Autor: Igor Kossaczky, November 01, 2011

Categories: 

Presne pred týždňom sa stretli predstavitelia krajín eurozóny na summite v Bruseli, aby prerokovali ďalší postup v prípade Grécka ako aj budúcnosť eurovalu. Rokovania trvali viac ako osem hodín, ale definitívne riešenia nepriniesli.

Hlasovanie o eurovale nezatriaslo žiadnou krajnou tak ako Slovenskom. Okrem pádu vlády došlo k rozštiepeniu pravice, ktoré zrejme ovplyvní dianie na domácej scéne na minimálne jedno volebné obdobie. Faktom je, že na druhýkrát sme euroval schválili a vyvstáva pred nami otázka, čo to bude znamenať.

Grécky dlh

Medzi hlavné otázky summitu patrilo splácanie gréckeho dlhu. Napriek tomu, že Grécko dostalo už dve pôžičky, jeho dlh stále naďalej rástol. Časom začalo byť celej Európe jasné, že dlh Grécka je taký vysoký, že ho nie je možné splatiť a časť bude musieť byť odpustená. S tým napokon súhlasili aj držitelia gréckych dlhopisov, lebo v prípade, že by Grécko skrachovalo, nedostali by totiž zo svojich peňazí nič. Naskytla sa teda dôležitá otázka: Akú časť dlhu musia banky Grékom odpustiť? Po búrlivých rokovaniach na summite v Bruseli prišli lídri s finálnym číslom - 50 percent. Toľko dostanú banky späť v prípade, že už nenastanú ďalšie problémy. O tom sa ale dá pochybovať- viaceré inštitúcie sa totiž vyjadrili, že Grékom treba odpustiť aspoň 60 percent.

Okrem toho je otázne, či Gréci príjmu ponúkané peniaze na splácanie dlhov. S nimi by im totiž pribudla povinnosť väčších úsporných opatrení, ktoré diktuje Európa. V pondelok dokonca grécky premiér Papandreou vyhlásil, že o tejto otázke nechá hlasovať ľudí v referende, pričom údajne 60 percent Grékov považuje pôžičku za nevýhodnú. Bude Grécko nasledovať cestu Islandu?  

Kapitálová primeranosť

Ďaľšou témou, ktorá sa otvorila v Bruseli, bola kapitálová primeranosť. Kapitálová primeranosť je podiel vlastného kapitálu banky a rizikovo vážených aktív. Veľmi približne, hovorí o tom, aké veľké straty by mali byť banky schopné vykryť. V prípade, že je kapitálová primeranosť banky nízka, takáto banka nemusí prežiť, ak viacero jej dlžníkov nebude schopných splácať svoje dlhy. To je situácia, ktorá nastala v Európe. Preto, aby boli v budúcnosti banky odolnejšie voči takýmto krízam, a nemuseli vťahovať do svojich problémov celú Európu, rozhodlo sa na rokovaniach o zvýšení povinnej kapitálovej primeranosti na deväť percent. Banky si majú najprv skúsiť zaobstarať potrebný kapitál samy na finančných trhoch, ak to nebude stačiť, majú sa obrátiť na materské štáty. Poslednou možnosťou je pomoc od Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), teda eurovalu.

Zvýšenie sily eurovalu

Aj potom, ako sa krajiny eurozóny zaviazali prispieť do eurovalu, ostával systém jeho fungovania nejasný. Niečo z neho objasnil summit v Bruseli. Na oficiálnej stránke EFSF sa píše, že euroval má za úlohu požičiavať krajinám vo finančných problémoch. Súčasné financie EFSF by však nestačili na zachraňovanie krajín ako Taliansko či Španielsko. Rokujúci sa preto rozhodli posilniť euroval pákovým spôsobom. Pákový systém navýšenia eurovalu môže fungovať dvomi spôsobmi, vysvetľuje nemecký Spiegel. Prvým je jednoduchá myšlienka, že EFSF nebude ručiť za straty na štátych dlhopisoch v plnej výške, ale len za prvých 20 percent strát. Tým pádom so súčasnými financiami môže EFSF poistiť oveľa viacej dlhopisov, hoci len v obmedzenej výške. Druhým spôsobom je zriadenie špeciálnych fondov (SPV - special purpose vehicle), ktoré by mali prilákať investorov z neeurópskych krajín. Tieto SPV by nakupovali európske dlhopisy a opäť za ne do istej miery ručili. Detaily fungovania tohto systému zatiaľ niesú známe, rozhodnutie o nich by malo padnúť v priebehu novembra.

Otázky a pochybnosti

Aj napriek summitu má celé fungovanie eurovalu zatiaľ len veľmi hmlisté kontúry. Nezodpovedaných zostáva mnoho otázok. Bude stačiť 50 percentné skresanie dlhov? A budú banky ochotné aspoň toto skresanie dlhov akceptovať? Ako sa banky vysporiadajú s kapitálovou primeranosťou na úrovni deväť percent? Namiesto zháňania kapitálu, ktoré znamená znižovanie podielu súčasných akcionárov, sa budú totiž možno snažiť radšej predať svoje aktíva, čo je však krokom k recesii. Otázne tiež je, aký záujem bude o poistenie dlhopisov. Medzi nádejných investorov patrí Čína s ktorou už rokoval šéf EFSF Klaus Regling. Rusko a Brazília ponuku investovať do EFSF odmietli. Čo môže znamenať podiel Číny na mechanizme, ktorý má mať za úlohu záchranu európskych ekonomík? Niektorým otázkam sa podrobnejšie venujú napríklad na portáloch Finweb či britský Economist, odpovede však zatiaľ úplne presne nepozná nikto. Navyše, pri analýzach súčasnej situácie sa často zabúda na protesty šíriace sa európskymi krajinami, ktoré ešte môžu poriadne zamiešať karty.

Vinníci

Pre poučenie do budúcnosti je vhodné sa aspoň spýtať, kto je vinný za sučasnú situáciu. Odpoveď býva zväčša tá istá: nezodpovedné štáty na čele s Gréckom, ktoré sa stalo symbolom rozšafnej vládnej politiky, vysokých platov v samospráve a trinástych dôchodkov. Zamlčiavanou príčinou obrieho gréckeho dlhu sú však aj vysoké úrokové miery, za ktoré Grékom požičiavali banky. Prečo má krajina v problémoch platiť ešte viac? Týmto zvýšeným úrokom sa hovorí aj riziková prirážka. Sú to peniaze, ktoré majú vykryť potenciálne straty v prípade neschopnosti krajiny splácať svoje dlhy. Toto nastalo práve teraz, banky by teda mali vykryť straty na gréckych dlhopisoch z peňazí vyzbieraných na rizikových prirážkach. Problém však je, keď banky tieto financie namiesto šporenia na horšie časy investujú do ďalších rizikových aktivít, a potom žiadajú štáty o svoju záchranu, berúc si fungovanie európskej ekonomiky ako rukojemníka.

Igor Kossaczký
Foto: Flickr.com 

 
  pošli na vybrali.sme.sk