Autor: Viliam Judák, August 26, 2008

Tags: 

Categories: 

Skoro každá anketa chce sondovať mienky, názory, postoje, presvedčenia... Chce merať pravdu počtom účastníkov? Nahrádza anketa žiadaný a potrebný, ale nezverejnený spoločenský dialóg, ktorého predmetom je Andrej Hlinka, „rozporná osobnosť“? Ak sú ankety sondami do spoločenského vedomia i svedomia jednotlivcov, kto je potom odberateľom, cieľovým aktérom výsledkov poznania?

Žiaľ, dialóg či diskurz medzi politikmi a vedeckou komunitou Slovenska nejestvuje. Intelektuálna, kompetentná výpoveď sa často u tých, ktorí vytvárajú verejnú mienku, preosieva podľa ideologickej, resp. politickej aktuálnej potreby a orientácie.

Podsúvam tieto pripomienky, aby som pripomenul, že predmetom ankety je historická osobnosť Andreja Hlinku. A preto ma udivujú občas, aj vo vzťahu k nemu, populistické, žurnalistické či mediálne označenia, typu „kontroverznosti“. To je ukážka metodologického chaosu alebo zámernosti nehovoriť, nepísať pravdu, ale „našívať“ neadekvátne súčasné kritériá na osobnosť, na jeho činy a myslenie, ktoré sa odohralo v minulosti, v prvej polovici 20. storočia. Úmysel: pripísať mu to, čo nikdy nevykonal, je zámerná lož. Je to raz: prejav „kultu osobnosti“, resp. mýtotvorného prístupu, inokedy negácia dejinného poslania každého človeka, jeho osoby, ktorá sa „rozplynie“ v univerzálnom pojme: spoločnosť. Oba prístupy sú nám známe pred rokom 1989. Krajnosti nepatria do racionálneho myslenia a hodnotenia dejín, ani osobností.

Andrej Hlinka bol a je osobnosť, ktorá hýbala našimi národnými dejinami a kultúrno-spoločenskými procesmi najmä po roku 1918-1938. V zápase o vlastné národné bytie bol pokračovateľom snáh mnohých politických, spisovateľských a kňazských osobností 19. storočia. Jeho politický charakter podmienila sociálna a politická situácia Slovákov, resp. jeho vôľa slúžiť všeobecnému rozvoju vlastného národa, čo znamenalo zaujať kritický postoj voči nacionalizmu akéhokoľvek druhu.

A. Hlinka bol predovšetkým činným a vytrvalým, dôsledným patriotom, vlastencom. V mene tejto idey dokázal uplatniť nadkonfesionálne i nadmenšinové presahy, čo vyplývalo z jeho kňazského prvenstva. Kresťanstvo neodporovalo národným záujmom Slovenska. Naopak: utvrdzovalo šľachetné záujmy a ciele.

Andrej Hlinka dobre poznal hierarchiu duchovných hodnôt svojej doby: Boh - Cirkev – národ. Jeho popularita vychádzala z otvorených osobných postojov a činov, zameraných na všenárodné slovenské záujmy. V jeho rétorike objavíme predovšetkým pravdivosť ako presvedčivú silu. Jeho duch polarizoval odstredivé sily, aktivizoval mladú i strednú generáciu. Ale predovšetkým zjednocoval, preto hýbal myslením, a konkrétnymi udalosťami svojej doby. Patrí do živej tradície nášho národa, do dobrej tradície našich kultúrno-duchovných dejín.

Viliam Judák, nitriansky biskup

 
  pošli na vybrali.sme.sk