Deväť pracovníkov Ústavu pamäti národa dostalo od jeho predsedu začiatkom tohto roka výpoveď zo zamestnania. Podľa prepustených sa Ivan Petranský takýmto spôsobom zbavuje svojich oponentov a kritikov. Ten sa bráni tým, že aktuálne prepúšťanie vyplýva z nepriaznivej finančnej situácie ústavu a vzhľadom na to predstavuje najmenšie zlo. Čo sa vlastne v Ústave pamäti národa deje?

Medzi osobami, ktoré Boh vybral na výnimočné úlohy, nenájdeme žiadnu dokonalú. Prvé čítanie tejto nedele nám dokonca predstavuje muža, ktorého profil akoby spĺňal všetky kritéria nálepky „nevhodný“.

Keď ho prvýkrát Boh posiela upozorniť obyvateľov istého veľkomesta na ich zlobu, on sa vyberie presne opačným smerom. Na svoj útek spred tváre Hospodina dokonca neváha vynaložiť peniaze, keď zaplatí cestovné na loď plaviacu sa do mesta na inom konci sveta (por. Jon 1,3). Neskôr prizná dôvody svojej predčasnej dezercie. Hriešnych Ninivčanov nechce varovať pred Božím hnevom preto, lebo vie, že Boh je „milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote“ (4,2), že sa nad nimi nakoniec zľutuje a odpustí im.

Kolega Marián Sekerák nedávno na tomto portáli vyzval nájsť verejného intelektuála - akéhosi hovorcu slovenskej spoločnosti. Vzorom sa mu stala Česká republika, ktorá podľa neho má takýchto hovorcov - napríklad prezidenta Václava Klausa. Toto hľadanie dopĺňam iným - hľadaním folkového speváka.

Česká republika môže byť opäť i pri tomto hľadaní svetlejším príkladom. Mali sme skôr českého, hoci oficiálne československého, Karla Kryla, svoju fazónu si stále drží Jaromír Nohavica, ďalej spievajú Karel Plíhal i Radůza a z novších tvárí sa vynára len 26-ročný Tomáš Klus. Aj keby ich žánrom nebol priamo “folk”, ale v ich tvorbe cítiť to folkové - volkstümlich - ľudové. Stávajú sa hovorcami ľudu a usilujú sa svojím umením nastaviť zrkadlo vládnucej elite a politickej moci.

Nadchádzajúce slovenské parlamentné voľby naplno zamestnávajú mnohých analytikov u nás i v zahraničí. O tom, čo možno od nich očakávať, sa pre Postoy.sk exkluzívne vyjadril americký politológ Kevin Deegan-Krause z Wayne State University.

Doterajšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že pravdepodobným „víťazom“ volieb bude SMER-SD. Podľa Deegana-Krauseho sú šance na zisk jednoduchej väčšiny mandátov v parlamente pre túto stranu väčšie, než minulý mesiac, avšak dosiahnutie ústavnej väčšiny je podľa neho vylúčené. Zaujímavou bude v takom prípade najmä otázka koaličného partnera, keďže predstavitelia tejto najsilnejšej politickej strany už avizovali, že najvhodnejším bude scenár „jeden+“, teda koalícia dvoch neproporčne silných politických strán s dominanciou SMER-u. „Vzhľadom na aktuálne prieskumy sa domnievam, že SMER-SD získa o čosi menej než úplnú väčšinu, no bude to dosť na to, aby mal dostatok manévrovacieho priestoru. Nebol by som veľmi prekvapený, keby som uvidel SNS späť vo vláde ako slabšieho partnera... Myslím si, že SMER-SD si vyberie slabšieho partnera bez ohľadu na ideológiu“, domnieva sa politológ, ktorý sa venuje nášmu regiónu.

