V známej skladbe si po osobných problémoch Rišo Müller zaspieval: „Áno moji drahí, som to ja, a aha celkom nahý...“ Vtedy sme pochopili trochu viac, kým je tento človek. Lebo človeka skutočne spoznáme až vtedy, keď je úplne nahý, keď už nemá čo viac skryť. Kedy spoznáme, kto je Boh? Čuduj sa svete, rovnako, keď je nahý – stojac vo vodách Jordánu.

Meditácia nad ikonou krstu Pána

Z prirodzeného hľadiska sa dnes v rieke Jordán stretli dvaja príbuzní, asi tridsaťroční muži, aby jeden druhému vykonal službu, o ktorú si požiadal. Z hľadiska nadprirodzeného však vidíme stret dvoch svetov, ktoré sa nemohli dotknúť už ani v snáď zaujímavejšom prostredí – vo vode, symbole tajomných a často aj človeku nepriateľských síl, ktorá sa ale dotykom svojho Stvoriteľa podmaňuje jeho moci. V Jordáne sa stretáva Boh s človekom a človek tu vykonáva čosi pre Boha.

Bože, kto si?

Centrom ikony je Ježiš stojaci vo vode, ktorá sa víri, lebo cíti, že do nej vstúpil ktosi, nad kým nemá moc. Ani muž znázornený vo vode nedokáže nabrať vodu do svojho krčaha, chráni sa, dvíha ruku, lebo sa bojí. Ale Ježiš stojí ako kráľ, pokojne, majestátne a sklonení anjeli posilňujú vznešenosť tejto chvíle. Z neba, od Otca, zostupuje na Ježiša Duch a lúče, ktoré predstavujú tajomstvo Trojice. V tomto pokojnom až nehybnom vertikálnom zobrazení trojjediného Boha sa po prvýkrát zjavuje tajomstvo Boha. On je Otec, Syn a Duch Svätý. A tento Syn je zároveň svätým Bohom aj nahým človekom.

Ján, človek dotýkajúci sa Boha

"Tento nahý Boh v Jordáne je reakciou na všetky negatívne obrazy Boha, keď je predstavovaný ako despota, vládnuci z nedohľadnej výšky, zabávajúci sa na ľudských osudoch."

Druhou hlavnou postavou je Ján Krstiteľ. Pozoruhodný je jeho odev, odlišný od opisu v evanjeliách. Od 4. storočia sa na ikone Bohozjavenia (ako sa táto ikona nazýva) ustálilo zobrazenie Jána ako filozofa, čo má zdôrazniť jeho úlohu proroka v tejto scéne – on svedčí o tom, ktorý vstupuje do vody k nemu pred zrakom celého sveta. Jeho ľavá ruka sa zdvíha k nebu zvýrazňujúc prekvapenie, prečo on má krstiť pôvodcu krstu. No dôležitejšou je jeho pravá ruka. Vystretá, skoro až napnutá Jánova pravica ukazuje nehodnosť človeka dotknúť sa Boha. A predsa ho Boh žiada, aby mu poslúžil. Tento nahý Boh v Jordáne je reakciou na všetky negatívne obrazy Boha, keď je predstavovaný ako despota, vládnuci z nedohľadnej výšky, zabávajúci sa na ľudských osudoch. Tento Boh má záujem o ľudský dotyk a o vzájomnú spoluprácu na dobre. Nehybný Ježiš prenecháva v tomto momente aktivitu na Jána Krstiteľa.

Nahá pravda o nás

Táto meditácia nad ikonou Bohozjavenia nemá byť kázňou v pravom zmysle slova. Iba pozastavením sa, konfrontovaním seba a Boha. To je napokon aj zmyslom ikon: naznačovať priepasť medzi terajším svetom a večnosťou no zároveň zdôrazniť už istú prítomnú viditeľnosť Božej reality. Natiahnutá Jánova pravica nás pozýva k odhaleniu toho, kým sme my. Napriek tomu, že nahým je Ježiš, jeho nahota v Jordáne odkrýva našu podstatu. Kým sme, zistíme, len ak sa postavíme zoči-voči tomu, čo (kto) nás presahuje.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

(Vysvetlenie ikony Bohozjavenia prevzaté z: Egon Sendler, Ikony Krista, Karmelitánské nakladateství Kostelní Vydří, 2010)