Aj takýto názov by mohla niesť reportáž o troch kňazoch, ktorí v noci vymieňali kostoly za gaybary a svojich veriacich za spoločnosť homosexuálov. Otázka znie, či týždenník Panorama, ktorý ich dvojitý život odhalil, očierňuje cirkev alebo len poukazuje na problém nedôslednej selekcie v niektorých seminároch.

„Mojou prvou reakciou po prečítaní reportáže a zhliadnutí videa na webstránke týždenníka bola modlitba Zdravas Mária za dotyčných kňazov,“ napísal na svojom blogu vatikanista denníka Il Giornale Andrea Tornielli. Prípad neotriasol len ním.

Znesvätená sutana

Reportér konzervatívneho týždenníka Panorama Carmelo Abbate sa začiatkom júla za pomoci jedného homosexuála na dvadsať dní infiltroval do komunity rímskych gayov. V reportáži, ktorá obsahovala nielen fotky, ale aj zábery skrytou kamerou, následne vykreslil príbeh troch kňazov – homosexuálov. „Vyrozprávané skutočnosti nemôžu nevyvolať bolesť a prekvapenie,“ píše sa v oficiálnom stanovisku rímskej diecézy. Jej biskupom je pritom samotný pápež, v jeho zastúpení ju ale spravuje generálny vikár, ktorým je momentálne kardinál Agostino Vallini.

Obsah šokujúcej reportáže možno zhrnúť do niekoľkých slov: gay večierky v spoločnosti platených spoločníkov, promenádovanie v reverende, sexuálne orgie priamo v cirkevnej budove. A na druhý deň slávenie bohoslužby. „Akoby sa nič nebolo stalo, akoby ledvaže ukončený sexuálny styk nebol problémom, ale iba jednou z bežných činností realizovaných v priebehu dňa,“ napísal vo svojom článku vatikanista Tornielli, podľa ktorého konanie kňazov nie je prejavom obyčajnej ľudskej slabosti a náchylnosti k hriechu, ktorej je vystavený každý človek, ale schizofrenickým stavom osôb žijúcich totálne rozdvojené životy. Tragickým podľa neho je práve to, že pre dotyčných kňazov ich skutky prestali byť hriechom a stali sa normálnou súčasťou života.

Konal týždenník eticky?

„Zámer článku je zjavný: vyvolať škandál, pošpiniť všetkých kňazov, diskreditovať cirkev,“ píše sa vo vyhlásení rímskej diecézy, ktoré zároveň konštatuje, že dotyční nepochopili, čo znamená byť katolíckym kňazom, nikdy sa nimi nemali stať a mali by – napriek tomu, že kňazmi ostávajú navždy - odísť.

„Nechceme im zle, ale nemôžeme akceptovať, aby v dôsledku ich konania bola zneuctená česť všetkých ostatných.“ Vyhlásenie pripomína 1300 kňazov, ktorí čestne a naplno vykonávajú svoje povolanie v 336 rímskych farnostiach, ale aj v školách, nemocniciach, charitatívnych kultúrnych zariadeniach či na misiách. Zároveň zdôrazňuje, že v Ríme žijú stovky kňazov z celého sveta, ktorí študujú na miestnych univerzitách a nie sú súčasťou rímskeho kléru. Týmito slovami vyhlásenie narážalo na skutočnosť, že minimálne jeden z troch odhalených kňazov bol cudzincom.

Keďže v Taliansku momentálne prebieha rozsiahla diskusia o ochrane súkromia (premiér Berlusconi presadzuje zákon o obmedzení odpočúvania), vatikanista Tornielli sa pýta, či použitie skrytej kamery a nasadenie homosexuála, ktorý mal kňazov provokovať a zvádzať, bolo zo strany konzervatívneho týždenníka etické. „Verím, že existujú iné možnosti, ktoré viac rešpektujú ľudskú osobnosť,“ napísal Tornielli. Ako príklad seriózneho prístupu spomenul knihu Ja, homosexuálny kňaz, v ktorej bývalý vatikanista denníka La Repubblica Marco Politi vyrozprával príbeh anonymného kňaza – homosexuála.

Homosexuáli v seminároch

Keďže všetky povolania, v rámci ktorých sa prichádza do styku s deťmi a mládežou priťahujú aj rôzne pochybné osoby, Kongregácia pre katolícku výchovu v roku 2005 vydala Inštrukciu o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie do posvätného stavu. Dokument zdôrazňuje, že homosexuálov „treba prijímať s úctou a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie k nim“, ale zároveň určuje, že cirkev „nemôže pripustiť do seminára a k vysviackam tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. homosexuálnu kultúru“.

Tento jasný postoj dokument zmierňuje tým, že adepti kňazstva, u ktorých sa homosexuálne sklony vyskytli iba ako prechodný problém, môžu byť ku vysviacke pripustení, ale ich sklony „musia byť minimálne tri roky pred diakonskou vysviackou jednoznačne prekonané“. Za rozhodnutie niekoho vysvätiť alebo nie je vždy zodpovedný biskup alebo vyšší rehoľný predstavený, ktorý následne nesie za svojich kňazov a rehoľníkov zodpovednosť. Pred dvoma rokmi vydala spomínaná Kongregácia pre katolícku výchovu aj Usmernenie na využívanie psychologických kompetencií pri prijímaní a formácii kandidátov na kňazstvo, ktorá rozširuje a upresňuje možnosti využívania psychotestov a iných psychologických postupov pri formácii seminaristov.

Najmä prvý dokument sa stal terčom ostrej kritiky, že Katolícka cirkev diskriminuje homosexuálov. Ako však ukázali medializované sexuálne škandály, vo väčšine prípadov boli ich aktérmi kňazi, ktorí pociťovali sexuálnu príťažlivosť k neplnoletým príslušníkom rovnakého pohlavia. Charles Scicluna, ktorý má v rámci Kongregácie pre náuku viery na starosti tzv. delicta graviora (najzávažnejšie delikty) v rozhovore pre taliansky denník Avvenire uviedol, že z 3000 prípadov sexuálnych obvinení spáchaných počas uplynulých päťdesiatich rokov, ktoré kongregácia riešila v rokoch 2001 – 2009, sa 60% týkalo spomínanej úchylky, tzv. efebofílie.

Imrich Gazda
Foto: Flickr.com, panorama.it