Nemám rád, keď ľudia píšu siahodlhé príspevky. Aby som teda nerobil to, čo odsudzujem u iných, odpovedam formou blogového článku.

Slováci sú pohostinný a štedrý národ, ochotní pomáhať tým, čo sú v ťažkostiach. No veď tak sa aj patrí - vzhľadom na našu kresťanskú históriu a vysoké percento kresťanov v obyvateľstve. Ako dobre, že aspoň v tomto smere nezlyhávame...

Debata o tom či Grécku treba pomôcť, alebo nie dorazila aj na Postoy.sk. Táto téma má niekoľko aspektov. Keďže toto je katolícky portál, začnem tým najdôležitejším aspektom – morálnym.

Aspekt morálny:

V článku pána Obšitníka „Novinársky hokej s kondómami“ sa v podstate píše, že je nesprávne myslieť si „že pápež mení názor v učení o sexualite“ a okrem už tradičného prekrúcania zmyslu jeho slov novinármi tu išlo o to, že „pápež neustriehol, kedy je už spôsob vyjadrovania za istou rizikovou hranicou.“

Kolonizácia Južnej Ameriky sa stala akýmsi tradičným argumentom, ktorý ma dokazovať násilnú a vražednú povahu kresťanstva. Jeden z diskutérov k článku „NÁZOR: Radoslav Procházka o morálnom gýči jednej knihy“ dokonca písal o likvidácii juhoamerických Indiánov. Aké sú však fakty?

V diskusii k článku „Názor: Radoslav Procházka o morálnom gýči jednej knihy“ sa hodne argumentovalo fyzikálnymi zákonmi. Analógie medzi morálnymi a fyzikálnymi zákonmi sú zaujímavé a môžu aj mnoho ilustrovať, alebo dokonca vysvetliť.

Za mladi som sa na katolícku cirkev díval ako na jedinú silu, ktorá bola schopná odolávať komunistickej diktatúre. Z tohto dôvodu som zatváral oči pred niektorými problémami z cirkevného učenia, ktoré som nechápal a ktoré sa mi zdali nesprávne. Jedným z nich bol kňazský celibát.

Ako autor sci-fi/fantasy mám právo, ak nie dokonca povinnosť uvažovať o tom "Čo by bolo, keby... ", teda o alternatívnej budúcnosti, resp. teraz už prítomnosti. Aké to mohlo byť, keby Veľkomoravská ríša bola prežila.

O Veľkomoravskej ríši opovržlivo hovoria práve tí politici, ktorí sa považujú a prehlasujú za najlepších Slovákov. Tvrdia, že túto silnú ríšu vyvrátilo pár krivonohých maďarských kočovníkov, ktorí prišli z Ázie na malých koníkoch. Nuž, „they can’t have it both ways“.

Solúnski bratia vyrastali v Byzantskej ríši, kde úradným jazykom bola gréčtina. Vedeli však hovoriť dialektom, ktorý používali Slovania z oblasti Solúna a je možné, že ich matka bola slovanského pôvodu. Konštantín a Metod ešte pred príchodom na Veľkú Moravu preložili niektoré knihy.