Autor: Juraj Vittek, July 14, 2012

Categories: 

Improvizácia je v základe pohyb – odvaha robiť kroky. Zahráte jednu notu. A potom zahráte druhú notu. O tom to je. Iba držíte krok a kráčate. Nemusíte vedieť nič o teórii, nemusíte vedieť, čo práve robíte. Tak ako deti. Oni nevedia, čo je to ,pikardská tercia'. Nevedia, čo je to ,iónsky mód' alebo ,dórsky mód', veľké alebo malé tercie. Ony iba spievajú.“

Takto Bobby McFerrin hovorí o svojom umení vokálnej improvizácie, v ktorej je dnes vo svete absolútnou špičkou a doslova prírodným úkazom. Tento výnimočný umelec ma už pred rokmi oslovil svojou neuveriteľnou hlasovou virtuozitou a zároveň príťažlivou jednoduchosťou a hravosťou, ktoré pôsobia na človeka s podmanivou ľahkosťou a oslobodzujú ho ku krištáľovo čistej radosti z hudby.

Pred štyrmi rokmi Bobby koncertoval v Bratislave a ja som neodolal. Zážitok naživo je neopakovateľný, pretože každý Bobbyho koncert je iný. Keď som sa dozvedel, že znova príde na Slovensko, povedal som si, že sa jeho koncertu tentokrát zrieknem. No od mojich dobrých priateľov som dostal nečakaný darček, ktorý ma viac ako príjemne prekvapil a priniesol mi skúsenosť, o ktorú sa nemôžem s vďakou nepodeliť. Dostal som lístok VIP, ktorý mi zabezpečil na koncerte miesto pár metrov od Bobbyho stage-u. A nielen to. Spolu s otcom Andrejom z nášho Oratória sme dostali aj VIP lístok na stretnutie malej skupinky ľudí s Bobbym pred koncertom, ktorý mi umožnil vidieť naživo zvukovú skúšku, zažiť naživo jeho bezprostrednú jednoduchosť, hravosť a ľudskú pozornosť ku každému, s kým sa stretne. A napokon spoločnú fotografiu s Bobbym! Ale to nebolo všetko. Organizátori nás vyzvali, že je možné po oficiálnych novinárskych otázkach položiť Bobbymu otázku. Neváhal som. Organizátori privítali, aby sa katolícky kňaz Bobbyho opýtal na jeho duchovný rozmer, na jeho kresťanskú vieru a na miesto Božieho Slova v jeho živote, práci a umení.

"Čítam celé Písmo, ale najviac meditujem nad Žalmami.“ Bobby McFerrin

Bobby a kňaz

Som katolícky kňaz a chcel by som sa ťa niečo opýtať,“ oslovil som Bobbyho. Bobby sedel na okraji pódia a my ostatní sme boli neformálne zhromaždení okolo neho. Bobby sa postavil a podal mi ruku, čo bola výzva, aby som si sadol vedľa neho. „Ok, dáme reč!“, pomyslel som si. „Bobby, mám rád nielen tvoju hudbu, ale aj tvoje vystúpenia, ktoré vo mne vyvolávajú dojem, že nie sú len o emóciách, ale aj o niečom hlbšom. Chcem sa ťa opýtať na to, čo pre teba znamená viera, Evanjelium, a aký je vzťah medzi tvojim duchovným svetom a tvojou prácou?“ Bobby sa usmial. Vždy rád hovorí o týchto veciach a je známy tým, že trávi hodiny čítaním Svätého Písma, aj pred samotným koncertom, či cez prestávky počas skúšok. „Bibliu som začal čítať ako 7-ročný a ako 8-ročný už som ju mal zväčša prečítanú. Božie Slovo a moja viera je niečo, čo tvorí moju bytosť, čo ovplyvňuje všetko, čo robím. Čítam celé Písmo, ale najviac meditujem nad Žalmami.“ Bobbyho hudba nie je zrovna gospelovou hudbou, nespieva o Bohu, nie je evanjelizátorom, no pri jeho umení som mal vždy pocit, že jeho vystúpenia sú skôr akýmsi „slávením“, oslavou plnou pokory a radosti, ktorá dáva tušiť prítomnosť tajomstva. Na jeho slová som mu povedal o svojom vnímaní jeho umenia: „Mám dojem, že tvoje koncerty sú slávením (použil som slovo „celebration“), oslavou stvorenia.“ Bobby mi prikývol s veľkou dávkou spokojného súhlasu a odpovedal: „Presne o to tu ide.“

Bobby je evanjelikálny kresťan. V jeho prejave niet žiadneho „evanjelizačného pátosu“. Svetlo jeho viery skôr preniká z jeho jednoduchosti a priezračnosti, s ktorou komunikuje. Oblečený v tričku a rifliach, často úplne naboso, na pódiu je často iba stolička a fľaša vody, a Bobbyho podmanivý úsmev, ktorým odstraňuje všetky bariéry... Vo svete šoubiznisu a megahviezd jeho formátu je Bobby skutočne „prírodným úkazom“. Má obrovský zmysel pre komunikáciu, je schopný zachytiť tie najprirodzenejšie schopnosti človeka, cez ktoré vstupuje do jeho vnímania. A robí to úplne spontánne a prirodzene.

