Ste unavení a znechutení tým všetkým, čo sa na Slovensku pred voľbami deje? Už vás nebaví iba sa prizerať a nadávať? Túžite po tom, aby Slovensko bolo raz iné?

Rozhodli sme sa na to ísť úplne inak. Vybrali sme si cestu modlitby a pôstu, lebo veríme, že tadiaľ môže viesť cesta. V minulosti sa mnohokrát ukázala moc modlitby, keď sa lámali a hýbali udalosti či veci. Nie je to politická kampaň a nechceme dávať do popredia žiadnu zo strán, ktoré kandidujú. Vybrali sme si túto cestu a chceme ju obetovať za múdrych, zodpovedných a hodnotovo založených politikov.

V dejinách kresťanskej asketiky sa prejavili viaceré druhy poslušnosti. Zamyslime sa nad nimi.

POSLUŠNOSŤ „STARCOVI“

Bola to napríklad poslušnosť určitej osobe, ktorá sa uplatňovala najmä medzi egyptskými mníchmi v prvých storočiach kresťanstva. Čo to znamená? Žiak, novic, si zvolil medzi mníchmi „starca“ – skúseného duchovného vodcu – a toho počúval na slovo. Žiak bol presvedčený, že bol to Boh, kto mu dal tohto starca za duchovného „otca“. Takáto úplná podriadenosť sa prirodzene mohla uplatňovať iba tam, kde neboli pochybnosti o tom, že ide o „starca“ nielen skúseného, ale tiež o naplneného Duchom Svätým.

List rektora KU
na Nedeľu Katolíckej univerzity v Ružomberku
29. januára 2012

Trinástou komnatou každého človeka je smrť, nikto na ňu nie je odborník. Aj ten, čo o nej veľa vie, keď sa objaví so svojimi tajomstvami, stíchne. „Smrť nie je zlá, je iba kus života ťažkého“, povedal Jíři Wolker pred svojou mladou smrťou. „Smrťou sa život nekončí, iba mení“, počúvame na pohreboch a v kostoloch, neznie to zle. Všetko je to pravda, aj to, že starnutie a umieranie nesie v sebe akúsi krivdu nenaplneného života, v ktorom sme ešte veľa nestihli. Pripomína mi to knihu talianskeho autora Dina Buzattiho „Prišli z púšte“, ktorú som veľmi dávno čítal, ale na hlavnú myšlienku si dobre pamätám. Mladí absolvent - dôstojník má veľké plány, ale na 2-3 mesiace ho pošlú zastupovať na púšť, strážiť bezcennú hranicu, na ktorej sa roky nič nedeje. Hrdina si zvykne, zostáva tam a stále čaká na príležitosť, že nepriateľ za hranicou niečo začne a on bude hrdinom. Na sklonku života pochopí, že márne čakal. Až keď zomiera, na hraniciach sa začína ním dlho očakávaný konflikt.

Uvedieme si príklady toho, ako o poslušnosti zmýšľali niektorí svätci. Najskôr uvediem príklad z prostredia Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) a potom z františkánskeho prostredia. V histórii zájdem až k počiatkom týchto dvoch rádov.

O Gorile čítame denne. Je veľká. Je viditeľná. Je centrom pozornosti. Je naša. Tvári sa, že je jediná, ale nie je. Je však strašne hladná, pri Gorile je možné rovno povedať že nenažraná. Požiera iné, dôležitejšie zvieratá a témy. Gorila je o podvodoch a kradnutí. Je o nenažranosti našich politikov. 

Čo by ste si pomysleli o lekárovi, ktorý by nechal vykrvácať na urgente pacienta,

o ktorom sa dozvedel, že zhavaroval preto, lebo nedodržal dopravné predpisy?

Povinnosť lekára je zachraňovať život a nie filozofovať, či si zdravotnú pomoc niekto

zaslúži alebo nie, však? Ak by totiž do dôsledkov začal príliš premýšľať a bol by napr.

Bez médií, širokej verejnosti, politikov. Avšak stále pod dozorom polície (pretože to bola nahlásená akcia). Takýto bol pochod od busty Jána Langoša až k jeho hrobu. Kráčali sme svižne, no napriek tomu nám to trvalo niečo viac ako hodinu. Dvojice, trojice predtým často neznámych ľudí sa spolu rozprávali. Krásny prejav solidarity. Jedna trojčlenná skupinka sa modlila ruženec. Nechýbala úprimná prosba aj za predsedu ÚPN.

Ako ide dohromady poslušnosť a sloboda človeka? Môže sa rozumom a slobodou obdarovaný jedinec podriaďovať niekomu druhému; nie je to proti jeho ľudskej dôstojnosti? Odpoveď na otázku poslušnosti je potrebné hľadať jednak v štruktúre človeka, ale tiež v realite skutočnosti, ktorá vznikla hriechom.

Čas je kruh. Preplávanie cez úžinu, ktorá sa napokon znovu zopakuje, len čo ňou prejdeš. Akurát o malý čas neskôr. To uznávam. Ale inak sa otáča do seba a cirkuluje.