BLOG Autor: Andy Skubla, 3 november 2013

Toto je list, ktorý bol napísaný 17. augusta 2012 a poslaný viacerým právnikom. (krátené)

                                                                       * * *

Chcem zamerať pozornosť na spúšťací prvok celého procesu odvolania. Faktický základ a východisko pre túto úvahu je obsiahnutý v slovách z vyhlásenia apoštolského nuncia: “Na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v trnavskej arcidiecéze…” [1] Pokus o ich analýzu z rôznych uhlov pohľadu chce byť hlavnou osou tohto listu.

Ak podľa právnej terminológie zostaneme pri odvolaní biskupa, v kán. 193 cirkevného práva (Codex Iuris Canonici, CIC) sa hovorí o „zachovaní spôsobu postupu“ a o „vážnych dôvodoch“ pri odvolávaní z úradu. Preto som sa chcel oboznámiť s procedurálnym priebehom podobných prípadov odvolania inde vo svete.

V liste Mons. Denisa Harta, arcibiskupa Melbourne, ktorý zaslal šéfredaktorom niektorých austrálskych denníkov ako reakciu na články o odvolaní biskupa Morrisa (máj 2011), sa píše: „Fakticky Svätá stolica viedla pastoračný proces v dialógu s biskupom Morrisom viac ako jedenásť rokov zahŕňajúc stretnutia s najvýznamnejšími predstaviteľmi troch dikastérií Rímskej kúrie, množstvo stretnutí v Ríme a osobné stretnutie s pápežom Benediktom.“ [2] Zaujímavá je tuná spomenutá dĺžka celého procesu: 11 rokov. Ďalej to, že apoštolská vizitácia diecézy Toowoomba sa uskutočnila v apríli 2007, teda 4 roky a jeden mesiac pred samotným Morrisovým odvolaním. Tým bol daný biskupovi dostatočný čas na nápravu vytýkaných mu záležitostí. Keďže nie je v záujme Cirkvi trestať vinníkov kvôli trestu samotnému, ale skôr im pomáhať, aby sa napravili s Božou pomocou a s bratskou pomocou spoločenstva. Tento základný princíp je napríklad vyjadrený aj v kán. 1341 CIC. Ohľadom rýchlosti tohto procesu, ktorý predchádzal odvolanie, severoamerický cirkevný právnik páter Jeff Cabral dopĺňa: “Keď biskupove činy začínajú rúcať spoločenstvo Cirkvi, alebo sú iné kánonické dôvody, vtedy pápež môže zakročiť. Zvyčajne pápež môže odvolať biskupa z úradu po kánonickom procese. Ale v týchto prípadoch [Jean-Claude Loemba z Republiky Kongo a Williama  Morrisa z Austrálie], pápež, majúci starostlivosť o celú Cirkev a spásu duší, musel konať dosť rýchlo.” [3]

Je prirodzené sa pýtať: Ak časový rámec 4 rokov, ktoré tam uplynuli od vizitácie po odvolanie, je označený ako “dosť rýchle” konanie, aký činiteľ potom mohol spôsobiť tú kozmickú rýchlosť a ráznosť s akou sa postupovalo v Trnave? Ponúka sa vysvetlenie, že dĺžka procedúry 4 (resp. 11) a viac rokov mohla byť považovaná za príliš dlhú dobu a Svätá stolica uznala nutnosť podobné procesy výrazne zrýchliť. Tomu by povedzme nasvedčovala aj kritika, ktorej čelili vatikánske kongregácie pre pomalé reakcie napríklad na kandidatúru paraguajského biskupa Fernanda Luga v prezidentských voľbách v roku 2008 a jeho následné zvolenie za prezidenta.

