Náboženstvo v Číne nepatrí na prvé miesta v rebríčku tamojších hodnôt. O to viac prekvapuje hlas čínskeho ekonóma, ktorého meno v anglickom prepise znie Zhao Xiao. Bývalý člen Komunistickej strany, ktorý neskoršie prestúpil na kresťanstvo, si myslí, že práve ono je cestou k ekonomickému úspechu Číny.

V roku 2002 počas návštevy USA pochopil významný rozdiel medzi americkým a čínskym hospodárstvom: "Zistil som, že americká trhová ekonomika stojí na morálnom základe. V Číne sme sa, naopak, sústredili na veľa ekonomických reforiem, ale nevenovali sme veľa pozornosti tomuto morálnemu základu. Stále potrebujeme túto premenu do oblasti morálky. Až potom môže byť tento druh organickej premeny úplnou reformou," povedal Zhao Xiao v rozhovore pre projekt Frontline/World.

Zhao Xiao uznáva, že ľudia podnikajú a pracujú, aby zarobili peniaze a rovnako je motiváciou firiem maximalizovať zisk. "Ale toto nesmie spôsobiť, aby firmy hľadali rýchle výsledky a krátkodobý prospech." Pre tohto čínskeho ekonóma je žiarivým príkladom Amerika, ktorú osídlili puritáni. "A ich snom, prečo prišli do Ameriky, bola potreba založiť mesto na vrchu, aby celý svet videl slávu Ježiša Krista, v ktorého verili." Zhao Xiao si myslí: "Ak je mojou motiváciou podnikať Božia sláva, je to motivácia, ktorá prevyšuje zisky. Potom nemôžem používať zlé metódy. Ak použijem nejaké zlé metódy na rozšírenie spoločnosti či na zarábanie peňazí, nie je to Bohu na slávu."

Drobné cirkvi vzrastajú

Ak je podľa neoficiálnych odhadov v Číne približne 130 miliónov kresťanov, čo do počtu sú silnejší ako Komunistická strana so 74 milióna členmi, postrehol to prestížny globálny týždenník Economist. Najrýchlejšie sa rozrastajú malé skupiny protestantov, ktorí sa stretajú vo svojich domoch. Podľa Economist-u nie sú takéto "domové kongregácie" ani zakázané, no ani úplne schválené. Zvyčajne sa veriaci stretajú v počte okolo 25 ľudí a nesmú sa dostať do konfrontácie so susedmi. Tak sa zaručuje, že majú pokoj od úradov. "Tým, že Strana udržuje domové cirkvi ako malé, zaisťuje si, že žiadna cirkev nie je natoľko veľká, aby ohrozila miestneho šéfa strany. Cenou za to je vzrastajúci počet týchto cirkví," píše Economist.

Takéto zhromaždenia nemajú problémy s peniazmi: netreba platiť žiadne odmeny duchovným či získavať prostriedky na stavbu chrámov. Na druhej strane sa však Biblie či piesne dajú zohnať len na internete a je problém nájsť skúseného pastora, ako to objasňuje Economist. "V Číne kresťan, ktorý verí dva roky, vyučuje toho, čo verí jeden rok," uvádza Zhao Xiao pre Economist.
Nárast kresťanstva v Číne dokladuje aj to, že z približne tridsiatky študentských lídrov, ktorí viedli protesty na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, až šiesti konvertovali na kresťanskú vieru. Economist si všimol zaujímavú skutočnosť: kým v Európe sa náboženstvo spája s tradíciou a rituálom, v Číne, naopak, s modernosťou, podnikaním a vedou.

Viera verzus strana

Je otázne, ako dopadne prípadný spor Komunistickej strany s čínskymi kresťanmi, najmä ako sa vyrieši otázka, či sa veriaci majú stretať po domoch a ich viera má byť len súkromnou záležitosťou alebo ju môžu deklarovať verejne. "Kresťania chcú ostať vnútri systému. Kresťanstvo je základom dobrého občianstva v Číne," povedal pre Economist Zhao Xiao, ktorý je profesorom medzinárodného podnikania a hospodárstva na Univerzite pre vedu a technológie v Pekingu. Problémom pre kresťanov, ktorí sa neprezentujú ako politická sila, môže byť očividne nekresťanská politika jedného dieťaťa, ktorá pokutuje mnohodetné rodiny.

Čína oficiálne umožňuje slobodu náboženstva, no len pokiaľ ide o nečlenov Strany. Straníci nesmú veriť. Zhao Xiao sa nazdáva, že čínska Komunistická strana už nemá charakter revolučnej partaje a chce ísť dopredu s dobou. Ako strana, ktorá by mala chrániť proletariát, už umožnila vstup do strany majetným vrstvám. V budúcnosti sa možno otvorí aj veriacim. "Prežíva, lebo sa neprestáva meniť," tvrdí Zhao Xiao.

Kniha, ktorú Čína nemá

Je pozoruhodné, ako sa Zhao Xiao dostal ku viere. Najprv ako vedec-ateista napísal článok Trhové hospodárstva s cirkvami a trhové hospodárstva bez cirkví, kde pozoroval nevyhnutnosť morálky ako ekonomického základu. To bolo v roku 2002. Potom však nahliadol aj dovnútra týchto cirkví, kde našiel radostných ľudí, ktorých radosť vychádzala z hĺbky ich srdca. Sám to tak opisuje v rozhovore pre Frontline/World.

V hľadaní pokračoval ďalej štúdiom Biblie. Začal ju však čítať nie preto, aby sa dostal k Bohu, ale aby našiel argument popierajúci jeho existenciu. Po troch mesiacoch čítania priznal porážku. "Zistil som, že takýto druh knihy Čína nemá. Čína má knihy o morálke, napríklad Konfúcius učí ľudí morálke. Máme aj filozofické práce, napríklad Lao-c’. Čína má veľa inteligentných diel, napríklad budhistické texty. Ale nemá takú knihu ako Biblia. Biblia je inšpirovaná Božou vôľou. Hovorí o histórii vzťahov medzi Bohom a ľuďmi, a takáto kniha v Číne neexistuje."

Kresťanský Boh uzavrel v priebehu stáročí zmluvu so svojím ľudom, napríklad s Abrahámom i Mojžišom. Desatoro Božích prikázaní je výstižným príkladom. Analogicky zmluvné vzťahy medzi ľuďmi či firmami majú pôvod v Božích zmluvách. Zhao Xiao verí, že práve prijatím kresťanstva by Čína nadobudla zmysel pre dohody: "Potrebujeme skupinu ľudí, ktorí dodržiavajú pravidlá. Až potom môže systém pracovať najefektívnejšie."

V Číne platí jedno úslovie: "Ako láska nie je bez príčiny, ani nenávisť nie je bez príčiny." Podľa Zhaa Xiaa však takáto kultúra zabránila milovať iných bez podmienok, kým kresťanská láska miluje všetkých bez rozdielu. "Ak čínska spoločnosť chce byť otvorenejšia a harmonickejšia, potrebuje ducha univerzálnej lásky," hovorí Zhao Xiao.

Matúš Demko
Foto: flickr.com, sem.ustb.edu.cn,

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.