Prihlásenie

Navigation

Breadcrumbs

FILM: Nič viac, len pochybnosti

Nič nie je ľahšie ako pošpiniť dobré meno človeka a na základe svojich obvinení a poloprávd ho odstrániť z cesty. Pravda však nie je taká zreteľná a často nevedno, či klame obvinený alebo ten, kto ho upodozrieva. Podobnú myšlienku rozpitváva zaujímavý film Doubt (v češtine: Pochyby) s Meryl Streepovou a Phillipom Seymourom Hoffmanom v hlavných úlohách.

Snímkou sa vinie konflikt katolíckeho kňaza, ktorý je medzi žiakmi veľmi obľúbený, a prísnej rehoľnej sestry, ktorá sa ako riaditeľka stala postrachom školy. Koreňom ich sporu je obvinenie, že kňaz zneužíval maloletého černošského chlapca Donalda. Riaditeľka sa domnieva, že ho otec Flynn omámil omšovým vínom a pravdepodobne k niečomu došlo. Kňaz stále tvrdí, že nespravil nič zlé a že sa správal k Donaldovi ako ku ktorémukoľvek inému žiakovi.

V závere filmu sa odohrá tvrdá hádka medzi kňazom a rehoľníčkou, ktorá končí rezignáciou otca Flynna a jeho preložením do inej farnosti. Pre riaditeľku školy to však nie je výhra. V poslednej scéne sa spolusestre prizná, že má pochybnosti… či konala správne.

Film zobrazuje kňaza i sestru ako dva opačné charaktery. Muž – žena. On veselý a priateľský – ona tvrdá a prísna. On kazateľ – ona ako jedna z poslucháčov kázne. Ale aj on podriadený – ona nadriadená. Rozdiel v ich vystupovaní vidno najmä v „súkromnom“ živote: na fare je pri večeri veselo, rozprávajú sa vtipy a vyfajčí sa aj nejaká tá cigaretka. V komunite rehoľných sestier vládne ticho, „sucho“, zdá sa, akoby nič nebolo dovolené.

Tieto rozdiely sa čiastočne stierajú, keď sa obaja, aj kňaz, aj sestra, počas finálnej hádky priznávajú, že v minulosti spáchali morálny hriech a odovzdali ho do rúk spovedníka. Pre sestru to však nie je dôvod na uzmierenie či odpustenie, ale naopak – na pritlačenie kňaza k múru: povie mu, že si zistila jeho minulosť a pozná dôvody, pre ktoré ho preložili. Kňaz sa rozhodne ustúpiť a sám podá rezignáciu.

Film Doubt (2008) tak vtiahne do deja, že by divák najradšej vtrhol do filmových kulís a zabránil, aby kňaz opustil školu len preto, že ho niekto nespravodlivo obvinil. Na druhej strane to podozrenie zrejme nie je celkom neodôvodnené, keďže otec Flynn nepodal jasné dôkazy a divák nevie, kde je pravda.

Snímka Doubt pravdu relativizuje, čo vôbec neprekvapuje, keďže to je ďalší hollywoodsky film. Ak je pravda len jedna, kňaz mohol obvinenie vyvrátiť, prípadne sestra mohla mať jasné indície o jeho vine. Ak však tento film pozeral pozorný divák, určite v ňom vzbudil otázky o existencii pravdy a spravodlivosti. A túžbu po tom, aby pravda bola len jedna a aby existovala spravodlivosť.

Viac ako jeden koniec
Tom Hoopes, redaktor amerického katolíckeho týždenníka National Catholic Register, ponúka viaceré interpretácie filmu. Môžeme ho pochopiť ako snímku s homosexuálnym posolstvom (pravdepodobne chlapec i kňaz majú tieto sklony a film to schvaľuje). Dá sa interpretovať aj ako film zameraný proti organizovanému náboženstvu (zjednodušene: je to spor, kde nezasiahla katolícka hierarchia, pričom by si to takáto situácia v skutočnosti vyžadovala). Treťou možnou interpretáciou je, že je to film ospravedlňujúci doživotnú pubertu: „Pochybnosť izoluje a nezjednocuje. … Pochybnosť môže byť mocnou silou na prehĺbenie viery, keď nás vedie k objaveniu prečo veríme tomu, čo veríme; ale hovieť si v pochybnosti znamená vyhýbať sa realite – alebo, pravdepodobne, vyhýbať sa tomu, aby sme skoncovali s nejakým hriechom,“ píše Tom Hoopes. Podľa jeho názoru film ukazuje skazenosť konca 50-ych a začiatku 60-ych rokov. „Doubt stvárňuje túto katolícku skúsenosť z 50-ych rokov: málo prívetivosti a sily a veľa spletitej zvrátenosti.“

Na rozdiel od magazínu National Catholic Register sa o filme veľmi kladne vyjadril Lukáš Jirsa v Katolíckom týdeníku: „Kedy naposledy sme mali možnosť v kinách vidieť film priamo hovoriaci o viere, ale zďaleka nielen o nej, takým dôstojným a inšpirujúcim spôsobom?"

