aj menovite) politici sú zlodeji. Ako neskôr vysvitlo, problém študentky bol, že médiá správu nepodávajú takto: „Na ministerstve školstva, ktorému šéfuje nominant SNS, sa kradne. Za nové učebnice sa totiž platí viac, ako by normálne stále ich výroba a distribúcia. A tie peniaze sa niekomu platia. No a keďže pánom situácie a inštitúcie je minister a jeho vysokí úradníci, tak tie peniaze skôr či neskôr skončia u nich, resp. v blízkych firmách a u blízkych ľudí.“

Tak ako cirkevné a náboženské spoločnosti nemajú kompetencie na to, aby ponúkali ekonomické riešenia, tak môžu byť nenahraditeľné pri potláčaní vedľajších škôd.

Nie je to tak dávno, čo v pastierskom liste biskupi tvrdili, že Slovensko je krajinou, kde sa chudobnejší stávajú stále chudobnejšími. Bolo to na jeseň 2005, v čase najrýchlejšieho poklesu nezamestnanosti, aký kedy krajina v novodobých dejinách zažila.

Ekonomická situácia, v ktorej sa v súčasnosti nachádza celý svet, jasne ukazuje, ako sme závislí na spotrebe. Súčasná situácia je priestorom pre filozofov, sociológov a teológov a unikátnou šancou pre ľudstvo uvažovať, ako ďalej. Svetová ekonomika je totiž osudovo závislá na konzume.

Atmosféra okolo rokovaní o strategickom partnerstve medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou sa znova otepľuje. Zdá sa, že na svedomí to má najmä vzájomná energetická previazanosť.

Vzťahy Európskej únie (EÚ) a Ruskej federácie (RF) sú od vzniku „novodobého“ Ruska orientované predovšetkým na spoluprácu v oblasti energetiky.