Možno sa však na celý prípad v Trnave pozerať aj ako na jednu fázu, etapu vážnejších pohybov, o ktorých sa zmienil Mons. Charles Scicluna, promótor spravodlivosti Kongregácie pre náuku viery, keď povedal „že opatrenia kánonického práva, ktoré povoľujú tresty proti biskupom, vinným ‘z nedbalosti a zlého úmyslu’, by mali byť aplikované prísnejšie. Potrebujeme používať nástroje, ktoré nám dáva kánonické právo a tradícia pre vyžadovanie zodpovednosti biskupov. Mons. Scicluna kritizoval ‘smrteľnú kultúru ticha’ a ‘úmyselné odmietanie známych faktov’. Poukázal na to, že tresty pre ‘duchovenstvo’ podľa kánonického práva môžu byť rovnako aplikované na biskupov, hoci tento fakt je často ‘ignorovaný’. ‘Nie je to otázka zmeny zákonov, ale aplikovania toho, čo máme‘, povedal. Prelát uznal, že trestanie biskupov spadá pod pápeža, ale navrhol, že  pápežovi zástupcovia v rôznych krajinách (známi ako apoštolskí nunciovia) by mu mali poslať dôkazy, ktoré potrebuje, aby konal. ‘Nuncius v krajine reprezentuje záujmy Svätého Otca voči miestnej cirkvi, ale zároveň má povinnosť počúvať ľudí, aby tlmočil starosti miestnej cirkvi Svätému Otcovi.’” [4], [5], [6]

Tento signál naznačujúci zmenu trendu v postihovaní biskupov možno mieri ku globálnejšiemu riešeniu otázky eventuálnej možnosti trestného činu spolupáchateľstva u biskupov v súvislosti s tutlaním pedofilnych trestných činov svojich klerikov. Aj v tejto oblasti je plne kompetentná voči biskupom konať Apoštolská stolica nevylučujúc ani odvolanie biskupa z jeho úradu, či ustanovením iných skutkov pokánia. Avšak paradoxne na druhej strane v civilných súdnych sporoch s kňazmi v USA, čo sexuálne zneužívali maloletých, kde žalobcovia vinili aj pápeža a Vatikánske úrady, Jeffrey Lena, právnik zo Spojených štátov, ktorý zastupuje Apoštolskú stolicu v rôznych medzinárodných záležitostiach, úspešne dokázal v procese vo Wisconsine, že pápež nemá jurisdikčnú kontrolu nad americkými biskupmi. To, že najmä v severoamerickom prostredí je to stále citlivá téma, vidno aj z okamžitých reakcií na odvolanie arcibiskupa Róberta Bezáka v médiách, napr. [7], [8], [9].

No za urgentnosťou postupu v Trnave môže byť hoci aj jednoduchá príčina, a to celkom obyčajný ľudský faktor. Od neho závisí, ako sa prezentujú tie „vážne obvinenia”, ktoré spomína list apoštolského nuncia [12]. Kde a ako sa položí dôraz. Ktorí ľudia, akým spôsobom a ako frekventovane tie obvinenia prednesú. Akú subjektívnu interpretáciu nesie so sebou vecný obsah týchto obvinení a podobne.

Vráťme sa späť na Slovensko. Počiatok prípadu opísaný slovami “Na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v trnavskej arcidiecéze…” [1] vymedzuje celé obdobie, od zaslania prvých sťažností do Ríma až po deň odvolania arcibiskupa, približne na dva roky, možno ešte menej. Od apoštolskej vizitácie v Trnave (22. január – 1. február 2012) po zverejnenie odvolania z úradu 2. júla 2012 prešlo iba päť mesiacov. Čiže v Austrálii trval celý proces 11 rokov, tuná 2 roky. Tam od vizitácie po odvolanie prešli 4 roky, tuná 5 mesiacov. Tam osobné stretnutie s pápežom, tuná: „Mons. Róber Bezák (...) odovzdal osobne list Svätému Otcovi...“ (z listu pána arcibiskupa Mons. Zvolenského, ktorý sme dostali ako odpoveď na náš list zo dňa 16. júla 2012 [10]). A naviac „Pred zverejnením rozhodnutia Svätého Otca prefekt Kongregácie pre biskupov na žiadosť Mons. Bezáka mu poskytol možnosť osobného stretnutia s ním. Stretnutie sa však neuskutočnilo.” [1] O tomto hovorí aj sám arcibiskup Mons. Bezák: “Z uvedeného dôvodu som Vás na predmetnom stretnutí (rozhovor dňa 26. júna) žiadal o stretnutie s prefektom kongregácie pre biskupov, prípadne so Svätým Otcom.” [11] Ani jedno sa neuskutočnilo.

