Obrázok používateľa Marián Sekerák
Autor: Marián Sekerák on July 07, 2011

Categories: 

Pluralitná spoločnosť súčasného Západu je na prvý pohľad zavŕšením dlhého úsilia o pravú emancipáciu človeka. Ľud sa (navonok) oslobodil od mnohých pút a bremien, ktoré ho zväzovali a ťažili. Zdá sa, že konvergencia k pozemskému Edenu dosiahla svoj vrchol. Nespokojnosť v spoločnosti napriek tomu z rôznych príčin rastie...

...a jej charakteristickou črtou sú čoraz intenzívnejšie „patologické“ prejavy krízy ľudskej bytosti. Antropocentrizmus ako projekt úspešných evidentne zlyháva. Dokazujú to aj spomínané javy, ktorých prítomnosť je citeľná čoraz intenzívnejšie aj u nás. Slovenská spoločnosť, charakteristická svojou odvekou polarizáciou, sa dnes javí byť ešte viac rozdelenou. Radikálny pluralizmus postmoderny vyústil do fragmentácie kultúry, myslenia, vedeckého bádania, národa, celej spoločnosti i samotného človeka.

Zelení a modrí

K téme:
Najprv Kristovi, potom Ficovi

Počiatky vlády byzantského cisára Justiniána I. sa spájajú so známym povstaním Niká!, ktorého protagonistami boli spočiatku zrejme iba obyčajní športoví fanúšikovia, rozoznávajúci sa navzájom ako zelení a modrí. Túto historickú udalosť tak možno v histórii nájsť i pod takýmto „farebným“ označením. Pohľad na dnešné Slovensko a jeho obyvateľov môže pripomínať takéto zafarbenie, avšak v tomto prípade je farebné spektrum omnoho bohatšie. „Štiepne línie“ už dávnejšie nemožno stotožniť len s „mestom a vidiekom“ či „centrom a perifériou“.

Odkrývanie donedávna latentných spoločenských faktov umožňuje vznik omnoho väčšieho počtu proti sebe stojacich skupín: pravičiari a ľavičiari, konzervatívci a liberáli, veriaci a ateisti, Slováci a Maďari, nacionalisti a anarchisti, heterosexuáli a homosexuáli, Bratislavčania a „sedláci“, študenti spoločenských vied a exaktných vied, obyčajní a ešte obyčajnejší ľudia... Príliš mnoho erózií na takú malú krajinu. Rozdelenie je zrejmé a trhlina spôsobená rozličnými zemetraseniami sa pomaly rozširuje.

Choroby: diagnostika a liečba

„Kto sa dnes odváži otvorene pomenovať choroby tejto spoločnosti alebo príčiny, ktoré viedli k takémuto stavu je, žiaľ, buď verejne vysmiaty, ponížený alebo, v horšom prípade, sociálne eliminovaný.“

Zdá sa, že už je neskoro na zamedzenie pokračovania zdanlivo nezvratnej záhuby. Bez zveličovania, pretože sociálna neistota, demografická realita i hospodárska stagnácia sú kvantifikovateľnými javmi svedčiacimi jednoznačne o všeobecnej kríze. Kto sa dnes na Slovensku odváži otvorene pomenovať choroby tejto spoločnosti alebo príčiny, ktoré viedli k takémuto stavu je, žiaľ, buď verejne vysmiaty, ponížený alebo, v horšom prípade, sociálne eliminovaný. Pritom stačí povedať len „Kráľ je nahý!“. Lož, falošnosť, závisť, egoizmus, pretvárka, zlodejstvo... A zoznam je ešte dlhší. Autentické spytovanie svedomia – nevyhnutný očistný proces, je jediným spôsobom ako tieto choroby rozpoznať v sebe samom, pokúsiť sa ich liečiť a tak ozdraviť aj „telo“ tohto Leviathana, ktorým je štát. A štát, to som predsa aj ja!

Kde je naša bratská láska?

Komu inému, ak nie práve kresťanom by mali byť vlastné slová o odpustení, milosrdenstve, tolerancii, úprimnosti, čestnosti a bratskej láske? Kto iný by si mal ako prvý uvedomiť svoju zodpovednosť pred spoločenstvom, ktorého je súčasťou a pred Bohom, v ktorého verí? Prázdne politicky korektné frázy, blogerské horekovanie ani akademické „malomeštiacke“ pohoršovanie sa zjavne nezaberajú. To je skutočnosť a jasná výzva k aktivizmu, k rozhodnému činu. Začať však treba od seba. Podľa toho spoznajú všetci, že sme jeho, ak sa budeme navzájom milovať. To nie je „sentimentálna morálka“, je to rozpoznávacie znamenie kresťana v minulosti i dnes. Ubi caritas est vera, Deus ibi est.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: Anton Frič, www.fotoportal.sk

 
  pošli na vybrali.sme.sk