Autor: Páter Gabriel OFM on March 19, 2011

Categories: 

Hora Tábor je vrch vysoký 588 metrov a nachádza sa v severnej časti Izraela, neďaleko Nazareta. Podľa tradície sa na ňom pred očami svojich troch učeníkov premenil Ježiš. Jeho premena bola taká radikálna, že vyvolala intenzívny duchovný zážitok jej účastníkov. Peter ho vyjadril slovami: „Učiteľ, dobre je nám, zostaňme tu.“

Nad udalosťou premenenia rozjímali generácie kresťanov. Kládli si otázku, o čo vlastne pri premenení Pána išlo? Jedna z odpovedí je, že apoštoli na vlastné oči uvideli to, čo predtým vyznávali vierou. Už pred premenením verili, že Ježiš je Boží Syn a na hore premenenia videli a zažili Ježišovo božstvo reálne. Avšak to, čo im umožnilo vidieť a zažiť realitu Ježišovho božstva, nevyplynulo z ich osobnej schopnosti, ku ktorej sa dopracovali tvrdým asketickým tréningom. Nie. Ježišovo božstvo im umožnilo vidieť vnútorné osvietenie plynúce z daru Ducha, ktorým ich osvietil sám Kristus. Teda môžeme povedať, že na hore Tábor boli premenené a osvietené predovšetkým srdcia učeníkov. Vnútorné svetlo im umožnilo vidieť Ježiša Krista takého, aký v skutočnosti bol už pred svojím premenením.

Aký bol účel Premenenia?

Otcovia sa pri rozjímaní nad udalosťou Pánovho premenenia, okrem iného, pýtali na jeho účel. Čo ním Ježiš sledoval? Chcel ním posilniť vieru učeníkov, ktorá bude onedlho vystavená pochybnosti, keď bude zomierať na kríži a oni budú v pokušení myslieť si, že jeho misia ich dopadla neúspešne. Zážitkom premenenia im chcel Ježiš akoby povedať: „Ak ma budete vidieť zomierať uprostred zločincov na kríži hanby, hľaďte za bezprostredne viditeľné. Vy budete vidieť len potupeného, zbitého a smrti podliehajúceho človeka, to nech vás však neklame. Moje božstvo, ktoré sa vám dnes na vrchu zjavilo, bude vo mne prítomné aj uprostred mojej smrti. Ani tá ho nezničí. A mojou smrťou nebude zničené ani moje poslanie, pre ktoré som zostúpil z neba na zem a ktorým som aj vás poveril, aby ste v ňom pokračovali až do konca sveta. Pamätajte teda na dnešný deň, vzchopte sa, keď ten deň príde a verte, lebo ja zostávam Pánom aj na kríži!“

Program duchovného života

Z udalosti premenenia urobili program svojho duchovného života aj mnísi na gréckej hore Athos, ktorí si dali heslo: „Pozerať na život očami osvietenými svetlom z hory Tábor.“ Uvedomovali si, rozjímajúc nad Evanjeliom a nad udalosť premenenia, že na svet každodenných udalostí sa nestačí dívať iba prirodzeným zrakom. Ten nás klame a nie je schopný uchopiť realitu bytia v jej celku. Naše prirodzené poznanie, plynúce zo svetla prirodzeného rozumu, musí byť osvietené svetlom Božieho zjavenia. Len vtedy začneme vidieť skutočnosť takú, aká je.

„Na svet každodenných udalostí sa nestačí dívať iba prirodzeným zrakom.“

Tento ich program by však mal byť aj našim programom. Len vo svetle z hory Tábor aj my budeme vidieť realitu nášho života v pravde. Aj náš prirodzený zrak musí byť osvietený svetlom Kristovho Ducha. Svetlom, ktorým boli osvietené srdcia a oči nielen apoštolov, ale aj Ježišových učeníkov všetkých čias. Denne by sme mali prosiť o to, aby svetlo Kristovho zjavenia a Evanjelia osvecovalo naše srdcia a náš duchovný zrak. Dokiaľ totiž nebudeme vidieť Ježiša Krista, víťaza nad smrťou, prítomného v celej realite bytia, dovtedy náš zrak nebude úplne očistený, uzdravený a osvietený.

Na záver malý test. Ako zistíme, či sme alebo nie sme osvietení svetlom Kristovým? Pomôckou k odpovedi môže byť nasledujúci príbeh. Adept duchovného života sa spýtal svojho duchovného otca: „Kedy vieme, že sa z človeka stáva osvietený človek?“ „Z človeka sa stáva osvietený jedinec vtedy, keď je schopný rozpoznávať,“ odpovedal majster. „Keď je schopný rozpoznávať čo?“ opýtal sa žiak. „Keď je schopný rozpoznávať človeka v embryu, tvár Krista v odpornom človeku a zdroj osobného rastu v kríži života.“

Gabriel Prievalský
Autor je františkánsky kňaz.

 
  pošli na vybrali.sme.sk