Rešpektuje v tých dokumentoch naznačený spôsob postupu kongregácií v súčinnosti s nunciatúrou dôstojnosť ľudskej osoby obvineného a jemu vlastných práv a bolo v plnej miere zachované právo obvineného na obhajobu?

Nebola týmto procedurálne narušená zásada, že vyhlásenie trestu nikdy nemožno vykonať bez toho, aby sa nedospelo k morálnej istote, ktorej nadobudnutie musí byť objektívne a musí vyplývať o.i. aj zo skutočnosti, že obvinený mal možnosť brániť sa?

Cirkev by mala byť inštitúciou, v ktorej je možné dovolať sa spravodlivosti v duchu pravdy i lásky. Napokon, trest je vždy v Cirkvi tým najkrajnejším riešením. V občianskej spoločnosti je už takmer nemysliteľné, aby mohol byť niekto potrestaný bez riadneho súdneho procesu so všetkými a plnými garanciami, ktoré sú s takýmto procesom spojené a aby nebolo v plnej miere zachované právo obvineného na obhajobu. Rovnako aj v Cirkvi je riadnou cestou k aplikácii trestu súdny proces. Existuje však aj prax trestať bez súdneho procesu, dekrétom, hoci iba výnimočne a to vtedy, keď „oprávnené dôvody prekážajú, aby sa súdny proces uskutočnil“ (kán. 1342, § 1). Dekrétom sa nemôžu uložiť ani vyhlásiť trvalé tresty (porov. kán. 1342, § 2). To, že arcibiskup bol obvinený, dosvedčuje explicitne použité slovné spojenie “a vážnych obvinení vznesených voči Vašej excelencii” v liste apoštolského nuncia zo dňa 26. júna 2012. [12]

Bol pán arcibiskup Bezák tým činom, že bol zbavený úradu, potrestaný? Ak bol potrestaný (dekrétom), je tento trest trvalý? Ak mu bol uložený trvalý trest dekrétom, nie je to v priamom rozpore s Cirkevným právom?

V cirkevno-právnom systéme existujú viaceré druhy trestov. Sú to buď tresty zamerané hlavne na nápravu páchateľa, či na znovunastolenie legálnej spravodlivosti, alebo zamerané na znovuobnovenie pokoja a poriadku v cirkevnom spoločenstve a vôbec dôveryhodnosti Cirkvi. V tomto zmysle Cirkevná prax pozná tzv. odium plebis – čo je následná negatívna reakcia cirkevného spoločenstva po delikte klerika – a má aj svoje trestnoprávne zohľadnenie, porov. kán. 1399: „… za vonkajšie porušenie Božieho a kánonického zákona možno len vtedy potrestať spravodlivým trestom, keď zvláštna závažnosť vyžaduje potrestanie a nalieha na nevyhnutnosť, aby sa predišlo škandálu, alebo aby bol škandál potrestaný.“ Chcem podčiarknuť slová “zvláštna závažnosť”, t.j. vo vážnej veci, keď sa hovorí o potrestaní škandálu. Už predtým citovaný nunciov výrok „Na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi…“ môže naznačovať, že práve tieto aspekty „škandalózneho správania“, či snáď „potenciálne škandalózneho správania“, sa uplatnitnili v trnavskom prípade odvolania.

Dovolím si tu malé odbočenie a poukážem na reflexiu prof. Seiferta (viď [13]) ohľadom zaujímavého prípadu v katolíckej Cirkvi v susednom Rakúsku: Prednedávnom bol do farskej rady vo farnosti Stützenhofen veriacimi zvolený pán Florian Stangl (26), ktorý žije v registrovanom zväzku so svojim partnerom. Poľský kňaz Gerhard Swierzek ho odmietol prijať za člena svojho poradného zboru, čo vyvolalo vlnu nesúhlasných ohlasov nie len vo farnosti, ale vzhľadom na rýchlu medializáciu, aj v celej spoločnosti. Najzaujímavejšie je to, že viedenský kardinál Christoph von Schönborn, O.P. účasť pána Stangla, žijúceho vo verejne známom homosexuálnom zväzku, vo farskej rade odobril. Akú spojitosť to má s našim prípadom? V jednoduchej otázke: Zohľadňujúc aj komentár prof. Seiferta nie je kardinálove gesto oveľa “silnejšou kávou” pre Rímske kongregácie, ako – podľa niektorých slovenských veriacich a kňazov (a biskupov?) – pochybné a škandalózne spávanie a vyjadrovanie sa arcibiskupa Bezáka? Isto však je extra silnou kávou pastiersky list z roku 2006 od odvolaného austrálskeho biskupa Morrisa, v ktorom navrhuje “oveľa väčšiu otvorenosť pre zaistenie, že Eucharistia bude môcť byť vysluhovaná, ako je diskutované medzinárodne, národne i lokálne: svätenie ženatých, prijatie bývalých kňazov, ženatých či slobodných, do aktívnej služby, svätenie žien, vydatých či slobodných, uznanie anglikánskych, luteránskych a aj vysviacok Cirkvi jednoty bratskej.” [14]

