Autor: Hedwiga Hennelová on June 20, 2012

Categories: 

Exorcizmus je špecifická forma požehnania človeka, ktorý je v rôznych stupňoch atakovaný duchovnou bytosťou, nazývanou ´zlý duch´. Celá sféra okultizmu a ezoteriky patrí do alternatívneho duchovného života. Jeho boom v súčasných stredoeurópskych podmienkach nastal preto, že človek sa systematicky odvracia od Boha a skutočného vzťahu s Ním. O exorcizme, zle a boji s ním diskutoval v nadácii Polis najmladší exorcista na Slovensku, katolícky kňaz Leopold Jaroslav Jablonský. Diskusiu moderovala Vanda Tuchyňová.

Budeš exorcista!

Františkánsky mních Leopold Jablonský si spomína na sen, ktorý mal v roku 2004 v kostole, počas jednej zo svojich modlitieb. V sne videl dievčinu s čudesnými očami. Vedel, že sa musí modliť. Dievčina sa postupne upokojovala. Vtedy sa zobudil a počul slová „budeš exorcistom“. Leopold si vtedy povedal „no určite“, ľahol si späť do postele a pokojne zaspal. O štyri roky neskôr sa modlil v spoločenstve. Jeden z modlitebníkov vo svojej modlitbe spoznal, že Leopold bude exorcistom (hovoríme o „charizme poznania“, pozn.). Službu exorcizmu dnes páter Jablonský vníma ako „Božie vedenie v dôvere.“ Svedčí o tom i fakt, že táto služba ho nevysiľuje. „Boh vidí ako ľudia trpia a oslobodzuje ich, a to je pre mňa najväčšia radosť“, hovorí Leopold.

Kto je? Aký je? Je?

Kto je diabol? Aký je? A máme vôbec dôkaz o jeho existencii? Exorcista Leopold Jablonský upozorňuje, že existenciu diabla nemôžeme potvrdiť v zmysle „videl som ho“. Diabol nie je a nebýva jeden. Pod týmto menom je potrebné chápať niekoľko špecifických duchovných bytostí, ktoré sú stvorené Bohom ako dobré (pretože všetko, čo Boh stvoril je dobré) a ktoré sa v slobode, ktorá im bola daná, rozhodli povedať Bohu „nie“. O ich existencii, okrem Biblie, svedčí aj skúsenosť mnohých ľudí. „Je to skúsenosť osobného stretu s niekým, kto je inteligentný a má vlastnú suverenitu“ – dodáva františkán.

Diabol nie je hlupák. Veľmi dobre vie, že človek je od prirodzenosti nastavený na voľbu toho, o čom si myslí, že je dobré. Na tomto poznaní stavia, a preto ponúka len dobré veci. My ich zoberieme a zisťujeme, že až také dobré nie sú... Sme to však práve a jedine my, kto vedome či nevedome otvára bránu zlému. Páter Leopold popisuje zlo ďalej: Diabol nás nepozná tak dobre ako Boh, pretože Diabol nie je Bohom! „Aby mohol poznať moje vnútro, musím sa prejaviť.“ Diabol teda, hoci nevidí do našej mysle, vidí naše reakcie! „Mnohé myšlienky podsúva práve preto, aby spoznal naše reakcie!“ Aby sme ale nezačali démonizovať všetko vôkol, je potrebné si uvedomiť, že vždy platí hlavná zásada: „Ak cestu zlému otvorím, ešte stále to neznamená, že som alebo budem posadnutý“, upozorňuje páter Leopold.

„Mnohé myšlienky podsúva práve preto, aby spoznal naše reakcie!“  P. Leopold Jablonský

Čierna mágia

Mnohé nebezpečenstvá pre človeka prichádzajú zvonku; zo sveta. A hoci človek bránu zlému priamo neotvoril, predsa doň zlo dokáže vstúpiť. Do nášho života vchádza skrze zlorečenia a kliatby iných ľudí, ktorí majú úmysel nám ublížiť pomocou negatívnych síl (na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje woodoo, špiritizmus a rôzne spôsoby prekliatí). To sa však môže diať iba vtedy, „ak sa človek otvorí niečomu zlému alebo sa pohybuje na poli zla“, vysvetľuje Leopold a označuje tieto snahy poškodiť druhého človeka pojmom „čierna mágia“. Typickým a neslávne známym príkladom čiernej mágie je satanizmus. Vo svete existujúca satanská cirkev a jej prívrženci prehlasujú za pána svojich životov diabla; jemu zasväcujú svoj duchovný i rituálny život. A hoci títo ľudia na prvý pohľad nepôsobia inak, ako bežní jednotlivci, ktorých stretávame, fakt, že ubližujú iným, je realitou. Tým ale dehonestujú aj svoj život a vlastnú ľudskú dôstojnosť, pretože žijú bez hodnôt, bez lásky a vzájomného prijatia.

