Obrázok používateľa František Neupauer
Autor: František Neupauer

Prechádzal som popri Úrade vlády SR. Na Námestí slobody v Bratislave sú opäť rozložené stany. Tentokrát stany zdravotných sestier. Nechcem polemizovať o požiadavkách štrajkujúcich a o tom, že vonku je skutočne zima, či v blogu analyzovať oprávnenosť požiadavek... Len niekoľko poznámok k tomu, čo človek vidí napísané, keď kráča cestou od sochy Mareka Čulena smerom k prezidenskému palácu. Čo je "večne" napísané na pravej strane a čo píšu občania na transparentoch po ľavej strane cesty?

Pred očami mám nápis z roku 2010 "Právny štát?", za ktorým sa skrývali požiadavky a príbeh jednotlivca (vysokého úradníka ministerstva zdravotníctva). V roku 2012 bolo námestie zaplnené "do posledného miesta", keď štrajkovali učitelia. Bolo ich počuť , vidieť a dalo sa o. i. aj čítať: "Za dôstojnosť učiteľa!". "Už bolo dosť alibistických rokovaní!" čítame na jednom z nápisov v dnešných dňoch. Toľko stručne k "pravej strane cesty".

Ľavá strana má svoje stálice a nápisy už niekoľko desaťročí. Dotknem sa dvoch, ktoré si dlhšie všímam. Prvým je tento: "Marek Čulen 1887 - 1957". Čo sa skrýva pod týmto nápisom? Paradox, ktorý nemá obdobu v žiadnej krajine, kde už nevládne totalitná diktatúra. Mária Lavová ho v publikácii z roku 1971 prestavila nasledovne: "Marek Čulen bol jedným z najaktívnejších revolucionárov a zakladateľov Komunistickej strany Československa na Slovensku." Stále, keď idem okolo nápisu, za ktorým sa skrýva životný príbeh muža, ktorý spoluzakladal komunistickú stranu, mám pred očami príbehy tisícov mučených a väznených. A výsmech nás, súčasníkov, týmto obetiam. Hĺbka paradoxu je i v tomto: socha tohto muža sa nachádza na mieste nazývanom Námestie slobody. Komu to námestie vzdáva hold? Akej osobe? Akej slobode?

Druhý nápis je na pamätnej tabuli na budove Úradu vlády SR. Dlhý text začína citátom Ľudovíta Štúra z jeho reči na Uhorskom sneme. Dotýka sa obdobia jeho a našich národných a dejinných peripetií v 19. storočí, no pri obsahu, ktorý komunikuje dnes (zvlášť v týchto dňoch, keď sa stretávajú nápisy, ktoré nesú živé postavy s nápismi ukotvenými "na večnosť"), človek sa len ironicky pousmeje. Nápis na stene budovy, odkiaľ sa nám "slúži" je veľavravným práve vďaka tejto konfrontácii... "Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným."  (Ľudovít Štúr)

FOTO: http://www.ron-del.net/index.php?co=1&sub=3&kat=55&detail=1770 http://www.flickr.com/photos/russianchild007/9208028000/

 
  pošli na vybrali.sme.sk