Vieme nájsť niečo porovnateľné vo verejných prejavoch odvolaného trnavského arcibiskupa? Pozná cirkevné právo a cirkevná súdna prax nejaké kritériá na odstupňovanie závažnosti verejného pohoršenia zo škandalózneho správania delikventa? Ak potom uvážime toto komparatívne kritérium, aká intenzita, či akčný radius, sa priraďuje nasledovným prípadom?

  • Fakt, že dávnejšie niektorí americkí biskupi, a nie len americkí a nie len dávnejšie, tutlali pedofilné trestné činy klerikov, hoci pravdepodobne nie s úmyslom napomáhať trestnému činu pedofílie, ale so zámerom neškodiť dobrému menu Cirkvi, spôsobil a stále pôsobí boľavé pohoršenie. Aké relevatné kroky boli zo strany Rímskych kongregácií podniknuté voči týmto biskupom?
  • Na jeseň 2011 sa objavil v nemeckom katolíckom časpise PUR Magazin článok „Biskupi ako porno-producenti“, ktorí vyniesol na svetlo škandalózne skutočnosti ohromných rozmerov. Desať rokov sa katolícky laici v tejto krajine neúspešne snažili intervenovať u svojich biskupov ohľadom činnosti vydavateľstva Weltbild v 100 %-nom vlastníctve samotných biskupov, ktoré produkovalo 2500 pornografických titulov, o ktorých sa médiá popisujúce kauzu vyslovili [15], že obaly kníh sú príliš sexuálne explicitné na to, aby boli reprodukovateľné, pretože zahŕňali perverznú sexuálnu fantáziu každého typu. Weltbild tiež predával knihy, ktoré propagovali satanizmus, okultizmus, ezoteriku a anti-kresťanskú ateistickú propagandu. Aké bolo toto pohoršnie?! Opäť sa pýtam, či boli vykonané nejaké kroky zo strany Rímskych kongregácií a aké?
  • Nakoniec, keď sa dňa 24. februára 2010 Bezákov predchodca, emeritný arcibiskup Mons. Ján Sokol, prezentoval pred celým Slovenskom tak, že sa objavil pred kamerami najsledovanejšej slovenskej televízie a v hlavných večerných správach držal v rukách a komentoval Bezákovu súkromnú korešpondenciu (list zo dňa 13. septembra 2009, [16]), pre mnohých slušných ľudí to bolo tiež veľkým pohoršením. Naviac, nebola tým samým činom naplnená matéria obsiahnutá v kán. 1373 CIC? Pán arcibiskup Bezák reagoval na danú skutočnoť verejným vyhlásením [17] a podporili ho aj trnavskí dekani [18].

Tisíce veriacich i ľudí dobrej vôle na Slovensku a za jeho hranicami hľadali v rôznych obmenách v podstate odpoveď na jedinú otázku: Aký vecný obsah je ukrytý za slovami apoštolského nuncia v Slovenskej republike, arcibiskupa Mons. Maria Giordana: „Na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v trnavskej arcidiecéze…“ A nepýtali sa to iba zo senzáciechtivosti, ale aj preto, že si vážili arcibiskupa Mons. Bezáka ako čestného, úprimného, ľudsky prístupného a vzdelaného muža Cirkvi. A mnohí to hneď po jeho odvolaní z pastoračného riadenia arcidiecézy aj deklarovali (napr. [19], [20], [21], [22], [23], [24]).