Biela mágia

Paradoxne je o niečo zákernejšia tzv. „biela mágia“. Skrýva sa totiž za úprimnú snahu pomôcť; avšak prostredníctvom mágie. Príkladom bielej mágie je veštenie, numerológia, astrológia, rozličné rituály ľudových liečiteľov či alternatívna medicína. Na Slovensku je jej častým predstaviteľom zrv. „reiki“, liečiteľská metóda vychádzajúca z východných filozofií (podľa reiki je Boh energia, nie osoba; človek aj všetko vôkol neho je iba „to“, pozn.). Podľa pátra Leopolda reiki súvisí „so zasvätením sa zlému“, keďže, podobne ako v ostatných druhoch bielej mágie, aj tu koná zlý duch. Diabol skrze rozličné rituály lieči človeka či ho dokonca uzdravuje. Veľmi dobre vie, ako si ceníme vlastné zdravie! „Za najvyššiu hodnotu ľudského života si ale pýta DPH“, upozorňuje exorcista. To je, ako môžeme vidieť, úplne v protiklade so životom a dielom Ježiša Krista, ktorý je prameň živej vody pre všetkých, ktorí veria.

„Je teda biela mágia v protiklade s Božou mocou?“ pýta sa v diskusii s pátrom Leopoldom moderátorka Vanda Tuchyňová. Kladná odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Kresťanstvo je predovšetkým náboženstvo vzťahu; nepomáha pomocou predmetov, ako to môžeme vidieť pri mágii, ale prostredníctvom Slova. Boh vo svojom Slove ponúka človeku vzťah! Je ten, ktorý hovorí „záleží mi na tebe“„chcem s tebou vytvoriť vzťah, založený na dôvere“. Človek na túto ponuku odpovedá vo svojom krste. „Biela mágia je preto prejav nevernosti vzťahu s Bohom“, konštatuje páter Leopold.

Diabol alebo Boh?

Rozpoznať, či ide o uzdravenie Bohom alebo diablom, vieme všetci (hoci sme si to zrejme nikdy neuvedomili). Páter Leopold hovorí, že Boh nepotrebuje rituály aby uzdravil človeka; nepotrebuje žiadne energie ani kamienky. Iba liečiteľ, uzdravujúci pomocou bielej mágie využíva tieto „pomôcky“... a hovorí veľa o sebe, keďže jeho sebavedomie rastie priamo úmerne tomu, koľkých ľudí už „uzdravil“. Práve tu sa ukazuje veľký rozdiel medzi uzdravením z viery a bielou mágiou – kresťania veria, že ten, kto uzdravuje je Boh, tvorca všetkého; nie človek. Veď náboženstvo je založené na oddaní sa Bohu, nie na ovládaní jeho moci! Úsilie nadobudnúť vládu nad Bohom, dominovať a riadiť to, čo je nadprirodzené je jedným zo základných kameňov mágie (pozri Ez 13, 18-19); a súčasne antitézou skutočného vzťahu medzi Stvoriteľom a Jeho stvorením.

Istý šok môže vzbudiť názor exorcistu Leopolda Jablonského na to, že kresťania sú v útokoch zlých duchov ohrození viac ako nekresťania. Ak totiž človek nie je kresťanom, prepadá bielej mágii vo svojom „úprimnom hľadaní pravdy na vlastnej duchovnej ceste.“ Kresťan, ktorý už raz prijal Ježiša, už vie, komu verí, a preto vie viac aj o tom, čo je dobré a čo je zlé. V zmysle biblického „ten, ktorý viacej poznal, toho viacej zbijú“, páter upozorňuje na potrebu uvedomovať si vzťah, ktorý máme s Bohom. „Kresťan má väčšie DPH ako nekresťan, pretože si uvedomuje, že sa otvára zlu“, hovorí Leopold. Zároveň dodáva, že u kresťana neplatí známe: "neznalosť zákona neospravedlňuje", pretože vo svojom konaní musí byť pripravený znášať dôsledky.

