Postoy

Najprv bola kniha Da Vinciho kód. Po nej prišla knižka Dekódovaný Da Vinci. Autorkou tej druhej je Amy Welbournová.

Nie je Da Vinciho kód len fikciou?
Da Vinciho kód je skutočne fiktívne dielo. Dan Brown prezentuje veľa tvrdení o histórii, náboženstve a umení ako pravdu, a nie ako časť jeho fiktívneho sveta. Tieto tvrdenia vkladá Brown do úst učencov. Okrem toho predstavuje román ako pravdivý, v knihe i na webovej stránke uvádza síce skutočné názvy, no nespoľahlivé zdroje. V rozhovoroch hovorí, že prezentuje stratené dejiny čitateľom. Da Vinciho kód je však román v ktorom autor ponúka tvrdenia z histórie ako skutočné fakty, navyše vo všeobecnosti uznávané, a práve tento element vzbudzuje nepokoj.

Aké sú najznepokojujúcejšie tvrdenia o kresťanoch, ktoré autor prináša v románe?
Brown vyslovil niekoľko názorov, ale žiaden z nich nemôže byť seriózne prijatý učencami, na rozdiel od ich prijímania fiktívnymi osobami v románe. Jadrom knihy je tvrdenie, že Ježiš bol učiteľ múdrosti a mal zámer priviesť posvätnú ženskosť späť do ľudského povedomia. Navyše Máriu Magdalénu určil za vedúcu postavu svojich nasledovníkov, ktorí uznávali posvätnú ženskosť. To sa priečilo skupine okolo Petra, snažiacej sa potlačiť pravdu, čo sa nakoniec podarilo cez byzantského cisára sv. Konštantína, ktorý zbožštil Ježiša na koncile v Nice roku 325.

Ako na to reagujete?
Najprv poukazujem na protirečenia vo výrokoch, ktoré na viacerých úrovniach nedávajú zmysel. Napríklad tvrdenie, že Petrova strana, reprezentujúca ortodoxné kresťanstvo, bola proti Márii Magdaléne a démonizovala ju. Máriu Magdalénu chválili mnohí cirkevní otcovia a (u katolíkov) je uznávaná ako svätá.
Navyše Brown tvrdí, že Konštantín v podstate vymyslel predstavu o Ježišovej božskej prirodzenosti, aby podporil svoju moc a zjednotil ríšu. Ak to tak bolo, kto bol v skutočnosti na Petrovej strane? Túto skupinu vykresľuje Brown ako tých, ktorí bojovali proti stúpencom Márie Magdalény a počas troch storočí bojovali o moc. To však nedáva zmysel.
Takéto vyjadrenia sa dotýkajú problému zdroja, odkiaľ vychádzajú. Je potrebné vedieť, že väčšina vznikla v prostredí gnostikov na konci prvého storočia a v neskorších obdobiach. Úplne ignoruje Nový zákon, ako aj skeptikov, gréckych aj latinských otcov, i svedectvá z prvých troch storočí. A to je dôvod, prečo by sa jeho tvrdenia o kresťanstve nemali brať vážne.

Sú Brownove tvrdenia o umení Leonarda da Vinci obhájiteľné?
Vôbec nie a je šokujúce, o aké očividné chyby ide, dotykajúc sa každého smeru umelcovho života. V mojej knihe sa nachádza veľa detailov, ale najlepšie je začať s umelcovým menom. Brown sa prezentuje ako znalec umenia, napriek tomu stále umelca oslovuje „da Vinci“, ako by to bolo jeho meno. Pritom nie je. Je to prídavok, teda ukazovateľ na mesto odkiaľ pochádza. Umelec sa volal Leonardo a takto je nazývaný v každej umeleckej knihe. Ak ten, kto sa považuje za umeleckého experta, označuje umelca „da Vinci“, je taký vierohodný, ako cirkevný historik, ktorý by sa odvolával na „toho od Nazareta“.

Prečo sú Brownove názory prijímané aj mnohými kresťanmi?
Bohužiaľ, je to preto, lebo nemajú vedomosti o počiatkoch kresťanstva. Ak sa zaujímajú o to, kto Ježiš skutočne bol a čo hlásal, cesta k tomuto poznaniu nie je ani tajná, ani skrytá - je tu Nový Zákon, ktorý hovorí o posvätnom živote Cirkvi. Ak sa chceš stretnúť s Ježišom, začni s Novým Zákonom, budeš prekvapený, čo tam nájdeš.

Podľa www.opusdei.com
Tomáš Hupka

Revue Impulz odkódovala Da Vinciho kód

O knihe Dana Browna - Da Vinciho kód - pojednávajú viaceré diela: Da Vinciho kód - pravda a fikcia, Da Vinciho kód - pátranie po pravde a Dekódovaný Da Vinci