Nasledujúce otázky si kladiem len sám pre seba: Nestoja vlastne pápež a arcibiskup Bezák na jednej strane tej istej barikády? Nie je snáď prípad Bezákovho odvolania len ďalšou časťou zo série udalostí v pohnutom dianí v Rímskej kúrii za posledné roky? Jedna z udalostí, ktoré bývajú svetovou verejnosťou interpretované ako diskreditácia Vatikánskeho štátneho sekretariátu, alebo dokonca, žiaľbohu, čo je najsmutnejšie, priamo či nepriamo aj samotného Svätého Otca? A nešlo vlastne niektorým zúčastneným “tak trochu” tiež práve o toto?

                                                                      * * *

Toľko list. Po jeho opätovnom prečítaní si uvedomujem ten zmätok, v ktorom sme sa veriaci kresťnia-katolíci ocitli minulé leto a takisto sa zamýšľam, aký je stupeň korelácie medzi, na jednej strane, rôznymi oficiálnymi vyhláseniami a tým prívalom otázok na strane druhej. Na záver chcem dodať, že môj názor, dedukovaný aj z nunciovho výroku a naznačený v posledných otázkach, sa za posledný rok v podstate nezmenil: Lokálni hráči hrajúc svoje provinčné hry sa nevedomky stali súčasťou globálnych zápasov a „pomohli“ tak pápežovi – k jeho odchodu.

Použité zdroje:

[1] Vyhlásenie Apoštolskej nunciatúry na Slovensku v mene Svätej stolice, http://www.tkkbs.sk

[2] Hart, D.: Archbishop's letter to The Age, http://www.cam.org.au

[3] Fraga, B.: Why pope 'removes' some bishops, but leaves others in place, Our Sunday Visitor

[4], [5], [6] Vrchný vatikánsky žalobca vystúpil proti biskupom, ktorí maria vyšetrenie sexuálnych škandálov; http://www.lifenews.sk, http://www.tkkbs.sk, http://www.catholicherald.co.uk

[7] Allen, J.: Pope fires another bishop, http://ncronline.org/

[8] Winfield, N.: Pope fires Slovak bishop rare show of authority, http://news.yahoo.com

[9] Papst setzt slowakischen Erzbischof ab, Der Spiegel

[10] Škubla, A. et al.: List trnavských veriacich biskupom, dekanom a ostatným ľuďom dobrej vôle Slovenska, http://www.postoy.sk

[11] Bezák mohol prísť o úrad pre Sokolovo pochybné hospodárenie,  http://www.ta3.com

[12] Kopúnek, G.: Prepis listov, ktorými odvolali Bezáka, in Trnavský Hlas

[13] Seifert, J.: Should A Cardinal Confirm A Practicing Homosexual Parish Council Member? Some Critical Reflections, http://www.thepersonalistproject.org

[14] Morris, B.: Advent Pastoral Letter 2006, http://www.twb.catholic.org.au

[15] Westen, J. H.: German Bishops caught in massive porn scandal - why didn’t they listen to the faithful?, http://www.lifesitenews.com

[16] Tódová, M.: Bezák rázne napomenul Sokola, http://www.sme.sk

[17] Vyhlásenie Mons. Róberta Bezáka, trnavského arcibiskupa, http://www.tkkbs.sk

[18] Vyhlásenie dekanov trnavskej arcidiecézy, http://www.tkkbs.sk

[19] Vyjadrenie dominikánov slovenskej provincie k odvolaniu trnavského arcibiskupa mons. Róberta Bezáka, CSsR, http://www.dominikani.sk

[20] Vyjadrenie redemptoristov bratislavskej vice-provincie k zmenám v Trnavskej arcidiecéze, http://www.cssr.sk

[21] Stanovisko Pavla Kraveca, bývalého generálneho riaditeľa ŽSSK, http://pavelkravec.sk

[22] Jak to vidí Václav Malý, světící biskup pražský, in Český rozhlas, http://www.rozhlas.cz

[23] p. Vojtech Kodet, O.Carm.: Kauza Róbert Bezák (odpověď na otázku), http://www.vojtechkodet.cz

[24] p. Vojtech Kodet, O.Carm.: Róbert Bezák - poslušnost a dialog (odpověď na otázku), http://www.vojtechkodet.cz

 
  pošli na vybrali.sme.sk