Stupne posadnutosti

Exorcista Leopold Jablonský popisuje päť stupňov, v ktorých sa otvárame zlým veciam. Od pokušenia (prvý stupeň) až po posadnutosť diabol využíva telo, myseľ aj vôľu človeka; hoci tento stav nie je stály a človek má aj „svetlé“ chvíle. Pri pokušení máme ešte stále možnosť povedať „nie“. Zažívame ho všetci a na mnohých miestach o ňom svedčí aj Biblia (témy o tom, ako satan pokúša a Boh skúša a preveruje svoj ľud sa tiahnu od 3. kapitoly Genezis až po záver knihy Zjavenia, pozn.). Druhý stupeň – zviazanosť – už spútava istú časť života človeka a robí ho neslobodným. Ľudská bytosť stráca svoju dôstojnosť a slobodu kvôli závislosti (drogy, alkohol, sex,...). Takzvaný ´diabolský útlak´ je tretím stupňom posadnutosti a môže sa týkať tak osôb ako aj priestorov. Posadnutosť už pripomína štvrtý stupeň, ktorý sa označuje pojmom ´prienik´. Trvá určitý čas, človek je v ňom akoby v bezvedomí a diabol si používa jeho telo a všetky schopnosti. Samotná posadnutosť je posledným a najhorším stupňom, kedy diabol získava okrem tela všetko to, čo Boh s láskou vložil do každej ľudskej bytosti – myseľ aj vôľu.

„Diablovi nejde o to, aby sa prezentoval; nechce byť spozorovaný a spoznaný.“ 

Zle, horšie, najhoršie

Ako zistíme, že je zle? Je vôbec možné rozpoznať „symptómy“? Na túto otázku je potrebné odpovedať opatrne. „Diablovi nejde o to, aby sa prezentoval; nechce byť spozorovaný a spoznaný.“ Jeho cieľom je zašliapať dôstojnosť človeka. Nie všetko je ale hneď zlé a od zlého! Existuje množstvo prirodzených príčin, prečo máme problém. Z tohto dôvodu robí exorcista dlhú diagnostiku a vždy spolupracuje s lekármi aj psychiatrom. Až keď sa ukáže reálne opodstatnenie duchovnej pomoci, až vtedy robí tzv. „modlitbu exorcizmu“.

Páter Leopold popisuje dva druhy symptómov, ktoré nasvedčujú problému posadnutosti. Sú to symptómy, ktoré priamo zasahujú oblasť ľudskej psychiky a také, ktoré okamžite spozorujeme. V prvom prípade je častým znakom posadnutia nulová reakcia tela na lieky aj liečbu; človek sa pritom javí ako niekto, kto má psychický problém. Druhú množinu symptómov prosto spozorujeme – človek odpadne, hovorí zastaranými jazykmi a pod. Pri jasne identifikovanej posadnutosti sa používa oficiálna modlitba exorcizmu, ktorá je prednášaná v druhej osobe, a ktorá zlému duchovi nariaďuje opustiť telo, dušu aj myseľ človeka. Posadnutosť sprevádza i viditeľné zhoršenie vzťahov s inými ľuďmi. V praxi sa ale stále potvrdzuje, že návratom človeka k Bohu – zrieknutie sa zlého a modlitba – vzťahy napravuje a človeku vracia jeho stratenú dôstojnosť.

Liečba posadnutosti

Tvárou v tvár voči prejavom fyzickej ťažkosti, osobným vnútorným bojom, až po pokus o samovraždu, týranie, sužovanie a stratu vedomia alebo vyslovene rúhačské a nenávistné výpovede voči Bohu a posvätnu je legitímne sa pýtať, či je osoba ovládaná diablom, alebo trpí psychickou chorobou. Faktom je, že správne rozlíšenie medzi patologickým správaním psychického pôvodu a démonickým ovládnutím, ktoré sa vyskytuje v dvoch-troch prípadoch z tisíca, ostáva i dnes veľkou neznámou. Psychiater Daniel Ďaďan, hoci sa na problém „posadnutosti“ pozerá z medicínskej stránky, konštatuje, že sa počas svojej praxe stretol aj s prípadmi, v ktorých vybadal, že „vplyv zlého ducha tu asi bol.“ Psychiater si spomína i na pacienta, ktorý tvrdil, že je posadnutý diablom; nereagoval na nič z klasickej medicíny a jeho liečba bola charakterizovaná ako neuspokojivá. Sestričky v nemocnici ale našli spôsob, ako s týmto človekom komunikovať. Keď čokoľvek uviedli slovami „vstať v mene Ježiša Krista“, pacient vstal, reagoval a poslúchal. Páter Leopold i preto konštatuje, že „jedinou autoritou, v ktorej je možné vyháňať zlých duchov je autorita Ježiša Krista a moc, ktorú On zveril apoštolom.“ Podľa neho cirkev až počas svojho dejinného vývoja zistila, že stred s duchovným svetom je nebezpečný, a tak s cieľom chrániť veriacich, vyhradila „službu vyháňania“ konkrétnym jednotlivcom; keďže stáť zoči-voči duchovnej autorite nemôže a nedokáže každý. Ak teda tvrdíme, že kresťanstvo je náboženstvo zaručené Božou autoritou, neznamená to elitárstvo ani pýchu. Kresťan si uvedomuje, že sa stal kresťanom vďaka Božej milosti; a že nevlastní monopol na spásu. Leopold i preto pripomína, že nie kresťania hovoria, čo je dobré a čo je zlé, ale Kristus. Oni sú len tými, ktorí rešpektujú Kristovu autoritu a Jeho rozlišovanie dobrého od zlého.