Už viac než rok vám Kolégium Antona Neuwirtha v spolupráci s Postoy.sk prináša preklady článkov prestížneho amerického portálu The Catholic Thing. Portál je „fórom pre inteligentné katolícke komentáre“, pričom vybrané články sa prekladajú aj do francúzštiny, taliančiny, španielčiny. Veríme, že slovenské preklady prispejú k pozdvihnutiu úrovne katolíckej ideovosti u nás. Dnes vám prinášame zamyslenie Jamesa Schalla nad poslaním portálu The Catholic Thing.

V Katolíckej cirkvi stále viac dominujú kňazi a veriaci z Afriky a Ázie. Úvahy o čiernom alebo aspoň neeurópskom pápežovi budú počas najbližšieho konkláve ešte aktuálnejšie ako v minulosti.

Čísla hovoria jasnou rečou. Kým v roku 1900 žili na africkom kontinente len dva milióny katolíkov, dnes ich je viac ako 140 miliónov. Podľa poslednej Pápežskej ročenky, ktorá bilancuje rok 2009, 15,2% katolíkov pochádza z Afriky. Pre porovnanie – takmer polovica katolíkov dnes žije v Severnej a Južnej Amerike, nasleduje Európa (24%), spomínaná Afrika, Ázia (10,7%) a Oceánia (0,8%). V Afrike sa najdynamickejšie zvyšuje aj počet biskupov, kňazov a seminaristov. „Pre Katolícku cirkev nebola Afrika ešte nikdy tak dôležitá ako dnes,“ napísala katolícka tlačová agentúra Zenit.

Možno ste mali aj vy vo svojom živote to šťastie, že ste sa stretli s mimoriadnym človekom. A zážitok z tohto stretnutia bol taký mocný, že mal vplyv na celý váš život. Pre apoštolov bolo takýmto nezabudnuteľným zážitkom prvé stretnutie s Ježišom. Že šlo o čosi mimoriadne, o tom svedčí i malá časová poznámka, ktorú zapísal evanjelista Ján: „Boli asi štyri hodiny popoludní.“ (Jn 1, 39).  A to od okamihu ich prvého stretnutia uplynulo približne šesťdesiat rokov!

V posledný deň uplynulého roku zomrel Jerzy Kluger, dlhoročný priateľ Karola Wojtyłu. Aké bolo ich priateľstvo a čo ich spájalo?

„Wadowice mali približne desaťtisíc obyvateľov, z toho jednu tretinu tvorili Židia, ktorí sa bezvýhradne cítili ako Poliaci, veľkí vlastenci. Židia a katolíci spolunažívali v jednoduchosti ducha, bez konfliktov“, opisuje atmosféru predvojnového poľského mestečka niekdajší osobný sekretár Jána Pavla II. a súčasný krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz v knihe rozhovoru Život s Karolom (s. 229). Prostredie plné porozumenia a vzájomného rešpektu determinovalo aj budúceho pápeža. Jedným z jeho najbližších priateľov sa stal židovský chlapec Jerzy Kluger.

Nigérijským kresťanom nehádže polená pod nohy iba islamistická sekta Boko Haram, ktorá sa vyhráža atentátmi na kresťanov. Krajina odkázaná na zahraničnú pomoc zo Západu najnovšie čelí hrozbám zo strany Veľkej Británie a USA o obmedzení poskytovanej pomoci. Dôvodom je legislatívne úsilie Nigérie zakázať a kriminalizovať homosexuálne zväzky.

Písal sa rok 1989 (ako ten čas letí!), keď som napísal článok pre vianočné vydanie časopisu Crisis pod názvom Good Guys Finish First: Ten Reasons to Smile This Christmas (Dobrí budú prví: Desať dôvodov na úsmev počas týchto Vianoc). To znamená, že už dve desaťročia a aj na začiatku tohto nového roka 2012 zostávam stále optimistom, pokiaľ ide o americkú katolícku cirkev. Je to najmä preto, že tento rok so sebou iste prinesie ďalšiu perzekúciu a úpadok spoločnosti.