Matúš Demko

DOUBT - dráma, USA, 2008 - 114 min. - réžia: John Patrick Shanley - hrajú: Meryl Streep, Philip Seymour Hoffman, Amy Adams, Viola Davis, Alice Drummond, Carrie Preston, Paulie Litt - web

Komentáre

Ukážková dráma, skvele napísaná aj zahraná

Čo si tam herci dávali (a nielen Streep), bolo zrelé na Oskarov.

Tvrdenie, že “snímka Doubt pravdu relativizuje”, je samozrejme holý nezmysel. A rovnako zdôvodnenie “keďže to je ďalší hollywoodsky film”. To inak hovorím ako zarytý konzervatívec, ktorý liberálny Hollywood mainstream nemusí. Doubt je adaptáciou divadelnej hry, čo premiérovala na Manhattane a s Hollywoodom pôvodne nemala nič. A ani filmová verzia nie je typická Hollywood práca, aj keď ju produkoval Miramax. Tento film nerieši ani (ne)existenciu objektívnej pravdy ani morálny relativizmus. Je hlboko ľudský. Vykreľuje život s pochybnosťou – ako stav aj ako proces, vykresľuje jej pôvod a výsledok v medziľudských vzťahoch. Nepopiera sa existencia jedinej pravdy, skôr naopak – okolnosti sú úmyselne nastavené tak, aby túžba tú pravdu poznať diváka dráždila, ako tu aj autor naznačil. Treba si ale uvedomiť, že Doubt je DRÁMA, nie detektívka ani pamflet. Ide tu o umenie, estetiku – nie o to, či bol chlapec skutočne zneužívaný ani o to, kto bude mať navrch v Culture Wars.

Nesúhlasím s ani jednou interpretáciou, čo je tu uvedená. Ani s liberálneším Kat. týdenníkom, ktorý klišovito velebí toľký údajne blahodárny účinok pochybností na vieru. Istá dávka liberálneho sentimentu sa u Shanleyho prehliadnuť nedá, ale v podstate je Doubt svetonázorovo neutrálny – žiadne angažované “posolstvá”, “zameranie proti ...” “ospravedlňovanie...”, ani „ukazovanie skazenosti...“. Daná doba a prostredie slúžia ako POZADIE k príbehu. Koniec koncov, sám Shanley tieto špekulácie vyslovene poprel: http://www.huffingtonpost.com/marshall-fine/john-patrick-shanley-disc_b_152753.html Zobrazené prostredie veľmi dobre poznal: vyrastal v Bronxe a chodil v danej dobe do miestnej katolíckej školy. Btw. character Sister James je založený na jeho obľúbenej reálnej učiteľke, ktorá mu s detailami filmu aj radila.

Nemám rád, keď kdejaký zanietený pisálek fušuje do umeleckých diel, premieta do nich svoju vlastnú myseľ a špekuluje nad takými konšpiračnými teóriami o možných úmysloch autora, že keď to ten počuje, neraz sa nestačí diviť. (Nebrať prosím príliš osobne, tu myslím predovšetkým ten link na ncregister.) Jedna vec je poukázať na morálny a kultúrny kontext filmu, resp. poukázať na to duchovne pozitívne či neg. v ňom - aj bez ohľadu na (pseudo)úmysel tvorcov. Iná vec je spriadať hneď prapodivné interpretácie v štýle školáčikovského “čo tým chcel básnik povedať”, väčšinou mylné.
S pozdravom, Kuša z www.inverse.sk

uuuplne s tebou

uuuplne s tebou súhlasím.podla mna je to majstrovske dielo.a meryl-samozrejme-nesklamala!!!!je najlepsia

ps: Aby som to trochu odľahčil

... páčilo sa mi na filme, že napriek svojej vážnosti sa tam mihlo pár duchaplných heftov od Flynna aj hlavnej sestry :) stoja za to.

A neviem či ste si všimli, ale podľa mňa sú vo filme drobné anachronizmy: interiér kostola je strohý, bez malieb a sôch – čo si v období, keď ešte direktívy 2. Vat. koncilu neboli implementované, neviem predstaviť. Rovnako ako kázanie kňaza z ambóny miesto z kazateľnice. I keď u U.S. katolíkov veru je a bolo možné všeličo :) česť výnimkám.

Myšlienka týždňa

Pomýlil si si cestu, ak pohŕdaš maličkosťami.

Josemaría Escrivá
(1902 – 1975)

________________________

Navštívte