„Vzťah s Bohom je prvá vec, na ktorú diabol útočí.“

Neúspech v liečbe?

Exorcizmus nebýva neúspešný, hovorí Leopold. Výnimkou je iba fakt, ak sa človek, posadnutý zlým duchom, sám nechce oslobodiť. Toto rozhodnutie je jeho slobodným rozhodnutím; má slobodnú vôľu, ktorá mu bola daná Bohom, a ktorú musí rešpektovať aj exorcista. Páter Leopold preto uvažuje o veľkosti slobody, ktorú máme od Boha a ktorú nám neberie aj napriek tomu, že konáme zvrátené veci a ubližujeme iným ľuďom. Aj duchovným bytostiam, hoci sa postavili proti Bohu, je ich slobodná vôľa ponechaná; môžu teda aj slobodne škodiť. Podľa pátra Leopolda definitívne platí, že „ak raz dal Boh človeku slobodnú vôľu a človek sa rozhodol konať hlúposti, Boh mu v tom nebráni.“ To napokon vidíme mnohokrát i v našich dejinách, „v ktorých sa človek prosto rozhodol, chcel a urobil“ – dodáva Leopold. Nádejou mnohých je praxou overený fakt, že v živote toho, kto verí, zlo slabne a odchádza – i bez exorcizmu! Aj preto možno túto službu označiť za „reevanjelizáciu duchovného života.“

Slovo má moc

„Z našich úst nech vychádza dobré slovo na potrebné budovanie“, hovorí apoštol Pavol. V Matúšovom evanjeliu zase nachádzame „reči na vrchu“ a v nich piate prikázanie „nezabiješ“. „Zabíjame však vždy, keď povieme zlé slovo!“ pripomína Leopold. Ak ohovárame alebo preklíname „robí to z nás ľudí, ktorí majú hrubé srdce.“ Zároveň však „hrubne aj naše svedomie a my sa stávame necitlivými.“ Ježiš nás učí žehnať. Leopold preto hovorí, že „ak sme schopní modliť sa a žehnať ľuďom, ktorí robia zle, v našom srdci sa nemôže usídliť zlo.“ Ako jediný a správny liek páter označuje príklad Ježiša Krista; toho jediného, ktorý zlomil moc diabla. „Iba tento liek mám v lekárničke“, uzatvára Leopold Jablonský.

Vzoprite sa mu a on utečie“

Slová, ktoré vyslovuje apoštol Peter, sú určené nám všetkým. Ako kresťania nemáme dôvod pred zlým utekať, pretože za týmto Slovom stojí Kristova autorita. „Skrze krst sme sa stali Božími deťmi, a preto je to diabol, kto má mať obavu z nás.“ Útlak zo strany zlého možno zároveň chápať ako službu vernosti. „Musíme si byť vedomí, že sme na Božom území; že Boh o tom všetkom vie... a aj zlo si môže použiť nato, aby človeku dal spoznať svoju moc“ – hovorí exorcista a za jedinú bariéru, za ktorú zlý duch nikdy neprejde označuje „ľudskú pokoru a poslušnosť.“

„Vzťah s Bohom je prvá vec, na ktorú diabol útočí“pripomína páter Jablonský. Po tomto útoku prichádza strach; strach, ktorý nepozná hraníc. Riešením sú slová štvrtého evanjelia – dokonalá láska tento strach vyháňa. Puto lásky, vyplývajúce zo vzťahu človeka s Bohom, dáva navyše veľkú silu našim modlitbám. Aj preto sa exorcista Leopold Jablonský v závere stretnutia pomodlil za všetkých prítomných; poďakoval za dar života, ktorý nám bol daný a prosil za dar nového života v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.

Hedwiga Hennelová
Foto: wikimedia.org, Ľubo Bechný

 
  pošli na vybrali.sme.sk