Kauza Gorila odsunula niektoré témy úzadia, ale na svojej dôležitosti nestratili. Jednou z nich je smerovanie prehlbujúcej európskej integrácie, čoho prejavom je napr. aj aktuálne schválenie trvalého eurovalu (ESM) slovenskou vládou.

Nie je ťažké uhádnuť, čo budú top ekonomické témy Slovenska v roku 2012: reálne príjmy a nezamestnanosť. No viac ako po minulé roky sa budú spomínať verejné financie. Tie boli po minulé roky, či už pred krízou alebo po nej, tak trochu v úzadí. Že sa dostanú aj vo verejnej debate medzi top témy, bude jeden zo zlomov budúceho roka. A výrazne to ovplyvní životy ľudí.

A nebude to len akademická debata. V bežnej reči totiž pojem „konsolidácia verejných financií“ znamená škrtať v štátnych výdavkoch a dvíhať dane. Jedno nepríjemnejšie ako druhé.

Prísnejšie pravidlá pre hospodárenie, koordinácia štátnych rozpočtov, urýchlený nástup fungovania trvalého eurovalu. Takto by sa dali zhrnúť výsledky piatkového stretnutia lídrov EÚ. Názory na súčasné smerovanie únie sú však rôzne.

Hospodárska kríza, ktorá naplno prepukla v roku 2008, nemá v histórií obdobu. Hoci zasiahla celý svet, najhlasnejšie sa spočiatku hovorilo o páde veľkých amerických bánk. Situácia sa zmenila a pohľad sveta sa obrátil na Európu, ktorá zatiaľ nedokázala efektívne bojovať proti kríze. Niektorí vinia jej neschopnosť prijímať rýchle opatrenia - o dôležitých veciach sa musí dohodnúť všetkých 27 krajín únie, respektíve 17 členov eurozóny. V takýchto podmienkach môže byť prijímanie niektorých rozhodnutí nadľudskou úlohou. Piatkový summit v Bruseli mal byť ďalším krokom k fiškálnej centralizácii, ktorá má za úlohu boj proti kríze zefektívniť. Niektorí však za týmito snahami vidia aj obmedzovanie suverenity či vzďaľovanie sa od demokracie.

Podľa blogu Jána Čarnogurského potrebuje Slovensko pevnú vládu, ktorú je schopná vytvoriť iba veľká koalícia. Je to naozaj tak?

Keď José Manuel Barroso, niekdajší člen maoistického hnutia strany proletariátu a člen komunistickej strany, dnes šéf Európskej komisie začne spomínať otcov zakladateľov Európy, asi to bude naozaj zlé. „Rovnako ako otcovia zakladatelia utvorili víziu Európy po dvoch zničujúcich svetových vojnách, aj my dnes musíme konať rozhodne a s víziou smerom k silnej a otvorenej Európe,“ uviedol Barosso. „Teraz je na ťahu Nemecko, aby ukázalo, že bojuje za vec silnej, integrovanej a konkurencieschopnej Európy.“

Vláda začala s cirkvami diskusiu o ich financovaní ešte vo februári. Expertná skupina, ktorá má nájsť riešenie, zatiaľ nič konkrétne nepriniesla. Minister kultúry chce v diskusii pokračovať aj napriek predčasným voľbám, KBS zas rokovať o tejto téme s novou vládou.

Štát ani cirkev sa pri diskusii o financovaní cirkví a náboženských spoločností neponáhľajú. Hoci začiatok diskusie minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) oznámil ešte 24. februára, expertná skupina, ktorá vznikla zo zástupcov rezortu kultúry, Konferencie biskupov Slovenska (KBS), Ekumenickej rady cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí sa za deväť mesiacov stretla iba raz. Išlo pritom len o ustanovujúce zasadnutie.

Presne pred týždňom sa stretli predstavitelia krajín eurozóny na summite v Bruseli, aby prerokovali ďalší postup v prípade Grécka ako aj budúcnosť eurovalu. Rokovania trvali viac ako osem hodín, ale definitívne riešenia nepriniesli.

Hlasovanie o eurovale nezatriaslo žiadnou krajnou tak ako Slovenskom. Okrem pádu vlády došlo k rozštiepeniu pravice, ktoré zrejme ovplyvní dianie na domácej scéne na minimálne jedno volebné obdobie. Faktom je, že na druhýkrát sme euroval schválili a vyvstáva pred nami otázka, čo to bude znamenať.

Britská spoločnosť Journeyman Pictures minulý rok nakrútila skvelý 46-minútový dokumentárny film o príčinách súčasnej finančnej krízy (a tej, ktorá je ešte len na ceste) - Predávkovanie: Nasledujúca finančná kríza (Overdose: The Next Financial Crisis). V plnej dĺžke ho dala na youtube.com, môžete si ho pozrieť už aj so slovenskými titulkami.

Predlohou filmu bola kniha Finančné fiasko, ktorú napísal švédsky autor a historik Johan Norberg. Pracuje ako Senior Fellow v spoločnosti CATO Institute, jeho predchádzajúca kniha Na obranu globálneho kapitalizmu bola vydaná vo viac ako 20 krajinách. V Českej republike ju pred piatimi rokmi pod názvom Globalizace vydal Liberální institut.

Po hlbokom a meditatívnom apoštolskom liste Porta fidei, v ktorom pápež otvorene píše o súčasnej kríze viery, vychádza z „vatikánskej produkcie“ v krátkom čase ďalší dych vyrážajúci dokument. Nóta Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj rozhodne nie je nudným čítaním. Naopak, búrlivo víri hladinu (nielen) konzervatívnych vôd. 

Preambula ústavy ČSSR z r. 1960 slávnostne hlásala: „Socializmus v našej vlasti zvíťazil!“. Ak by sa dnes jediný vatikánsky zákonodarca rozhodol po jedenástich rokoch vytvoriť novú ústavu najmenšieho štátu sveta, podobnú formuláciu by zrejme – ani len v implicitnej podobe – nepoužil. 

Začiatkom minulého týždňa publikovala Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj (Iustitia et Pax) nótu nazvanú K reforme medzinárodného finančného a menového systému v perspektíve svetovej politickej autority. Jej obsah vyvolal medzi katolíkmi nachádzajúcimi sa v ekonomických otázkach na opačných koncoch ľavo-pravého spektra rozruch. Dostala katolícka pravica podpásovku?