 

Už Aristoteles upozornil na to, že začiatkom ľudského vnímania je zmyslová zvedavosť. A základom filozofie, teda uvažovania, ktoré človeka otvára pre tajomstvo, je podľa neho údiv. Mám dojem, že tieto veci Bobby akosi intuitívne vnáša do svojej komunikácie na pódiu. Bobbyho jednoducho fascinuje hudba a tento úžas prenáša na druhých. On sa s hudbou doslova hrá ako malé dieťa, ktoré zvedavo odhaľuje tajomstvá tohto sveta. Počas novinárskych otázok pred kamerami a fotoaparátmi Bobbyho pozornosť dokázalo takmer úplne zaujať prítomné malé dieťa, s ktorým sa okamžite pustil do „hudobnej“ komunikácie a začal vokálne upútavať jeho pozornosť. Tento obraz asi najlepšie vyjadruje charakter jeho vystúpení. Je to spontánne „hranie sa“ s fascinujúcim čarom hudby. Bobbyho vystúpenia z veľkej časti vznikajú priamo na pódiu. „Vždy som bol zamilovaný do zraniteľnosti osoby, ktorá hrá a je samotná na pódiu,“ vyznáva. Je to riskantný spôsob vystupovania, ktorý odhaľuje osobu v jej pravdivosti a tam asi tkvie Bobbyho podmanivá príťažlivosť.

Stage verzus Babylon

Jeden z Bobbyho projektov nesie názov „bobble“. Je to slovná hračka, ktorá spája jeho meno s názvom „Babel“ (Babylon). Bobby vníma zranenie komunikácie medzi ľuďmi, medzi kultúrami a národmi ako dôsledok ľudskej pýchy (babylonská veža). Jeho „stage“ sa stáva miestom stretnutia tých najrozličnejších hudobných štýlov (klasická hudba, gospel, jazz, R&B) a najrozličnejších kultúrnych kontextov (latinský, africký, sanskritský, španielsky, ruský, hebrejský, arabský, turecký, zulu, keltský, galský atď.) vďaka jeho bezprostrednej detskej pokore a hravosti. Osobne nemám rád povrchný a lacný synkretizmus. Bobbyho hravá jednoduchosť však dáva tušiť, že hudobné vnímanie v najrozličnejších kultúrnych kontextoch má svoj základ v ľudskej prirodzenosti, ktorú máme všetci spoločnú. Jeho hlas produkuje najrozmanitejšiu škálu rozličných zvukov (horizontálny rozsah) v jeho štvoroktávovom rozsahu (vertikálny rozsah). Iba pokora, autentickosť, vnútorná pravdivosť a detská hravosť umožňujú prekonávať bariéry a vytvárať autentické stretnutia rozličností.

Spomínal som, že Bobbyho hudba na mňa pôsobí ako „slávenie“. Slovo liturgia by bolo asi príliš silné. No autentický postoj pokory a úžasu otvára srdcia pre Tajomstvo, pre tajomstvo Transcendentna, pre tajomstvo Stvoriteľa. Bobbyho určite ovplyvňuje lektúra žalmov, ktoré vznikli v liturgickom kontexte. Bobby hovorí, že „v tvorení hudby musí byť vždy trocha tajomna, dokonca aj vtedy, keď to hráte už po stýkrát“. Práve táto otvorenosť pre tajomno, tento úžas a údiv hrajúceho sa dieťaťa, dáva Bobbyho vystúpeniam istú dávku slávnostnosti, ktorá dostatočne citlivé srdcia pozdvihuje k niečomu (alebo presnejšie niekomu) vyššiemu. Pred koncertom sme sa ešte s otcom Andrejom modlili v aute žalmy z kňazského breviára. Pravdepodobne aj Bobby čítal v tom istom čase pred koncertom, ako je jeho zvykom, niektoré žalmy. Zvláštny pocit. A nevyrušila ma ani tak trochu naškrobená kontrastná atmosféra okolitého VIP sektora, v ktorom sa popíjalo šampanské. Mal som dojem, že komunikácia publika tentokrát bola trochu rozpačitá. Bobbyho dokonalé vokálne majstrovstvo, jednoduchosť a pokorná hravosť nie vždy rovnako rýchlo „uchváti“ prítomných. Moje vnímanie Bobbyho koncertu sa však dá vyjadriť jedným slovom: úžas! Najmä v prvej polovici koncertu som mal jednoducho chuť oslavovať Boha. Človek by asi takéto dojmy v šoubiznise pri vystúpení takejto megahviezdy nečakal...

Juraj Vittek
Autor je farár v Senci a moderátor Komunity Oratória svätého Filipa Neriho

Foto: isifa.com, flickr.com a autor

 
  pošli na vybrali.sme.sk